Stretli sme sa v jednej z bratislavských kaviarní, naproti Kostolu sv. Štefana Uhorského, ktorý spravujú bratia kapucíni. Rímskokatolícky biskup Wilfred Chikpa Anagbe z Nigérie a jeho asistent, otec Remigius Ihyula mali za sebou už väčšiu časť svojho európskeho „turné“, ktoré absolvovali na pozvanie pápežskej nadácie ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi. Svedectvo o zabíjaní a prenasledovaní kresťanov v Nigérii predniesli aj na pôde Európskeho parlamentu. U nás ich sprevádzali obetaví ľudia zo slovenskej pobočky ACN. Nigérijským hosťom sprostredkovali niekoľko mediálnych výstupov, okrem iného aj v Slovenskej televízii. My sme na rozhovor mali viac času. Objednali sme si kávu, pomodlili sme sa a dali sme sa do reči.
Aké je to byť kresťanom v Nigérii?
V zásade je to ako kdekoľvek inde. Rozmer Kristovej lásky je univerzálny, no na rôznych miestach prináša rôzne výzvy. U nás sa v niektorých prípadoch za to, že ste kresťanom, platí krvou.
Je to skutočne také zlé?
Nie je to v celej krajine, len v niektorých oblastiach Nigérie. Denne dostávam správy o útokoch v mojej diecéze, ľudia mi posielajú fotky svojich zabitých príbuzných. Je to veľmi smutné a traumatizujúce. Môžete sa presvedčiť na vlastné oči. (Biskup mi podáva svoj telefón, aby som si pozrel fotografie, ktoré sa mi silno vryjú do pamäte. Muž s rozseknutou hlavou, ľudia dosekaní mačetami a ďalší zavraždení ľudia. pozn. autora) Toto je naša realita.
O príčinách sa porozprávame neskôr, ale dokážete odpúšťať, keď vám takto radikálni islamisti vraždia farníkov?
Ježiš nás učí odpúšťať. My nemáme na výber. On je na kríži a volá na nás, aby sme odpúšťali všetkým, ktorí nevedia, čo činia. Komplikovanejšie je to však vysvetliť pozostalým. Aby pochopili, že odpustenie je kresťanské a oslobodzujúce, aby im to dávalo zmysel. Pretože oni naozaj prichádzajú o všetko.
Pre nás je to teoreticko-abstraktná otázka, ale predsa, dokážete žehnať nepriateľom, v tomto prípade radikálnym islamistom?
Ale veď aj toto nás učí Ježiš. Žehnať nepriateľom. A ja im musím žehnať, lebo sú zmanipulovaní zlým výkladom svojej viery. V mnohých prípadoch naozaj nevedia, čo činia. V tomto je veľkou inšpiráciou Ján Pavol II., ktorý bol vo väzení navštíviť človeka, ktorý na neho spáchal atentát. Sv. Ján Pavol II. sa za neho modlil.
Tie spory a násilnosti, sa však netýkajú celej Nigérie. Kde prichádza k napätiam?
Pre geografické upresnenie, ide najmä o tzv. Stredný pás Nigérie – môj štát sa volá Benue. Napätia sú medzi islamskými radikálmi Boko Haram zo severu a kresťanmi. Kresťania sú na juhu. V zásade ide o to, že moslimovia sú pastieri stád a kresťania sú poľnohospodári, farmári. Kresťanov zabíjajú, vyháňajú zo svojich polí a celé dediny, komunity potom končia v dočasných utečeneckých táboroch.
Tam sú v bezpečí?
Nie. Tie tábory sú iba záchytné. Nemajú ochranu, nechráni ich štát, ani polícia, ani armáda. Tam zasa prichádza k násilnostiam iného druhu. Ženy si veľa vytrpia, strácajú sa ľudia, sú unášané deti. Keď sa ľudia z tábora chcú vrátiť do svojich domovov, nemajú sa už kam vrátiť.
Koľko ľudí takto žije?
Benue má niečo vyše štyroch miliónov ľudí. Z toho 1,7 milióna ľudí žije v týchto táboroch. A 70 percent tých ľudí v táboroch sú deti v školskom veku.
Čo s tým robíte?
Nemáme v rukách nič. Zdroje ani zbrane. Apelujeme na vládu, aby s tým niečo robila, aby aspoň vyslala signály, že takto sa to nesmie. Lebo tieto zločiny proti kresťanom sa málokedy vyšetrujú. Páchatelia nie sú potrestaní…
Aká bola reakcia, keď ste tieto fakty predostreli v Európskom parlamente?
Ľudia v parlamente boli šokovaní, prekvapení, no aj pohnutí. Bolo to pre nich silné svedectvo, z prvej ruky.
Čo očakávate od tejto vašej cesty? Ako by vám mala pomôcť Európa? Peniaze, ani zbrane katolíkom v Nigérii nedodá. To je jasné.
Áno, ale svet môže vyvolať tlak na vládu v Nigérii a môže pomôcť, aby sa náš systém pomaly stal demokratickejším, aby zaručoval a rešpektoval práva pre všetkých obyvateľov Nigérie, nielen pre moslimov.
Pomer medzi kresťanmi a moslimami je v Nigérii aký?
Nigéria má dvesto miliónov obyvateľov! Zhruba 45% je kresťanov, 45% je moslimov a zvyšok sú vyznávači pôvodných kmeňových náboženstiev.
Keď je takýto vyrovnaný pomer, ako je možné, že ste v takej zlej situácii?
Vláda je moslimská. Majú v rukách armádu, políciu, financie. Vláda má zámer urobiť z Nigérie čisto moslimskú krajinu. Taká silnejúca islamizácia začala v osemdesiatych rokoch. Netýka sa to len Nigérie, tento tlak je aj v iných krajinách Afriky.
Konvertujú kresťania na Islam?
To je zasa osobitná kapitola. Kresťanstvo má benefity viery a na základe toho sa rozhoduješ, či chceš Ježiša prijať alebo nie. Konverzie na Islam v Nigérii sú zriedkakedy z presvedčenia. Deje sa to silou a nátlakom. Odrežú ťa od tvojej viery, nanútia ti inú, ale nikto ťa nebude presviedčať teologickými argumentmi. Keď islamisti zaberú nejakú časť, tak už je to všetko moslimské a ty nemáš na výber. Preto kresťania utekajú. Ak by sme šli po časovej osi do histórie, tak prídeme do osemnásteho storočia, kde je dôležitá postava islamu, učenec Usman dan Fodio. On vytvoril v severnej Nigérii moslimský štát. Z neho čerpajú aj dnešní radikáli. Myšlienka, že Nigéria bude moslimská od najvyššieho vrchu po dno oceánu sa opiera o Usmana dan Fodia.
Priblížme si kontext. Kresťanstvo má v Nigérii akú tradíciu? A čo islam?
Je to približne rovnaké. Kresťanstvo tu máme ani nie dvesto rokov. Misionármi boli hlavne Nemci, augustiniáni. Predtým tu boli kultové kmeňové náboženstvá aj so svojimi rituálmi. Uctievalo sa slnko, zem, voda, duchovia… Boli tu šamani.
Dvesto rokov je pomerne krátka doba. Tie pohanské alebo animistické korene ešte cítiť?
Áno, hlavne v kultúre. Ale prenikajú aj do každodenného života. Toho sa nedá len tak zbaviť.
Čo sa týka kultúrnej vyspelosti, dá sa to porovnať?
Kresťanský juh má viac škôl, kresťanstvo má zušľachťujúci prvok. Moslimský sever je na niektorých miestach taký, že právo šáríja je nadradená štátnym zákonom. V realite to znamená, že by vás tam súdili podľa pravidiel šárije a nie podľa platných zákonov. Na mnohých miestach, ktoré obsadili radikáli vnímajú vzdelanie ako niečo zlé a cudzie. Škôl je tam málo, a to iba moslimské alebo arabské.
Svetom otriasla tragédia, keď počas nedeľnej omše v júni 2022 vtrhli do katolíckeho kostola v Nigérii ozbrojenci a zabili najmenej 40 ľudí. Tento strašný čin sa na rozdiel od iných zverstiev vyšetruje. Otázka smeruje k tomu, ako vnímate smrť týchto ľudí.
Sú to mučeníci a verím, že sú v nebi. Boli zavraždení počas toho, ako vyznávali svoju vieru. Aj naši kňazi bývajú zabití počas omše. Je to naša viera a naše učenie, že títo mučeníci idú do neba.
Prešli ste teraz veľkú časť Európy. Ako vnímate kresťanov v Európe.
Kresťanská tradícia v Európe je dlhá. Kresťanstvo dalo Európe tvár. Kresťania z Európy nás vrelo prijali a pomáhajú nám. Sú štedrí. Počúvam však z každej strany o kríze kresťanstva a úbytku veriacich v Európe. Myslím, že to nie je len tým, čím sa argumentuje, že viera je prežitok a nemá čo ponúknuť. Je to aj populačná krivka. Videl som tu hlavne starších ľudí a veľmi málo detí. Ako majú pribúdať kresťania, keď sa nerodia deti?
To ste trafili klinec po hlavičke a nahrali ste mi na otázku. Keď je kult života a dieťaťa v Afrike a v Nigérii taký silný, nie je problém s celibátom?
Nie. Nie je (úsmev). U nás sú aj anglikáni, aj letničiari, aj iní kresťania, ktorí majú ženatých pastorov. Ale najviac povolaní máme aj tak my, katolíci. A to aj napriek celibátu.
Čo môžu Slováci urobiť pre Nigériu?
Prosím, modlite sa za nás. A prosím, apelujte na vašich zákonodarcov, aby na medzinárodnej úrovni tlačili na vládu v Nigérii. Aby v našej krajine mohli všetci žiť v pokoji. Boh vám žehnaj.
Wilfred Chikpa Anagbe C.M.F sa narodil v roku 1965. Pôsobí ako biskup rímskokatolíckej diecézy Makurdi v nigérijskom štáte Benue. Do úradu bol vymenovaný v roku 2015. Vyštudoval filozofiu na Klaretánskom filozofickom inštitúte v Marylande, USA. Magisterský titul z teológie získal na Univerzite Duquesne v Pittsburgu. Za katolíckeho kňaza ho vysvätil 6. augusta 1994 v katedrále Panny Márie ustavičnej pomoci v Makurdi arcibiskup Vigano Maria, vtedajší apoštolský nuncius v Nigérii.