Ako píše Ragozin pre American Conservative, keď bola nedávno z volebného boja vyradená liberálna strana Jabloko, západný zbor analytikov okamžite prišiel s predvídateľnými tvrdeniami. Podľa nich sa Vladimir Putin čoraz viac bojí vlastného ľudu a ukrajinské útoky spolu so sankciami ho prinútili utiahnuť skrutky, aby zabránil sociálnym nepokojom.
Podobný naratív zo známeho žánru „Rusko skončilo“ sprevádzal aj správy o tom, že najväčšia ruská štátna banka VEB prepustila svojho hlavného ekonóma Andreja Klepača za údajne temné predpovede o budúcnosti krajiny.
Analytici poukazujú na to, že pri pohľade na realitu ide len o otrepané príbehy. Súčasné očakávania západných komentátorov nie sú ani zďaleka také optimistické ako tie, ktoré sprevádzali vzburu žoldnierskej skupiny wagnerovcov v roku 2023 alebo ukrajinskú inváziu pri Kursku v roku 2024.
Ragozin pripomína, že rozhodnutia Kremľa neodrážajú žiadny dramatický odpor verejnosti a Moskva používa osvedčenú zmes represívnych a propagandistických metód na zachovanie svojho statusu quo. Podľa prieskumov nezávislého centra Levada totiž až 66 percent Rusov naďalej podporuje akcie ruskej armády na Ukrajine.
Mohlo by Vás zaujímať
Rusko-ukrajinská vojna v zázemí: čierne vdovy a postihnuté manželky na požiadanie
Prehliadaná realita na Ukrajine a západné zrkadlo
Podľa autora textu je pozoruhodné, akú obrovskú pozornosť Západ venuje týmto drobným udalostiam, zatiaľ čo apokalyptické správy z Ukrajiny – ako brutálna mobilizácia ohrozujúca vnútornú stabilitu či masívna devastácia ekonomiky zo strany Ruska – majú západné médiá tendenciu prehliadať.
Toto nevyvážené spravodajstvo odhaľuje hlbší problém: absolútny nedostatok introspekcie zo strany Západu pod vedením USA. Tento jav dobre ilustruje aj absencia úvah o otázke, prečo sa nespočetné predpovede o skaze Ruska nenaplnili už viac ako štvrťstoročie. Autor pripomína, neslávny titulný článok časopisu Atlantic "Russia Is Finished" (Rusko je v koncoch), ktorý tento rok oslávil 25. výročie.
Príčina je pre mnohých západných politikov znepokojujúca: samotný Západ slúži Putinovi ako tá najviac nepriestrelná poistka proti domácim otrasom. Pokiaľ sa Putin dokáže prezentovať ako obhajca národa pred agresívnym a šovinistickým Západom, Rusi sa proti nemu nepostavia.
Séria geopolitických rozhodnutí Západu – od samitu NATO v Bukurešti v roku 2008 až po blokovanie rôznych diplomatických mierových iniciatív od roku 2014 či 2022 – väčšinu Rusov presvedčila, že Putinovo „známe zlo“ je bezpečnejšie, ako sú iracionálne geopolitické dobrodružstvá Západu. K tomuto dojmu prispeli aj nedávne globálne udalosti, akými sú skaza v Gaze či útoky na Irán.
Mohlo by Vás zaujímať
Moldavsko je novým ihriskom ruských vplyvových operácií
Cynická stratégia predlžovania konfliktu
Podľa komentátora zlyháva aj argument, že cieľom západných plánovačov bola premena Ruska a Ukrajiny na stabilné liberálne demokracie. Prístup Západu odradil väčšinu apolitických aj opozičných Rusov, a to najmä prejavmi plošnej xenofóbie a podporou radikálnych etnonacionálnych prúdov na Ukrajine.
Prehliadanie porušovania ľudských práv pri mobilizácii či odopieranie práva na azyl ukrajinským mužom v EÚ ukazujú cynizmus celej stratégie.
Ako konštatuje Ragozin, táto politika dáva logiku len vtedy, ak cieľom Západu nie sú prosperujúce Rusko ani Ukrajina, ale samotný dlhotrvajúci konflikt.
Z predlžujúcej sa opotrebovávacej vojny síce krátkodobo profitujú západní výrobcovia zbraní, no deje sa tak na úkor dlhodobých záujmov, stability a globálneho vplyvu celého západného spoločenstva. A Rusi nateraz z pragmatických dôvodov režim nezvrhnú – Západ totiž vnímajú ako omnoho väčšiu hrozbu pre svoju bezpečnosť a slobodu než vlastného diktátorského vodcu.
Mohlo by Vás zaujímať
Štyridsaťdňové Zelenského „peklo“ sa skončilo zlyhaním
