Poslanci sa zídu na plenárnom rokovaní 15. septembra. Dovtedy by mal Tomáš Taraba (nominant SNS) odísť z postu podpredsedu vlády a ministra životného prostredia. Ak však vo funkcii zostane do konca septembra, napäté vzťahy v koalícii by mohli poznačiť priebeh parlamentnej schôdze.
Líder SNS Andrej Danko žiadal Tarabov odchod už v máji. Premiér Robert Fico napokon oznámil, že ak sa vzťahy medzi Tarabom a SNS nezlepšia, minister skončí vo funkcii na konci septembra. Národniari však presadzujú, aby Taraba odišiel do polovice septembra, teda ešte pred začiatkom schôdze Národnej rady.
„Faktom je, že sedem poslancov SNS hovorí, že nie je dôvera k nášmu nominantovi, a to musí do 15. septembra vyriešiť pán Taraba,“ vyhlásil Danko v relácii Politika 24 v televízii JOJ.
Premiér zatiaľ nepovedal, ako sa k požiadavke SNS postaví, keďže Tarabu opakovane označuje za dobrého ministra.
Danko cez víkend naznačoval, že šéf envirorezortu nechce z vlády odísť. „Konfrontoval som pána Tarabu pred pánom Ficom, ktorý ma sám upozornil, že tam boli požiadavky na to, že keby Tomáš Taraba bol v spolupráci s niekým iným, že či by mohol ostať podpredsedom vlády,“ uviedol cez víkend líder národniarov. Už však nevysvetlil, s kým by mal Taraba spolupracovať – či ide o nejakú politickú stranu alebo o skupinu poslancov.
Klub SNS má v parlamente osem členov aj s Dušanom Muňkom. Ak by sa Taraba vrátil do poslaneckých lavíc, je otázne, či by pôsobil v klube národniarov. Danko si však nemyslí, že by Taraba hlasoval proti Ficovi. Koalíciu pritom v súčasnosti podporuje 78 poslancov.
Predseda klubu SNS Roman Michelko na otázku Štandardu, či je isté, že Taraba v polovici septembra odíde z vlády, odpovedal: „Isté to nie je.“ Pripomenul, že požiadavku na jeho odchod vzniesol štátny tajomník rezortu životného prostredia Peter Deďo (SNS).
„Premiér si musí uvedomiť, že je závislý od siedmich poslancov SNS. Buď ho (Tarabu) premiér presunie na iný exekutívny post, alebo niekde inde, ale my to neriešime,“ doplnil Michelko.
Doterajšieho ministra by mal vo vláde nahradiť štátny tajomník rezortu životného prostredia Filip Kuffa.
Rozpočet pod tlakom straníckych priorít
Vláda sa po letnej prestávke prvýkrát zíde 19. augusta. Lehota na predloženie návrhov zákonov do parlamentu uplynie 28. augusta. Už dnes je pravdepodobné, že vláda návrh zákona o štátnom rozpočte na septembrovú schôdzu nepredloží. Podľa zákona má takúto povinnosť do 15. októbra. Fico pred niekoľkými mesiacmi hovoril o septembrovom termíne. Čaká sa tiež na to, aké kroky vláda prijme na podporu ekonomiky.
„Akékoľvek prorastové opatrenia, ktoré majú mať vplyv na štátny rozpočet, môžu byť prijaté len v súvislosti s novým štátnym rozpočtom, o ktorom chceme rokovať, ak sa nám to podarí, už na septembrovej schôdzi Národnej rady SR,“ vyhlásil v júni Fico.
Politici vládnej koalície neskôr reagovali, že septembrový termín sa nepodarí dodržať. „Nemáme sa kam ponáhľať. Prečo by mal byť rozpočet prijatý v septembri? Myslím si, že bude prijatý až na ďalšej jesennej schôdzi,“ mienil minister práce Erik Tomáš (Hlas) v relácii V politike na TA3. Rozpočet musí byť podľa neho dobre pripravený. „Budeme mať veľmi tvrdé podmienky, asi každý koaličný partner, čo je logické,“ podotkol.
Hlas podľa Tomáša nedovolí, aby sa konsolidácia verejných financií dotkla všetkých sociálnych dávok. Rovnako nedovolí znižovanie odvodov do druhého dôchodkového piliera ani siahnuť na 13. dôchodok. Podmienkou Hlasu na schválenie štátneho rozpočtu bude zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1 000 eur a odpustenie dane z príjmu pre matky so štyrmi a viac deťmi.
„Jeseň môže byť horúca pre štátny rozpočet,“ naznačil aj Danko. Povedal, že sa bude snažiť o úplné zrušenie transakčnej dane a zníženie sadzieb DPH na 10 a 20 percent. Pripomenul, že SNS navrhla zvýšenie dôchodkov pre seniorov po dovŕšení 90 rokov na 824 eur.
Za dôležité považuje, aby si živnostníci mohli pri príjme do 10-tisíc eur kúpiť licenciu za 2-tisíc eur a nemuseli platiť odvody. Pri príjme do 5-tisíc eur by licencia stála 1 000 eur.
Varovanie rozpočtovej rady a predstavy opozície
Vládne strany nebudú podľa všetkého pri príprave predvolebného rozpočtu chcieť obmedziť sociálne benefity, no zároveň musia prijať kroky na posilnenie výkonu ekonomiky.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózuje tento rok deficit verejných financií na úrovni 4,4 percenta HDP. Cieľom vlády je pritom deficit na úrovni 4,1 percenta HDP. „Ak vláda neprijme nové opatrenia, môže byť cieľ rozpočtu prekročený o 0,3 percenta HDP, čo je 389 miliónov eur,“ konštatovala rada. Na rozpočet budú podľa nej negatívne pôsobiť aj vyššie výdavky samospráv a zdravotníctva.
Opozícia kritizovala vládu za to, že neskoro reaguje na spomaľovanie ekonomického rastu. Poslanec a podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) by očakával zníženie daní, zrušenie transakčnej dane či pokles spotrebných daní z benzínu a nafty, čo by podľa neho okamžite pomohlo ekonomike.
„Skôr sa obávam, že koalícia s ničím nepríde. Sústrediť by sa mala na pomoc ekonomike. Celý rok sa vyhovárala, že má prijatý rozpočet a teraz chce prijať ďalší rozpočet čo najskôr, aby sa zase vyhovárala, že sa už nič nedá,“ uviedol Viskupič pre Štandard.
Za prioritu koalície označil snahu dovládnuť, „rozdeliť si kopu peňazí a kúpiť si ľudí pre ďalšie voľby“.
Hľadanie kompromisu medzi SNS a huliakovcami
Otvorenou otázkou z leta je novela zákona, ktorou sa má zrušiť voľba poštou zo zahraničia. SNS však chce oslabiť systém krúžkovania kandidátov vo voľbách, s čím majú problém poslanci okolo Rudolfa Huliaka zo Strany vidieka.
SNS navrhuje stanoviť osempercentné kvórum na to, aby bolo možné uplatniť prednostné hlasy. Na takzvané prekrúžkovanie kandidáta na voliteľné miesto teraz stačia tri percentá prednostných hlasov, ktoré možno dať najviac štyrom kandidátom.
Kompromisom by mohlo byť krúžkovanie najviac dvoch kandidátov pri zachovaní trojpercentného kvóra. Ďalším riešením má byť päťpercentné kvórum, pričom naďalej by sa krúžkovali najviac štyria kandidáti. Podľa Michelka však dohoda zatiaľ neexistuje.
Covidová amnestia rozdeľuje koalíciu
Vládne strany od minulého roka nevedia nájsť zhodu ani na zákone o covidových amnestiách, ktorý prezident Peter Pellegrini vrátil do parlamentu. Ide o agendu pod patronátom samotného premiéra, ktorý kritizoval pandemické opatrenia vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Prezidentovi však prekáža, že zákon o amnestiách odškodňuje ľudí za všetky priestupky spáchané počas pandémie. Zároveň upozorňuje na porušovanie opatrení, ktoré chránili zraniteľné osoby v nemocniciach a zariadeniach sociálnych služieb. Hlas chce prezidentovým pripomienkam vyhovieť.
Čakanie na debatu o odvolaní ministrov
V programe septembrovej schôdze by mali byť aj opozičné návrhy na odvolanie siedmich ministrov. Ide o ministrov vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer), obrany Roberta Kaliňáka (Smer), investícií Samuela Migaľa (nominant premiéra), financií Ladislava Kamenického (Smer), školstva Tomáša Druckera (Hlas) a životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS).
Odvolávanie Tarabu zrejme nebude potrebné, keďže už zrejme nebude pokračovať vo funkcii. Zdá sa však, že poslanci sa nedostanú k rokovaniu o ostatných ministroch pre nedostatok času. Podľa Michelka by tieto body nemali brániť prerokovaniu iných podstatných návrhov.
Prezidentova správa a konkrétne problémy
Koalíciu čaká rokovanie aj o ďalších zákonoch, ktoré môžu v jej radoch vyvolať polemiku. Ide napríklad o odkladanú novelu zákona o Fonde na podporu umenia, návrh na zavedenie licencií pre živnostníkov či zmenu rokovacieho poriadku parlamentu. Pravdepodobne sa opäť upraví dĺžka rozpravy v Národnej rade.
Počas septembrovej schôdze má vystúpiť prezident Pellegrini so správou o stave republiky. Spomenul to ešte v júni pre televíziu JOJ. Chce hovoriť o pripravovanom štátnom rozpočte či o strategickom dokumente Vízia Slovensko 2040.
„Aby som zhodnotil stav a naznačil nejaké priority a možno sa pokúsil nasmerovať politickú debatu už konečne ku konkrétnym problémom tejto krajiny,“ ozrejmil prezident.