Po útokoch podporovaných USA proti islamistickým teroristom v severnej Nigérii a po neustálom diplomatickom tlaku zo strany Trumpa a jeho stúpencov sa situácia začína obracať.

Zverejnenie najnovšieho stanoviska nasledovalo po viacerých predchádzajúcich zásahoch OSN týkajúcich sa násilia a náboženskej slobody v Nigérii vrátane júnovej návštevy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženstva alebo viery Nazily Ghaneovej.

Keďže nigérijská vláda zatiaľ nereagovala na najnovšie stanovisko OSN a všetko nasvedčuje tomu, že násilie pokračuje v rovnakej miere, táto kauza sa zďaleka nekončí.

Ohnisko prenasledovania kresťanov

Kresťania sú už dlho najviac prenasledovanou náboženskou komunitou na svete, a to zo strany autoritárskych vlád, ako je Nikaragua, či oficiálne ateistických štátov, ako je Čína. nebezpečenstvo im hrozí aj od islamských a iných náboženských fundamentalistov v Ázii a na Blízkom východe.

Pokiaľ však ide o počet zabitých kresťanov, Nigéria je ohniskom prenasledovania už najmenej desať rokov. List OSN cituje správy, podľa ktorých tam v roku 2025 zahynulo 3 490 kresťanov, čo predstavuje 72 percent z celkového počtu 4 849 zaznamenaných vrážd kresťanov pre ich vieru na celom svete.

Táto západoafrická krajina je s 240 miliónmi obyvateľov najľudnatejšou na kontinente, pričom kresťania a moslimovia sa v nej delia na približne rovnaké polovice – hoci presné čísla je ťažké určiť.

Krajinu už takmer dve desaťročia sužujú politická nestabilita a násilie extrémistov, pričom na prevažne moslimskom severe pôsobia islamistické teroristické skupiny ako Boko Haram a Islamský štát v západnej Afrike (ISWAP).

Približne 12 štátov v severnej Nigérii uplatňuje šaríu vrátane prísnych zákonov o rúhaní a právnych dôsledkov pre konvertitov, čo viedlo k početným obvineniam z porušovania ľudských práv.

Najmä činnosť skupiny Boko Haram sa v druhej dekáde tohto storočia na určitý čas dostala do titulkov médií po celom svete v dôsledku vlny hromadných únosov prevažne kresťanských školáčok.

Medzinárodná pozornosť rýchlo opadla – násilie však nie. Za posledné desaťročie sa epicentrum presunulo zo severu do stredu krajiny, kde potulné bandy prevažne islamistických pastierov napádajú dediny a zabíjajú civilistov.

Jedna z nedávnych štúdií odhaduje, že v rokoch 2020 až 2025 zahynulo v dôsledku násilia súvisiaceho s terorizmom 79 323 ľudí vrátane civilistov, príslušníkov bezpečnostných síl a členov ozbrojených skupín. Medzi obeťami sú kresťania aj moslimovia.

https://twitter.com/shalomworldnews/status/2090144264709955809

Ľahostajnosť Západu

Arcibiskup Ignatius Ayau Kaigama, vysoký cirkevný hodnostár Katolíckej cirkvi v Nigérii, vo svojom prejave začiatkom tohto roka uviedol, že existuje „premyslený program islamistov zameraný na zníženie kresťanskej prítomnosti v tejto krajine“.

Kaigama sa zároveň ostro vyjadril na adresu lídrov západných krajín, obvinil ich z „ignorovania“ toho, čo sa deje v Afrike, najmä v Nigérii, a vyzval ich, aby konali.

Napriek hrôzostrašnej situácii v krajine západní lídri nedokázali venovať trvalú pozornosť problému nábožensky motivovaného prenasledovania kresťanov a iných menšín.

Napríklad správy o tomto probléme boli v Európskom parlamente zmiernené, hoci sa zároveň zintenzívnili vyhlásenia a opatrenia týkajúce sa nebezpečenstva islamofóbie.

Keď sa lídri konkrétne zaoberali krízou v Nigérii, vina sa nepripisovala činnostiam náboženských fundamentalistov a teroristov, ale klimatickým zmenám.

Bývalý írsky prezident Michael D. Higgins reagoval v roku 2022 na masovú vraždu kresťanov v Nigérii práve týmto vysvetlením. Viedlo to k rozhorčeným reakciám kresťanských vodcov, avšak v súvislosti s ich ťažkou situáciou to neprinieslo takmer žiadnu medzinárodnú podporu.

Trumpov zásah

Odvtedy ako prezident Trump začal svoje druhé funkčné obdobie, prenasledovaniu kresťanov a najmä situácii v Nigérii sa venuje pozornosť, aká v západnej diskusii dlho chýbala.

Začalo sa to 31. októbra 2025, keď republikánsky prezident označil Nigériu za krajinu, ktorá vyvoláva osobitné obavy. Trump na tento krok nadviazal vyhlásením, že „kresťanstvo čelí v Nigérii existenčnej hrozbe“.

Obvinil „radikálnych islamistov z masového vyvražďovania“ a neskôr nigérijskej vláde odkázal, že by mala „radšej konať rýchlo“, aby riešila násilné prenasledovanie kresťanov islamistickými extrémistami.

V reakcii na to nigérijský prezident Bola Ahmed Tinubu oficiálne označil únoscov a násilné ozbrojené skupiny vrátane militantov z kmeňa Fulani pôsobiacich v strednej časti krajiny za „teroristov“, čím ich postavil na rovnakú úroveň ako ozbrojené povstalecké skupiny, ako je napríklad Boko Haram.

Vysokopostavení vládni predstavitelia však Trumpove tvrdenia odmietli s argumentom, že vykresľovať „bezpečnostné výzvy“ Nigérie ako „cielenú kampaň proti jednej náboženskej skupine“ je „hrubé skreslenie reality“.

Napriek tomu Trump naďalej stupňoval svoju rétoriku a ešte viac zdôraznil svoj popis situácie ako „genocídu“ zameranú proti kresťanom.

Následne na Vianoce v roku 2025 svoje slová podložil konkrétnymi činmi a v koordinácii s nigérijskou vládou nariadil útoky na ciele Islamského štátu na severe krajiny.

Hoci nebol zverejnený oficiálny počet obetí, obe vlády tvrdili, že bolo zabitých mnoho teroristov, pričom Trump tento útok označil za „vianočný darček“.

Obnovená pozornosť

Prístup Trumpovej administratívy – jej rétorika, ako aj činy – opäť upriamil medzinárodnú pozornosť na túto otázku. Zároveň sa zdá, že sa jej podarilo posunúť naratív tak, aby vo väčšej miere zohľadňoval špecifické útoky zamerané na náboženské menšiny, najmä na kresťanov.

Ako bolo spomenuté, najnovšia intervencia OSN nadväzuje na sériu oficiálnych kontaktov medzi touto medzinárodnou organizáciou a západoafrickým štátom.

Nie všetky stanoviská OSN bezvýhradne súhlasia s Trumpovým hodnotením situácie – najmä s jeho tvrdeniami o genocíde – a diskusia o presnej povahe násilia v strednom páse krajiny stále prebieha.

Je však zrejmé, že OSN je čoraz viac znepokojená zlyhaniami vlády pri ochrane náboženských menšín, pričom vo svojom liste z 1. júna varovala pred nebezpečenstvom „inštitucionálnej spoluviny, tichého súhlasu alebo nedbanlivosti“.

OSN nie je jedinou medzinárodnou organizáciou, ktorá túto situáciu sleduje. Deviateho júla prijal Európsky parlament mimoriadne uznesenie odsudzujúce prenasledovanie kresťanov v Nigérii pomerom hlasov 510 ku 1, pričom 86 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Európsky parlament zároveň kritizoval nigérijské orgány, keď konštatoval, že nedokázali zabrániť týmto útokom, a vyzval na ukončenie beztrestnosti, ktorú páchatelia požívajú.

Okrem toho pozornosť, ktorú tejto otázke venovala Trumpova administratíva, viedla k rozsiahlej mediálnej pozornosti, pričom globálne médiá, ako BBC, prinášali vysvetľujúce reportáže o kríze a významné ľavicové vysielacie stanice, ako napríklad Channel 4, zadali výrobu dokumentárnych filmov zameraných na preskúmanie tohto problému.

https://www.youtube.com/watch?v=T4jIKllIW74

Vynútenie serióznej diskusie

Mnohé z týchto článkov kritizujú Trumpov výklad a stále prebieha debata o presných príčinách vážnej situácie v oblasti bezpečnosti v regióne.

Hoci OSN teraz berie otázku cieleného náboženského násilia vážne, predbežné zistenia osobitnej spravodajkyne OSN Nazily Ghaneovej sú po jej júnovej návšteve stále nejednoznačné. Najmä pokiaľ ide o to, čo motivuje súčasné vzplanutie násilia.

Varovala, že nečinnosť tamojšej vlády voči násiliu zameranému na náboženský personál a budovy vedie u obetí k obavám z prenasledovania a genocídy.

Dokonca aj správy Americkej komisie pre medzinárodnú náboženskú slobodu pripúšťajú, že je ťažké presne presne určiť, do akej miery sú za činmi radikálnych fulanských pastierov v strede Nigérie protikresťanské nálady.

Zatiaľ čo islamistické nálady sa často označujú za hnaciu silu násilia na severe krajiny, kde prevláda moslimská väčšina, v strednej časti štátu nie je situácia taká jednoznačná.

Nech je to akokoľvek, skutočnosť, že etablované médiá a medzinárodné agentúry berú v súčasnosti tento problém vážne, je dôsledkom trvalého záujmu Trumpa a jeho administratívy. Predtým boli protikresťanské nálady zvyčajne len vedľajšou záležitosťou.

Pretrvávajúce násilie

Hoci je ovplyvňovanie medzinárodnej diskusie dôležité, pokiaľ ide o skúsenosti samotných nigérijských kresťanov, výsledky Trumpovho úsilia sú zmiešané.

Tlak vyvíjaný americkým prezidentom a ďalšími medzinárodnými lídrami priniesol určitý posun zo strany nigérijskej vlády vrátane niekoľkých úspechov pri záchrane obetí únosov, ako aj júnového vyhlásenia prezidenta Tinubua, že v uplynulom roku zneškodnili 13-tisíc „teroristov“.

Nigérijskú vládu však naďalej obviňujú z toho, že robí príliš málo na riešenie základných príčin neistoty, pričom niektorí kritici ju obviňujú z tichej podpory aktivít určitých džihádistických aktérov.

Medzitým sa kresťanskí vodcovia obávajú dôsledkov, ak by Trump prestal venovať tejto situácii pozornosť.

Arcibiskup Kaigama vo svojom prejave na konferencii v marci tento rok poďakoval prezidentovi Trumpovi za jeho podporu a uviedol, že bol „prvou hlavou štátu, ktorá ako globálny líder jasne a jednoznačne vyhlásila, že kresťania v Nigérii sú prenasledovaní“.

https://twitter.com/UnderSecStateP/status/2089718465091240201

Bez ďalšej trvalej intervencie vo forme zdieľania spravodajských informácií, dodávok zbraní a medzivládnej spolupráce by sa však Trumpovo odsúdenie mohlo z dlhodobého hľadiska ukázať ako kontraproduktívne, uviedol Kaigama.

Tento arcibiskup, ktorý pôsobí v hlavnom meste Nigérie Abuji varoval, že teroristické organizácie sú momentálne „posilnené“, a uviedol, že útoky sa vyskytujú často a zhoršujú situáciu.

Dňa 18. augusta zabili banditi dvoch mužov a uniesli ďalšieho, čo viedlo k úprimnej výzve miestneho kňaza na mier, zatiaľ čo v júli útočníci zabili viac ako dvadsať ľudí v severozápadnej Nigérii.

Prehlbovanie vojenských vzťahov

Hoci nigérijskí kresťania momentálne nie sú na poprednom mieste v programe Trumpovej administratívy, existujú náznaky, že jeho tím si stále uvedomuje ich potreby.

V nadväznosti na decembrové útoky vyslali USA vo februári do Nigérie vojenský personál, ktorý tam plnil poradenské a výcvikové úlohy. Následne sa v máji americké sily zúčastnili na spoločnej operácii proti ISWAP.

Práve tento mesiac sa vo Washingtone uskutočnilo bilaterálne stretnutie vojenských a vládnych predstaviteľov oboch krajín, ktorého cieľom bolo prehĺbiť „vzťahy medzi armádami“ a posilniť „spoluprácu v boji proti terorizmu medzi obomi krajinami“.

Trumpova administratíva dosiahla na medzinárodnej úrovni významné víťazstvo v súvislosti s ťažkou situáciou kresťanov a existujú náznaky, že sa naďalej angažuje v oblasti vojenskej spolupráce a podpory. Ako zdôraznil arcibiskup Kaigama, tento trvalý záujem americkej strany je mimoriadne dôležitý.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.