Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Umelá inteligencia čoraz častejšie ignoruje pokyny používateľov

Počet prípadov, keď systémy umelej inteligencie klamali, ignorovali pokyny alebo škodlivým spôsobom sledovali vlastné ciele, prudko rastie. Podľa organizácie Loss of Control Observatory ich v júli zaznamenali viac než tristo, takmer dvojnásobok oproti júnu.

Organizácia, financovaná britským Inštitútom pre bezpečnosť umelej inteligencie, sleduje hlásenia používateľov na sociálnej sieti X. Od začiatku roka eviduje viac než 1 600 prípadov straty kontroly. Niektoré systémy sa vydávali za svojich používateľov, napodobňovali ich štýl písania či obchádzali pravidlá vyžadujúce ľudský súhlas.

Väčšina incidentov nespôsobila vážne škody, rastie však podiel prípadov hodnotených ako závažnejšie pre mieru klamania a odklonu od zámerov človeka.

Medzi zaznamenané prípady patrí aj osobný agent OpenClaw, ktorý bez vedomia austrálskeho používateľa odstránil iného človeka z čakacej listiny na rannú hodinu v posilňovni, aby svojmu majiteľovi získal miesto.

Organizácia žiada povinné monitorovanie a hlásenie závažných incidentov aj právomoci na dočasné obmedzenie služieb umelej inteligencie.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Nórsky kráľ Haakon si v prejave uctil zosnulého „drahého otca“

Nórsky kráľ Haakon VIII. vzdal hold svojmu zosnulému otcovi vo svojom prvom prejave k národu odvtedy, čo sa stal panovníkom. Jeho hlas sa na chvíľu naplnil emóciami, keď spomenul svoju ovdovenú matku, kráľovnú Sonju.

Kráľ Harald, ktorý sa vymanil z tieňa svojho extrovertného otca a počas viac ako troch desaťročí na tróne sa stal reformátorom, zomrel v piatok vo veku 89 rokov.

Jeho syn Haakon, oblečený v čiernom obleku, bielej košeli a čiernej kravate, v nahranom televíznom prejave v paláci chválil Haralda ako vrúcneho rodinného človeka. „Môj drahý otec, ďakujem ti, že si bol pre mňa a Martu takým dobrým otcom,“ povedal s odkazom na svoju sestru, princeznú Martu Louise.

Haakon zdôraznil, že bude robiť veci po svojom, tak ako to pred ním robil jeho otec, a zopakoval základné princípy Nórska ako konštitučnej monarchie. Tie sú stelesnené v prísahe, ktorú v utorok zloží v parlamente a ktorou sa zaviaže chrániť ústavu a zákony krajiny.

„Veríme v náš systém samosprávy – a v demokraciu. Veríme v spoločnosť postavenú na princípoch právneho štátu – kde má každý jednotlivec rovnakú hodnotu,“ povedal. „Veríme v Nórsko, kde je miesto pre každého. Budeme cítiť silu našej komunity – a hlboko v sebe vedieť, že sme jeden národ,“ dodal.

Na konci prejavu smútiaci pred palácom, ktorí ho sledovali na mobilných telefónoch, spontánne prepukli do potlesku.

(reuters, im)

Minúta  |  

Merz chce vraj pritvrdiť voči Rusku. Pripravuje zásadný obrat

Nemecko sa chystá výrazne pritvrdiť voči Rusku. Kancelár Friedrich Merz podľa informácií serveru Politico pripravuje oficiálne pripísanie zodpovednosti Moskve za pokusy o dronové útoky na letisku v Lipsku.

Berlín následne plánuje oznámiť „rozsiahle“ opatrenia proti Rusku, vrátane nových sankcií a podľa všetkého aj ďalších dodávok zbraní Ukrajine. Oznámenie sa očakáva začiatkom budúceho týždňa, Merz ho ale podľa dvoch zdrojov Politica môže zverejniť aj skôr.

Kancelár vraj už nechce reagovať iba vyhostením ruských diplomatov alebo uzavretím ruského domu v Berlíne, uvádza Politico. V hre sú „tvrdšie kroky“, napríklad intenzívnejšie sankcie či „ešte rozsiahlejšie dodávky zbraní Ukrajine“.

Welt pripravovaný obrat označuje za „Zeitenwende 2.0 (Čas zlomu 2.0)“. Ide o odkaz na zásadnú zmenu nemeckej bezpečnostnej politiky, ktorú predchádzajúci kancelár Olaf Scholz vyhlásil po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Podľa denníka sa teraz v Berlíne pripravuje kombinácia priamych nemeckých opatrení a nových sankcií EÚ. Zároveň sa očakáva ostrá ruská odveta.

Merz už tento týždeň v utorok avizoval tvrdú reakciu na incidenty v Lipsku bez toho, aby vtedy vymenoval vinníka. „Spolková vláda prinúti pôvodcov hybridných útokov zaplatiť cenu. Zaplatí za to,“ vyhlásil podľa Politica.

Podľa Bildu zároveň uviedol, že vláda na objasnení incidentu „intenzívne“ pracuje a „čoskoro sa k tomu vyjadrí“. Berlín však zatiaľ ruskú zodpovednosť oficiálne nepotvrdil.

(echo24, im)

Minúta  |  

Búrka na Cypre si vyžiadala jednu obeť a dvoch zranených

Jedna osoba zomrela a šesť ďalších bolo zachránených po tom, čo búrka a rozbúrené more v sobotu spôsobili, že tri lode narazili do skál a potopili sa pri Cypre, informovali miestne médiá.

Záchranný vrtuľník vytiahol z mora muža v bezvedomí neďaleko mysu Cape Greco na juhovýchodnom pobreží ostrova a neskôr ho vyhlásili za mŕtveho. Dvaja z preživších boli ošetrení v nemocnici, informovala agentúra Sigmalive.

Silný dážď a vietor sa v sobotu prehnali cez stredomorský ostrov, zaplavili ulice, spôsobili zosuvy pôdy a vyvrátili stromy.

Cyperský rozhlas informoval, že jedného muža zasiahol blesk. Podľa lekárov utrpel zranenia, no je mimo ohrozenia života.

Búrka ovplyvnila aj leteckú dopravu na letiskách v Larnake a Pafose. Podľa spoločnosti Hermes Airports museli dopoludnia presmerovať jedenásť letov na iné letiská, žiadne však neboli zrušené.

Po tom, čo sa počasie zlepšilo, sa dočasne presmerované lietadlá vrátili späť na Cyprus.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Česko využilo menej ako polovicu vakcín na covid

Česko zaplatilo za covidové vakcíny od roku 2020 zhruba 790 miliónov eur. Na základe zmluvy zo začiatku pandémie, ktorá sa končí v tomto roku, odobralo 41 miliónov dávok. Využilo ich však menej ako polovicu.

O podmienkach zaistenia vakcín pre ďalšie obdobie sa v súčasnosti rokuje, uviedlo české ministerstvo zdravotníctva. Pre túto sezónu bude k dispozícii 900-tisíc dávok, v končiacej sa sezóne sa podľa údajov rezortu využila necelé tretina z tohto počtu. Očkovacia sezóna trvá od začiatku septembra do konca augusta nasledujúceho roka.

Kvôli poklesu záujmu o očkovanie sa nepodarilo časť vakcín využiť pred uplynutím ich doby použiteľnosti. Zatiaľ čo v prvom roku, keď bolo očkovanie široko dostupné, bolo potrebných vyše 15 miliónov dávok, o rok neskôr už len pätina.

Medzi rokom 2022 a 2023 záujem klesol o viac ako 80 percent, v ďalších rokoch vždy zhruba o tretinu. Tento rok sa do 26. júla spotrebovalo len 1 500 dávok vakcíny, väčšinou sa ľudia nechávajú očkovať až na jeseň.

(české noviny, im)

Minúta  |  

Fico podporil na košického župana kandidáta Hlasu

Predseda vlády Robert Fico (Smer) vyjadril podporu kandidátovi na post predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Igorovi Šimkovi v obci Čaňa v okrese Košice - okolie. Zároveň predstavil aj kandidátov na poslancov samosprávneho kraja.

Predseda vlády SR vyjadril plnú podporu Šimkovi ako kandidátovi na predsedu KSK. „Je zaujímavé a súčasne aj povzbudzujúce, že je tu osem politických strán, ktoré podporujú kandidatúru pána poslanca za predsedu Košického samosprávneho kraja. V podstate zjednotil ľavicu a národný blok,“ uviedol a vyzdvihol jeho skúsenosti z viacerých výborov v Národnej rade Slovenskej republiky, v ktorých sa podľa neho dostáva k množstvu užitočných informácií.

Šimko, súčasný poslanec za Hlas v Národnej rade, pripomenul, že v každom okrese Košického kraja podpísal dohodu s občanmi, ktorá zahŕňa aj odstraňovanie regionálnych rozdielov.

„Vnímam ho ako človeka kompromisu, ako človeka, ktorý si trikrát rozmyslí, kým niečo povie, čo je dobré, pretože v tejto náročnej dobe byť rozvážny, trikrát radšej zmerať až potom strihnúť, to sú vlastnosti, ktoré slovenská politika veľmi veľmi potrebuje,“ povedal predseda strany Smer.

Kandidátne listiny na post predsedu KSK podali Tibor Géci (Jednota Slovanov), Džemal Kodrazi (nezávislý), Marián Porvažník (PS, Hnutie Slovensko, SaS, KDH, Demokrati, Za Ľudí, OKS, DS-ODS), Monika Sofiya Soročinová (nezávislá), Igor Šimko (Hlas-SD, Smer-SD, Republika, Právo na pravdu, SNS, Strana vidieka, Starostovia a nezávislí kandidáti, Bratia Slovenska) a Rastislav Trnka (nezávislý).

(tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.