Preskočiť na obsah
  |  

Koalícia musí šetriť na sebe, tvrdí Taraba. Úspory predstaví Ficovi

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) pripravil balík úsporných opatrení, ktorými chce znížiť náklady na riadenie štátu. Tvrdí, že vládna koalícia musí pri šetrení začať sama od seba a peniaze by nemala získavať od ľudí a firiem.

Ako príklad uviedol počet podpredsedov parlamentu. Kým Rakúsko má podľa neho pri 183 poslancoch dvoch, slovenský parlament má pri 150 zákonodarcoch štyroch.

Priestor na úspory vidí aj pri štátnych tajomníkoch. Na základe vlastnej skúsenosti tvrdí, že na riadenie jedného rezortu úplne postačuje jeden štátny tajomník.

Taraba avizoval, že konkrétne opatrenia predstaví v najbližších dňoch premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) a koaličným partnerom. Zároveň chce pre návrhy hľadať podporu medzi poslancami.

Slovensko podľa neho potrebuje naštartovať rozvoj a prestať stagnovať, pričom konsolidácia by sa mala sústrediť najmä na odstránenie neefektívnosti v štáte.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajine chýba 36 miliárd dolárov, vyplýva z výpočtu TASS

Ukrajine podľa výpočtov ruskej štátnej agentúry TASS chýba viac ako 36 miliárd dolárov zo zahraničnej finančnej podpory, s ktorou Kyjev počíta v roku 2026.

Ukrajinské úrady plánujú tento rok získať od medzinárodných partnerov celkovo 49 miliárd dolárov vrátane pomoci od EÚ, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Podľa TASS však zatiaľ získali menej ako 13 miliárd dolárov.

Ukrajina pritom už niekoľko rokov hospodári s rekordným rozpočtovým deficitom a podľa článku Kyjev priznáva, že domáce možnosti financovania sú vyčerpané.

Bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba 18. augusta vyhlásil, že krajina podľa neho dosiahla „strop“ medzinárodnej podpory.

Upozornil preto na potrebu opatrnosti pri plánovaní príjmov zo zahraničia. Napriek tomu chce ukrajinská vláda v roku 2027 od partnerov získať ešte vyššiu sumu, približne 52 miliárd dolárov.

(mja)

  |  

New Jersey chce trestať modlitbu pri interrupčných klinikách

Guvernérka amerického štátu New Jersey Mikie Sherrillová podpísala zákon, ktorý sprísňuje pravidlá pre aktivity v okolí zariadení poskytujúcich potraty a takzvanú „rodovo potvrdzujúcu“ starostlivosť. Pro-life organizácie varujú, že norma môže výrazne zasiahnuť do slobody prejavu, informuje EWTN news.

Zákon kriminalizuje niektoré formy „zasahovania“ do poskytovania služieb vrátane spôsobenia „emocionálnej ujmy“. Zároveň obmedzuje filmovanie a zverejňovanie záberov zhotovených vo vzdialenosti do približne 30 metrov od potratových kliník.

Polícia bude môcť nariadiť rozpustenie zhromaždenia, ktoré podstatne sťažuje vstup do zariadenia alebo jeho opustenie. Za porušenie zákona môže hroziť až 18 mesiacov väzenia alebo pokuta do 10-tisíc dolárov.

Výkonná riaditeľka organizácie New Jersey Right to Life Marie Tasyová označila ustanovenia za subjektívne a zákon za vážne ohrozenie slobody prejavu.

Podľa nej môže byť aj pokojné poradenstvo ženám, modlitba, držanie transparentov či ponúkanie alternatív k potratu označené za zastrašovanie, ak niekto vyhlási, že sa cítil ohrozený. Pro-life aktivisti by tak podľa Tasyovej mohli čeliť trestnému stíhaniu za aktivity chránené americkou ústavou.

(mja)

  |  

Kríza na Dunaji zasiahla energetiku. Rumunsko chce zvýšiť hladinu rieky

Rumunsko prijíma mimoriadne opatrenia pre historicky nízku hladinu Dunaja, ktorá vyradila z prevádzky jadrovú elektráreň Cernavoda. Národný výbor pre mimoriadne situácie schválil kroky, ktorých cieľom je dostať viac vody k chladiacim systémom elektrárne a zároveň zmierniť problémy s výrobou elektriny.

Pri elektrárni majú spustiť núdzové bagrovanie koryta Dunaja a na ramene Starého Dunaja vznikne priečna hrádza, ktorá má nasmerovať vodu k odbernému miestu elektrárne.

Prevádzkovateľ vodných elektrární Hidroelectrica zároveň začne počas piatich dní vypúšťať vodu z nádrží na rieke Olt. Opatrenie má zvýšiť prietok Dunaja a zároveň priniesť dodatočnú výrobu elektriny.

Úrady sú pripravené nasadiť aj vysokokapacitné čerpadlá. Cernavoda zatiaľ zostáva odstavená a krajina má pre pokles produkcie elektriny počas celého augusta vyhlásený núdzový stav.

(reuters, mja)

  |  

Britské atrakcie dávajú nelegálnym migrantom výrazné zľavy

Viaceré známe turistické atrakcie vo Veľkej Británii ponúkajú žiadateľom o azyl bezplatné alebo výrazne zľavnené vstupné. Ide najmenej o 21 miest vrátane Kew Gardens, Canterburskej katedrály či rímskych kúpeľov v Bath, informuje web GB News.

Kým bežný dospelý návštevník by za vstup do všetkých sledovaných atrakcií zaplatil spolu 337 libier, žiadateľ o azyl s registračnou kartou vydanou britským ministerstvom vnútra by podľa článku zaplatil 28 libier.

V Kew Gardens má napríklad zvýhodnený vstup stáť 85 pencí oproti bežnej cene 24,50 libry. V Canterburskej katedrále aj rímskych kúpeľoch v Bath môžu držitelia karty vstúpiť bezplatne.

Zvýhodnenia kritizujú organizácie presadzujúce prísnejšiu migračnú politiku, podľa ktorých ide o nerovné zaobchádzanie s britskými občanmi.

Tieňový minister vnútra Chris Philp z Konzervatívnej strany označil systém za nespravodlivý a kritizoval poskytovanie bezplatných vstupov žiadateľom o azyl.

(mja)

  |  

Nawrocki predkladá vlastný návrh zákona proti šarlatánom

Poľský prezident Karol Nawrocki pripravuje vlastný zákon proti takzvaným zdravotným šarlatánom. Návrh má byť alternatívou k vládnej úprave „Lex szarlatan“, ktorú prezident poslal na preventívne preskúmanie Ústavnému tribunálu, informuje web Interia Wydarzenia.

Nawrocki tvrdí, že vládna verzia dostatočne nerozlišuje medzi ľuďmi ohrozujúcimi pacientov a legitímnymi podnikateľmi pôsobiacimi napríklad v bylinkárstve, dietetike či komplementárnej medicíne.

Jeho návrh preto zavádza nový trestný čin nabádania na nebezpečné zdravotné rozhodnutia. Za presviedčanie pacienta, aby odmietol predpísanú liečbu alebo využil nebezpečné praktiky, má hroziť až trojročné väzenie.

Prísnejšie tresty sa majú týkať prípadov detí, tehotných žien či vážne chorých pacientov. Ak by konanie páchateľa viedlo k ťažkej ujme na zdraví, hrozilo by mu až desať rokov väzenia.

V prípade smrti pacienta by horná hranica trestu dosiahla 15 rokov. Návrh chce zároveň chrániť slobodu vedeckej diskusie a názoru.

(mja)