Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) označil preverované dopravné radarové kamery za významnú kybernetickú hrozbu.
Analýza podľa úradu odhalila viaceré vážne nezrovnalosti týkajúce sa komunikácie zariadení, vzdialeného prístupu, pôvodu komponentov aj zabezpečenia softvéru. NBÚ o výsledkoch informoval na sociálnej sieti a zverejnil aj bezpečnostné varovanie.
„Bezpečnostná analýza identifikovala viaceré riziká vrátane problémov s konfiguráciou komunikačných rozhraní, vzdialeným prístupom, pôvodom hardvéru a softvéru či nedostatočným zabezpečením programového vybavenia,“ konkretizoval úrad.
NBÚ upozorňuje na tri druhy zariadení
Prevádzkovateľom podobných systémov preto NBÚ odporučil preveriť, či sa v ich infraštruktúre nenachádzajú cestné rýchlomery NERO R-ONE od výrobcu SODASUS z Cypru alebo merače rýchlosti radu Cordon. Pri nich úrad uvádza výrobcov Simicon z Ruska a NEROline z Chorvátska.
Jeden z preverovaných typov kamier bol nasadený aj do testovacej prevádzky systému určeného na zisťovanie porušení pravidiel cestnej premávky.
Ministerstvo vnútra už predtým vyzvalo dodávateľa na okamžité odstránenie dvoch radarových zariadení z testovacej prevádzky. Predložená dokumentácia totiž podľa rezortu dostatočne nepreukázala pôvod zariadení a ich kľúčových komponentov. Dodávateľ ich má nahradiť technológiou, ktorá spĺňa slovenské a európske bezpečnostné normy.
Rezort prerušil spoluprácu so Soitronom
Zariadenia dodala spoločnosť Soitron po tom, ako 30. júna 2026 získali certifikát Slovenského metrologického ústavu. Ministerstvo následne požiadalo NBÚ o posúdenie ich rizikovosti.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) obvinil Soitron, že rezort oklamal tvrdením, že kamery nemajú ruský pôvod. Analýza podľa ministra odhalila ruské komponenty, a ministerstvo preto spoluprácu so spoločnosťou prerušilo.
Soitron sa voči obvineniam ohradil. Tvrdí, že ministerstvu poskytol informácie, ktoré mal v danom čase k dispozícii. Predtým tiež kategoricky odmietal tvrdenia, že dodané zariadenia sú ruského pôvodu.
Kamery pokuty nevydávali
Testované zariadenia fungovali iba v skúšobnom režime. Podľa ministerstva neboli prepojené so štátnymi registrami, neboli na ich základe uložené žiadne pokuty a nedošlo ani k úniku údajov. Ich odstránenie preto nemá mať vplyv na priestupkové konania.
Na možné bezpečnostné riziká pôvodne upozornilo opozičné Progresívne Slovensko. Hnutie požadovalo preverenie radarov zo strany NBÚ, ako aj nezávislú analýzu zo strany odborníkov z EÚ a NATO.
Ministerstvo zároveň avizovalo, že chce do budúcnosti sprísniť bezpečnostné preverovanie technológií, ktoré snímajú verejný priestor.
PS žiada odchod Šutaja Eštoka
Opozičné Progresívne Slovensko tvrdí, že zistenia NBÚ potvrdili jeho predchádzajúce upozornenia a usvedčili ministra Šutaja Eštoka z klamstva. Podľa spolupracovníka PS pre bezpečnosť Petra Bátora z varovania vyplýva, že kamery bolo možné ovládať na diaľku a ich softvér nezodpovedal deklarovanému vybaveniu. Poslanec Jaroslav Spišiak (PS) kritizoval, že rezort tieto skutočnosti nezistil ešte pred inštaláciou zariadení.
Hnutie preto opätovne vyzvalo Šutaja Eštoka na odstúpenie, prípadne premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na jeho odvolanie. Bátor označil prípad za jednu z najvážnejších bezpečnostných hrozieb posledných rokov.
Prípadom sa už zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní. Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil bratislavskej prokuratúre preveriť okolnosti prípadu. Odvolanie ministra požadujú aj ďalšie opozičné strany.
(tasr, mja)