Preskočiť na obsah
  |  

Austrália potvrdila prvý prípad vtáčej chrípky u miestneho cicavca

Austrália v nedeľu potvrdila svoj prvý prípad vtáčej chrípky typu H5N1 u cicavca, pričom tento smrteľný vírus bol zistený u tuleňa dlhonosého v štáte Južná Austrália.

Austrália zápasí s rastúcim počtom prípadov vysoko patogénnej vtáčej chrípky odvtedy, čo sa táto choroba v júni dostala do krajiny.

Úrady v Južnej Austrálii potvrdili prvý prípad nálezu vírusu u cicavca práve u tohto tuleňa, ktorého našli v pobrežnom mestečku Beachport, približne 310 km (192 míľ) južne od Adelaide, hlavného mesta štátu.

Tuleň, ktorý patril k populácii odhadovanej na 100-tisíc jedincov vo vodách tohto štátu, bol nájdený mŕtvy bez akýchkoľvek známok poranenia, uviedli úrady.

Jeho smrť „nevyzerá, že by súvisela s inými chorými alebo mŕtvymi morskými cicavcami,“ uviedla federálna ministerka poľnohospodárstva Julie Collinsová v televíznom vystúpení.

„Keď sa vtáčia chrípka typu H5 raz rozšíri v prírodnom prostredí, nie je možné zabrániť značným stratám,“ dodala Collinsová.

(reuters)

  |  

Americká pošta chystá prísnejšie pravidlá pre hlasovanie poštou

Americká poštová služba (USPS) zverejnila nové pravidlá, ktoré sprísňujú podmienky korešpondenčného hlasovania pred novembrovými voľbami do Kongresu. Ich zavedenie však zatiaľ blokuje federálny súd.

Pravidlá nariadil prezident Donald Trump vo výkonnom nariadení z marca. USPS ich formálne publikuje 26. augusta, uplatňovať ich však nezačne, kým bude platiť súdny zákaz. Pošta ich pripravila tak, aby mohli začať platiť okamžite, ak súd zákaz zruší.

Štáty by museli USPS poskytovať mená voličov a čiarové kódy spojené s korešpondenčnými hlasovacími lístkami vo federálnych voľbách. Jedinečné čiarové kódy by museli byť aj na obálkach pri odoslaní lístkov voličom a ich spätnom zaslaní.

Ak pravidlá nadobudnú účinnosť, USPS nebude doručovať hlasovacie lístky v štátoch, ktoré nové požiadavky nesplnia. Pošta zároveň nebude evidovať stranícku príslušnosť ani kontrolovať obsah zásielok.

Viaceré štáty a demokrati v Kongrese namietajú, že USPS na takéto zmeny nemá právomoc a že prichádzajú príliš krátko pred voľbami, ktoré rozhodnú o kontrole nad Kongresom.

(reuters, lud)

  |  

Izraelská armáda zaútočila na juhu Sýrie

Izrael v sobotu zaútočil na juhu Sýrie na osobu, ktorú označil za „teroristu“. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že izraelský dron zasiahol civilné vozidlo na okraji Damasku.

K útoku došlo na ceste pri dedine Bejt Džinn západne od sýrskej metropoly. Sýrske ministerstvo uviedlo, že pri zásahu utrpeli zranenia civilisti, štátna televízia informovala o jednom zranenom.

Izraelská armáda potvrdila, že na juhu Sýrie zaútočila na osobu, ktorej aktivity podľa nej predstavovali bezprostrednú hrozbu pre izraelských vojakov. Spôsob útoku nespresnila.

Napätie medzi Izraelom a Sýriou sa zvýšilo už tento týždeň. Izrael v utorok bombardoval leteckú základňu na severozápade Sýrie, čo osobitný vyslanec USA pre Sýriu Tom Barrack označil za „zbytočné“.

Damask označil sobotňajší zásah za súčasť opakovaných izraelských útokov a „zjavné porušenie“ suverenity krajiny. Izrael podľa sýrskeho ministerstva nesie zodpovednosť za dôsledky takýchto krokov.

Izraelské jednotky naďalej pôsobia na juhu Sýrie a Izrael okupuje územie na juhozápade krajiny, ktoré obsadil po páde Bašára Asada v decembri 2024.

(reuters, lud)

  |  

Ozbrojenci v Nigérii uniesli vyše 100 ľudí, ďalších 40 zabili

Viac ako 100 ľudí uniesli ozbrojenci pri útokoch na niekoľko dedín v stredonigérijskom štáte Niger. Polícia zároveň informovala, že pri násilnostiach zahynulo viac ako 40 ľudí.

Útočníci, ktorí mali podľa dostupných informácií oblečenie vojenského typu, zaútočili po piatkových modlitbách na dediny Dekara, Gidan Zana, Sabon Gida a Masaka v oblasti Borgu.

Polícia predpokladá, že za útokmi stoja takzvaní banditi – zločinecké skupiny, ktoré sa v častiach Nigérie živia únosmi za výkupné a rabovaním. Obyvatelia uviedli, že ozbrojenci v Dekare zhromaždili ľudí a odviedli ich do okolitých lesov, následne pokračovali do ďalších dedín.

Bezpečnostná situácia v odľahlej oblasti Borgu sa v uplynulom období zhoršuje. Minulý týždeň tam podľa miestnych predstaviteľov zahynulo viac ako 20 ľudí.

Začiatkom augusta polícia oznámila oslobodenie 145 ľudí unesených zo štyroch dedín v rovnakej oblasti. Borgu zároveň čelí aktivitám džihádistických skupín, ktoré pôsobia na severozápade Nigérie a v pohraničí.

(bbc, lud)

  |  

Rusku chýbajú vodiči, pravidlá zmiernilo aj pre ľudí po amputácii

Rusko zmiernilo zdravotné požiadavky na vodičov autobusov a nákladných vozidiel. Podľa nového vládneho nariadenia už amputácia jednej ruky alebo jednej nohy nemusí automaticky znamenať zákaz profesionálneho šoférovania.

Absolútnou kontraindikáciou zostáva napríklad strata oboch horných končatín či deformácie, ktoré výrazne obmedzujú pohyb.

Iniciatívu vlani predložil šéf Všeruskej asociácie cestujúcich Iľja Zotov, ktorý argumentoval, že pri autobusoch s automatickou prevodovkou vodič nepotrebuje ľavú nohu.

Zároveň navrhoval zamestnávať zranených veteránov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí získali invaliditu. Podľa neho by si tak mohli k dôchodku zarobiť viac ako 100-tisíc rubľov mesačne.

Zmena pravidiel zároveň prichádza v čase vážneho nedostatku pracovných síl. Štátna duma vlani informovala, že vo verejnej doprave chýba 37-tisíc vodičov, podľa jedného z odhadov však môže v celom dopravnom sektore chýbať až pol milióna ľudí.

(tasr, mja)

  |  

Iránom kritizované americké lietadlá opustili Bulharsko

Dve americké tankovacie lietadlá KC-135 opustili bulharskú leteckú základňu Bezmer takmer mesiac po tom, ako ich dočasné rozmiestnenie v krajine vyvolalo kritiku Iránu. V sobotu o tom informoval bulharský minister obrany Dimitar Stojanov.

Spojené štáty, ktoré sú od 28. februára vo vojne s Iránom, požiadali o dočasné umiestnenie lietadiel na základe dohody o spoločnom využívaní vojenských zariadení. Bulharský parlament nasadenie schválil 22. júla.

Teherán vtedy tvrdil, že rozmiestnením lietadiel sa Sofia spolupodieľa na „agresii a vojnových zločinoch“. Bulharsko toto obvinenie odmietlo.

Prítomnosť amerických strojov vyvolala protesty aj medzi obyvateľmi v okolí základne, ktorí sa obávali možných iránskych raketových a dronových útokov.

Obe lietadlá amerického letectva odleteli z Bulharska v piatok. Stojanov uviedol, že počas pobytu absolvovali iba výcvikové lety nad spojeneckými krajinami.

Bulharsko podľa ministra nemalo informácie o priamych hrozbách pre svoju národnú bezpečnosť a pri rozhodovaní postupovalo v koordinácii s americkou vládou.

(reuters, lud)