Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán údajne plánoval atentát na Netanjahuovho syna

Syn izraelského premiéra Jair Netanjahu sa urýchlene vrátil zo Spojených štátov do Izraela po tom, čo bezpečnostné zložky vyhodnotili hrozbu voči nemu ako vážnu. Návrat potvrdila tajná služba Šin Bet, ktorá však nezverejnila, kto mal za hrozbou stáť.

Benjamin Netanjahu už predtým vyhlásil, že Irán sa pokúsil zabiť jedného z jeho synov.

Podľa americkej televízie Newsmax mal byť Jair Netanjahu počas pobytu na Floride terčom atentátu údajne pripravovaného Iránom. Izraelská spravodajská služba sa mala o pláne dozvedieť vlani v decembri a následne informovať americké úrady.

Zdroj televízie tvrdí, že iránski agenti už mohli pôsobiť priamo v oblasti Miami, kde údajne sledovali Jaira aj miesto jeho pobytu. Vzhľadom na riziko dostal pokyn okamžite opustiť Spojené štáty. Šin Bet tieto podrobnosti nepotvrdila a vo svojom vyjadrení hovorila iba o vážnej hrozbe ublíženia.

(tasr)

Minúta  |  

Island rozhoduje o rokovaniach s EÚ. Tábor „nie“ má tesný náskok

Na Islande sa začalo sčítavanie hlasov v referende, ktoré rozhodne o prípadnom obnovení prístupových rokovaní s Európskou úniou. Po spočítaní prvých 152-tisíc hlasov z približne 270-tisíc oprávnených voličov vedú odporcovia rokovaní najtesnejším možným rozdielom.

Proti návrhu vlády hlasovalo 50,1 percenta ľudí, za bolo 49,9 percenta.

Definitívny výsledok pritom nemusí byť známy skôr ako v nedeľu napoludnie. Sčítavanie komplikuje preprava hlasovacích lístkov z odľahlých oblastí lietadlom, loďou aj autom. Kampaň rozdelila krajinu najmä v otázkach rybolovných práv, životných nákladov a vysokých úrokových sadzieb.

Zástancovia rokovaní vidia v EÚ aj väčšiu bezpečnosť v čase vojny na Ukrajine a geopolitického napätia. Odporcovia sa obávajú straty suverenity a kontroly nad rybolovom. Víťazstvo tábora „áno“ by zatiaľ znamenalo iba otvorenie rokovaní s Bruselom, nie automatický vstup do EÚ.

(reuters)

Minúta  |  

Pravica berie Labouristom baštu, ktorú ovládali desaťročia

Austrálska pravicová strana One Nation pokračuje v politickom vzostupe. Jej kandidát Luke Herdegen získal v doplňujúcich voľbách kreslo v parlamente Západnej Austrálie, ktoré v rôznych podobách patrilo Labouristickej strane od roku 1989.

V oblasti Perthu získal 57 percent hlasov a svoje víťazstvo označil za jasný odkaz vládnej strane premiéra Anthonyho Albaneseho.

Úspech prichádza po tom, čo strana vedený senátorkou Pauline Hansonovou získala svoje prvé volené kreslo vo federálnej Snemovni reprezentantov a v júni v celoštátnom prieskume prvýkrát predbehol Labouristickú stranu.

Zdá sa, že populistické hnutie dokáže rastúcu podporu premieňať aj na konkrétne volebné zisky. Ťaží pritom z frustrácie Austrálčanov z vysokých životných nákladov, nedostatku bývania a presadzuje tvrdý postoj k imigrácii. Výsledok zároveň zvyšuje tlak na tradičné strany pred voľbami v štáte Viktória.

(reuters)

Minúta  |  

Čína odhalila národnosti 261 nezvestných po ničivom zosuve v Nepále

Rozsah katastrofy v Himalájach sa ďalej spresňuje. Čínske úrady oznámili, že medzi nezvestnými na tibetskej strane hranice je 261 cudzincov z 23 štátov. Najviac ich pochádza z Nepálu, nasledujú India, Lotyšsko, USA a Veľká Británia.

V okrese Gyirong zahynulo najmenej 16 ľudí a nezvestných je 546 osôb. Na nepálskej strane hranice úrady hlásia najmenej 675 mŕtvych a 2 498 nezvestných, pričom zachrániť sa podarilo vyše 7 500 ľudí.

Peking tvrdí, že zosuv súvisí s nestabilitou ľadovcov a dlhodobými dôsledkami globálneho otepľovania. Zdá sa pritom, že nebezpečenstvo ešte nepominulo – stúpajúca hladina rieky Trishuli prinútila časť obyvateľov a záchranárov presunúť sa do vyšších polôh.

Čína zmobilizovala viac ako 2 100 záchranárov a Nepálu poskytuje finančnú, materiálnu aj odbornú pomoc. Podľa Červeného kríža mohla katastrofa zasiahnuť viac ako 90-tisíc ľudí.

(reuters)

Minúta  |  

Umelá inteligencia čoraz častejšie ignoruje pokyny používateľov

Počet prípadov, keď systémy umelej inteligencie klamali, ignorovali pokyny alebo škodlivým spôsobom sledovali vlastné ciele, prudko rastie. Podľa organizácie Loss of Control Observatory ich v júli zaznamenali viac než tristo, takmer dvojnásobok oproti júnu.

Organizácia, financovaná britským Inštitútom pre bezpečnosť umelej inteligencie, sleduje hlásenia používateľov na sociálnej sieti X. Od začiatku roka eviduje viac než 1 600 prípadov straty kontroly. Niektoré systémy sa vydávali za svojich používateľov, napodobňovali ich štýl písania či obchádzali pravidlá vyžadujúce ľudský súhlas.

Väčšina incidentov nespôsobila vážne škody, rastie však podiel prípadov hodnotených ako závažnejšie pre mieru klamania a odklonu od zámerov človeka.

Medzi zaznamenané prípady patrí aj osobný agent OpenClaw, ktorý bez vedomia austrálskeho používateľa odstránil iného človeka z čakacej listiny na rannú hodinu v posilňovni, aby svojmu majiteľovi získal miesto.

Organizácia žiada povinné monitorovanie a hlásenie závažných incidentov aj právomoci na dočasné obmedzenie služieb umelej inteligencie.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Nórsky kráľ Haakon si v prejave uctil zosnulého „drahého otca“

Nórsky kráľ Haakon VIII. vzdal hold svojmu zosnulému otcovi vo svojom prvom prejave k národu odvtedy, čo sa stal panovníkom. Jeho hlas sa na chvíľu naplnil emóciami, keď spomenul svoju ovdovenú matku, kráľovnú Sonju.

Kráľ Harald, ktorý sa vymanil z tieňa svojho extrovertného otca a počas viac ako troch desaťročí na tróne sa stal reformátorom, zomrel v piatok vo veku 89 rokov.

Jeho syn Haakon, oblečený v čiernom obleku, bielej košeli a čiernej kravate, v nahranom televíznom prejave v paláci chválil Haralda ako vrúcneho rodinného človeka. „Môj drahý otec, ďakujem ti, že si bol pre mňa a Martu takým dobrým otcom,“ povedal s odkazom na svoju sestru, princeznú Martu Louise.

Haakon zdôraznil, že bude robiť veci po svojom, tak ako to pred ním robil jeho otec, a zopakoval základné princípy Nórska ako konštitučnej monarchie. Tie sú stelesnené v prísahe, ktorú v utorok zloží v parlamente a ktorou sa zaviaže chrániť ústavu a zákony krajiny.

„Veríme v náš systém samosprávy – a v demokraciu. Veríme v spoločnosť postavenú na princípoch právneho štátu – kde má každý jednotlivec rovnakú hodnotu,“ povedal. „Veríme v Nórsko, kde je miesto pre každého. Budeme cítiť silu našej komunity – a hlboko v sebe vedieť, že sme jeden národ,“ dodal.

Na konci prejavu smútiaci pred palácom, ktorí ho sledovali na mobilných telefónoch, spontánne prepukli do potlesku.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.