Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký minister zahraničia neohlásene pricestoval do Kyjeva

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval v sobotu na neohlásenú návštevu Kyjeva. Rokovať má o ďalšej pomoci Ukrajine a prehĺbení spolupráce oboch krajín v oblasti obrany a bezpečnosti.

Návšteva sa uskutočňuje krátko pred Dňom nezávislosti Ukrajiny, ktorý krajina oslavuje 24. augusta. Hlavnou témou Wadephulových rokovaní majú byť prípravy na nadchádzajúcu zimu.

Nemecko chce Ukrajine pomôcť dodávkami generátorov, náhradných dielov a ďalšieho energetického vybavenia. Rokovania sa majú týkať aj podpory ukrajinského energetického sektora a opatrení na ochranu kritickej infraštruktúry.

Wadephul bude hovoriť aj o prehĺbení obrannej a bezpečnostnej spolupráce. Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí pôjde najmä o posilňovanie vojenských kapacít, výmenu skúseností a spoločné budovanie dlhodobých bezpečnostných štruktúr.

Minister pricestoval do Kyjeva vlakom. Nemecko jeho cestu vopred neoznámilo z bezpečnostných dôvodov.

Ide o Wadephulovu štvrtú návštevu Ukrajiny vo funkcii nemeckého ministra zahraničných vecí.

(tass, lud)

  |  

Garáže v Česku prudko zdražujú, lákajú aj investorov

Garáže a parkovacie státia sa v Česku postupne menia z dostupnejšej investície na pomerne drahú nehnuteľnosť. Podľa analýzy Sreality.cz vzrástla priemerná ponuková cena garáží v prvom polroku medziročne o 12 percent na 1 540 eur za štvorcový meter.

Ešte drahšie sú garážové státia, ktorých priemerná cena dosiahla takmer 2 100 eur za štvorcový meter. Za rastom je najmä nepomer medzi ponukou a dopytom, pričom garáže nekupujú iba motoristi, ale čoraz častejšie aj investori.

Najdrahšia zostáva Praha, kde garáže ponúkajú priemerne za viac ako 2 600 eur za štvorcový meter, hoci ceny medziročne mierne klesli. Nasleduje Juhomoravský kraj s priemerom 2 060 eur za štvorcový meter.

V Brne sa tak ceny bežne pohybujú okolo jedného milióna korún. Najvýraznejší, 20-percentný rast zaznamenal Olomoucký kraj. O viac než pätinu zdraželi garáže aj v Moravskosliezskom a Pardubickom kraji.

(tasr, mja)

  |  

Poľsko po silných búrkach uviedlo armádu do pohotovosti

Poľské Vojská územnej obrany (WOT) uviedli do stavu vysokej pohotovosti po silných búrkach, ktoré od piatka zasiahli krajinu a spôsobili rozsiahle výpadky elektriny aj tisíce zásahov záchranných zložiek.

Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz vyhlásil 48-hodinovú pohotovosť do pondelkového dopoludnia. Vojaci majú byť pripravení pomôcť verejnej správe a záchranným zložkám.

Hasiči do sobotňajšieho rána zasahovali viac ako 6 500-krát, z toho takmer 2 400-krát v Mazovskom vojvodstve. Úrady preventívne evakuovali aj 12 skautských táborov vo viacerých regiónoch. Pri evakuáciách nezaznamenali obete ani zranenia.

Na severovýchode Poľska zostalo pre silný vietor bez elektriny takmer 145-tisíc odberateľov, najmä v Podleskom vojvodstve. Vietor a prekážky na tratiach narušili aj železničnú dopravu.

Silné dažde na severe krajiny zároveň spôsobili lokálne povodne pri rieke Łyna neďaleko Olsztyna, jej hladina sa však začala stabilizovať.

Vo Varšave pre nepriaznivé počasie dočasne uzavreli viaceré parky, záhrady aj zoologickú záhradu.

(tasr, lud)

  |  

Drucker chce sociálne siete až od 16 rokov, zákon predloží vláde

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) chce už v nadchádzajúcom týždni predložiť vláde zákon, ktorý má posilniť ochranu detí pred radikalizáciou a násilím vo fyzickom aj online priestore.

Jeho súčasťou má byť aj regulácia sociálnych sietí, pričom Drucker presadzuje vekovú hranicu 16 rokov. Minister zdôrazňuje potrebu koordinovaného európskeho postupu, keďže jednotlivé štáty podľa neho len ťažko presadzujú pravidlá voči veľkým technologickým spoločnostiam.

Na riešení spolupracuje aj Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), ktoré pripravovalo vlastný návrh ochrany maloletých v digitálnom priestore. Rezorty teraz svoje predstavy zosúlaďujú.

MIRRI však upozorňuje, že konečná veková hranica ešte nie je definitívne dohodnutá a samotný zákaz nestačí. Riešiť treba aj spôsob overovania veku, ochranu súkromia detí, povinnosti platforiem či rodičovské nástroje.

Slovenské pravidlá majú zároveň nadväzovať na európsku legislatívu a pripravovaný spoločný rámec EÚ na ochranu detí na internete.

(tasr, mja)

  |  

Kanada zavedie odvetné clá po neúspechu rokovaní s USA

Kanada od 8. septembra zavedie odvetné clá na dovoz z USA v reakcii na nové 50-percentné americké clá, ktoré začali platiť v sobotu o polnoci. Oznámil to kanadský premiér Mark Carney.

Ottawa podľa neho odpovie Washingtonu štýlom „dolár za dolár“. Kanadské clá zasiahnu okrem iného oceľ, mliečne výrobky, domáce spotrebiče, poľnohospodárske stroje, papierenské výrobky a elektroniku.

Spojené štáty zaviedli nové clá po tom, ako sa obe krajiny napriek niekoľkodňovým intenzívnym rokovaniam v piatok nedohodli na obchodnej dohode. Americké opatrenia sa týkajú kanadského vývozu v hodnote približne 20 miliárd dolárov vrátane vína, nábytku, mliečnych výrobkov, cementu, oblečenia, rybárskeho vybavenia či hokejovej výstroje.

Nové clá sa vzťahujú aj na kanadský tovar, ktorý spĺňa podmienky dohody USA–Mexiko–Kanada (USMCA). Tá pritom väčšinu kanadského exportu do USA počas uplynulých 18 mesiacov chránila pred americkými clami.

„Nemôžeme prijať to, čo nám ponúkli, a nedáme im to, čo od nás žiadali,“ vyhlásil Carney.

(reuters, lud)

  |  

Putin: Ukrajina otvorila Pandorinu skrinku, odpovieme útokmi

Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil Ukrajine ďalšími útokmi na jej hospodársku infraštruktúru. Kyjev podľa neho údermi na ruské ekonomické ciele otvoril „Pandorinu skrinku“ a Moskva odpovie zásahmi proti „najcitlivejším sektorom“ ukrajinskej ekonomiky.

Ukrajina počas leta zintenzívnila dronové útoky na ruskú infraštruktúru vrátane ropných rafinérií a skladov internetových predajcov. Kyjev tvrdí, že útočí na objekty dôležité pre ruské vojnové úsilie.

Rusko reagovalo údermi na ukrajinskú ekonomickú infraštruktúru vrátane zariadení súvisiacich s vývozom obilia cez Čierne more.

Putin odmietol obavy, že útoky ohrozujúce ukrajinský poľnohospodársky export spôsobia nedostatok potravín vo svete. Tvrdí, že prípadný výpadok ukrajinských dodávok dokáže nahradiť Rusko, hoci aj jeho infraštruktúra na vývoz obilia čelí ukrajinským útokom.

Ruský prezident zároveň zopakoval, že Moskva je otvorená mierovým rokovaniam, musia však podľa neho vychádzať z „reality na mieste“. Odmietol pritom bližšie nešpecifikované „exotické“ návrhy, ktoré mala Ukrajina predložiť prostredníctvom sprostredkovateľov.

(reuters, lud)