Sucho, nedostatok krmovín a chátrajúce závlahy sa v utorok dostali do centra pozornosti predstaviteľov vlády aj opozície. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč po rokovaní zboru poradcov na tlačovke avizoval pomoc chovateľom a prípravu dlhodobejšej koncepcie hospodárenia s vodou.
KDH v ten istý deň vyzvalo vládu, aby zabrzdila úvahy o PPP projekte za 500 miliónov eur a najskôr využila existujúce zdroje. Obe strany sa zhodujú, že súčasný stav je neudržateľný. Rozchádzajú sa však v pohľade na rozsah problému a najmä na spôsob jeho riešenia.
Tohtoročné sucho už nie je iba otázkou výnosov na poliach. Šéf agrorezortu po zasadnutí svojho zboru poradcov upozornil, že pri obilninách situácia zatiaľ nie je katastrofálna. Pšenica, jačmeň či repka sa podľa neho pohybujú približne na úrovni päťročného priemeru.
Väčší problém prichádza pri krmovinách, senážach a kukurici na siláž. To zasahuje najmä chovateľov, ktorým môže nedostatok vlastného krmiva výrazne zvýšiť náklady.
„Problém sa nenachádza v sýpkach, problém sa nachádza na poli,“ zhrnul situáciu podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Zvieratá podľa neho pre nedostatok krmiva hynúť nebudú. „Problém je, za čo tie zvieratá nakŕmime.“
Krmivo chce rezort udržať doma
Jednou z tém zboru poradcov preto bola ochrana domácej produkcie. Takáč pripustil preverenie možnosti obmedziť vývoz krmovín zo Slovenska, hoci takýto krok môže naraziť na pravidlá jednotného európskeho trhu.
Minister zároveň hľadá zdroje na kompenzácie. Európsky rezervný fond je podľa neho momentálne vyčerpaný, preto chce v septembri na Rade ministrov poľnohospodárstva EÚ žiadať o jeho doplnenie. O možnostiach domácej pomoci plánuje rokovať aj s premiérom Robertom Ficom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým.
Presná suma zatiaľ nie je známa. Rezort čaká na vyčíslenie škôd a údaje od poľnohospodárov, štátneho podniku Hydromeliorácie a meteorológov. Takáč pripustil, že pomoc nemusí mať iba podobu priamych kompenzácií. Štát môže pracovať aj s úľavami pri niektorých platbách či nájmoch.
Časť podpory už zvýšil. Na zelenú naftu pre chovateľov hovädzieho dobytka, oviec a kôz pribudlo päť miliónov eur. Pri dojniciach minister uviedol viazanú platbu približne 352 eur na zviera.
KDH: Situácia je najhoršia od roku 2015
Práve sucho vytvára výrazný prienik medzi pohľadom ministerstva a opozície. KDH na svojej utorkovej tlačovej konferencii označilo stav za vážny a problém spojilo s dlhodobým zanedbávaním závlah.
Poslanec Marián Čaučík hovorí o najhoršej situácii minimálne od roku 2015. Podľa údajov prezentovaných hnutím hlásia niektorí poľnohospodári pre sucho pokles výnosov o 30 až 40 percent. „Je to vec národného významu, strategickej infraštruktúry a v konečnom dôsledku aj potravinovej bezpečnosti,“ povedal Čaučík.
KDH chce preto tému dostať na septembrovú schôdzu parlamentu. Uznesením chce vládu zaviazať k predloženiu konkrétneho plánu obnovy závlah a analýz pripravovaných investícií.
Práve tu sa spoločná diagnóza začína meniť na politický spor.
Takáč: O verejnom partnerstve ešte rozhodnuté nie je
Opozícia kritizuje najmä úvahy o PPP projekte v objeme 500 miliónov eur. Poslanec KDH Rastislav Krátky tvrdí, že vláda zatiaľ verejnosti predstavila predovšetkým veľkosť investície, nie jej ekonomické parametre.
„Zatiaľ iba povedali sumu, ktorú chcú minúť, ale nepovedali ani presne ako,“ povedal Krátky.
Takáč však po rokovaní zboru poradcov korigoval predstavu, že vláda už rozhodla o polmiliardovom PPP projekte alebo konkrétnom zahraničnom investorovi. Podľa ministra je financovanie stále otvorené. Do úvahy môžu prichádzať štát, banky, poľnohospodári aj zahraničný kapitál. Jednu hranicu označil za pevnú: „Žiadna privatizácia. Zostane to v rukách štátu.“
Macho hovoril aj o modeli takzvaného inštitucionálneho PPP, v ktorom by štát vložil infraštruktúru a farmári by sa na jeho fungovaní podieľali napríklad prostredníctvom závlahových družstiev.
Kresťanskí demokrati PPP model úplne nevylučujú. Namietajú však proti poradiu krokov.
„Oni začali od konca,“ povedal Krátky. Podľa opozície má vláda najskôr využiť existujúcu infraštruktúru, hydromelioračný majetok vo vlastníctve štátu, ktorý spravuje š. p. Hydromeliorácie, a dostupné európske zdroje. Až potom má hľadať súkromného partnera.
Spor o 32 miliónov aj 320-tisíc hektárov
KDH tvrdí, že vláda má k dispozícii 32 miliónov eur z európskych zdrojov, ktoré by mohla použiť na obnovu závlah. Podľa odborníka hnutia Martina Štuka by sa za ne mohlo v prvom kroku obnoviť približne 25 čerpacích staníc.
„Mali všetko potrebné na to, aby si urobili domácu úlohu. Domácu úlohu si neurobili,“ kritizoval ministerstvo Krátky.
Čísla prezentované zborom poradcov však ukazujú o niečo komplikovanejší obraz. Maroš Kminiak zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva pre Štandard uviedol, že aktuálne sú pripravené tri balíky: 8,5 milióna eur s 50-percentnou podporou pre poľnohospodárov, päť miliónov eur so 40-percentnou podporou a približne 15 miliónov eur pre štátny podnik Hydromeliorácie.
Rozdielny je aj pohľad na potrebný rozsah závlah.
KDH pripomína, že Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť približne na 320-tisíc hektároch, pričom dnes sa má zavlažovať len 17- až 18-tisíc hektárov. Hnutie navrhuje ako prvý cieľ dostať sa na 35-tisíc a neskôr 50-tisíc hektárov.
Kminiak však pre Štandard upozornil, že historická kapacita neznamená reálne využívanie. Keď podnik Hydromeliorácie približne pred tromi rokmi zisťoval záujem farmárov, podľa neho sa prihlásili podniky obhospodarujúce približne 70-tisíc hektárov.
„Zbytočne tu dávame do pléna nejaké veľké čísla,“ povedal. Ako príklad uviedol Prievidzu, kde bol systém vybudovaný na ploche 520 hektárov, reálne sa kedysi zavlažovalo 173 hektárov a dnes približne 24 hektárov.
Zhodujú sa na probléme, nie na ceste
Utorňajšie vystúpenia rezortu a KDH tak paradoxne ukázali viac prienikov, než by naznačoval politický spor. Obe strany považujú vodu za strategickú tému, obe hovoria o potrebe obnovovať existujúcu infraštruktúru a ani jedna nevylučuje zapojenie súkromných zdrojov.
Rozdiel je v dôraze. KDH žiada najskôr vyčerpať dostupné európske peniaze a opraviť to, čo štát už vlastní. Takáč chce problém zasadiť do širšej koncepcie, ktorá nebude pozostávať iba z opravy čerpacích staníc, ale bude zahŕňať aj nádrže, kanály, odvodňovanie a zadržiavanie vody v pôde, lesoch či okolí obcí.
Predsedníčka zboru poradcov a rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Klaudia Halászová pritom zdôraznila, že diskusia sa má posunúť od riešenia aktuálnej krízy k odbornej debate o vode a pôde. Zbor poradcov sa chce podľa nej venovať suchu v širších súvislostiach a pripraviť odborné podklady pre ďalšie rozhodnutia rezortu.
„Nemôžeme byť teraz prekvapení, čo sa v krajine deje, ale potrebujeme sa sústrediť na to, čo treba riešiť,“ upozornila s tým, že manažment vody presahuje kompetencie jedného ministerstva.
Pre Štandard minister Takáč potvrdil, že koncepčný materiál vzniknúť má. „Určite áno,“ odpovedal. Termín však neurčil. „Nezávisí to len odo mňa,“ dodal s poukazom na kompetencie ministerstva životného prostredia.
Kminiak zároveň pripomenul, že štát nezačína od nepopísaného papiera. „Tá koncepcia je tu už od roku 2001, keď bol komplexne spracovaný plán obnovy hydromeliorácií. A teraz sa na to zrejme nadviaže.“
Spor medzi politickými rivalmi sa nevedie o to, či Slovensko závlahy potrebuje. V tom sa minister, jeho poradný zbor aj opozícia v zásade zhodujú. Otázkou je, koľko hektárov má štát reálne zavlažovať, ktoré časti starej siete sa oplatí zachrániť a či treba obnovu systém za stovky miliónov eur.
KDH žiada, aby Takáč najskôr ukázal výsledky za desiatky miliónov eur, ktoré má štát podľa opozície k dispozícii už dnes. Minister naopak tvrdí, že konečný model ešte neexistuje. Po dvoch utorňajších tlačových konferenciách je problém pomenovaný pomerne presne. Oveľa menej presné sú zatiaľ jeho cenovka a harmonogram.