Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsky prezident odmieta scenár ruskej vojny s NATO

Rusko podľa fínskeho prezidenta Alexandra Stubba pravdepodobne nebude riskovať priamy útok na NATO. V rozhovore pre Bild odmietol predpovede, že Moskva by mohla byť schopná napadnúť členskú krajinu aliancie už do roku 2029.

Podľa Stubba by útok na NATO vzhľadom na jeho prevahu v konvenčných zbraniach, raketách aj jadrovom arzenáli nedával zmysel. Dodal, že jeho hodnotenie podporujú aj spravodajské informácie.

Zároveň však varoval pred ruskou informačnou vojnou a snahou šíriť v Európe obavy. Moskva podľa neho na Ukrajine utrpí neudržateľné straty a v súčasnosti nemá dostatok síl na otvorenie druhého frontu proti NATO.

Stubb tvrdí, že Ukrajina je momentálne v silnejšej pozícii ako kedykoľvek počas vojny. Európa by preto podľa neho nemala poľaviť v podpore Kyjeva. Prípadnú porážku Ukrajiny považuje za vážnu bezpečnostnú hrozbu aj pre ostatné európske štáty.

(reuters)

Minúta  |  

USA pomôžu Nepálu sumou 3,6 milióna dolárov

USA oznámili pomoc Nepálu vo výške viac ako 3,6 milióna dolárov, ktorá má zmierniť následky ničivej prívalovej povodne. Washington chce okrem ďalšej humanitárnej podpory zabezpečiť núdzové potraviny až na tri mesiace pre približne 10-tisíc postihnutých domácností.

Rozsah katastrofy je pritom mimoriadny. Najmenej 734 ľudí zomrelo v Nepále po ničivej bleskovej povodni, ktorá v stredu zasiahla hranicu himalájskeho štátu s Čínou, uviedol v nedeľu úrad pre katastrofy tejto krajiny.

Nepálske úrady evidujú takmer 3-tisíc nezvestných, medzi nimi aj stovky cudzincov a desiatky príslušníkov bezpečnostných zložiek. Najmenej 7 514 ľudí sa už podarilo zachrániť, pričom 227 z nich sú cudzinci.

Zároveň však pokračuje boj o ľudí, ktorí môžu byť uväznení v tuneloch pri vodnej elektrárni Trishuli 3A. Nepálska armáda vytvorila otvor, cez ktorý začala vháňať vzduch, a pripravuje výkopové práce i vyslanie záchranárov dovnútra. Podľa zdrojov môže byť v podobných tuneloch stále uväznených až 100 pracovníkov.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Irán údajne plánoval atentát na Netanjahuovho syna

Syn izraelského premiéra Jair Netanjahu sa urýchlene vrátil zo Spojených štátov do Izraela po tom, čo bezpečnostné zložky vyhodnotili hrozbu voči nemu ako vážnu. Návrat potvrdila tajná služba Šin Bet, ktorá však nezverejnila, kto mal za hrozbou stáť.

Benjamin Netanjahu už predtým vyhlásil, že Irán sa pokúsil zabiť jedného z jeho synov.

Podľa americkej televízie Newsmax mal byť Jair Netanjahu počas pobytu na Floride terčom atentátu údajne pripravovaného Iránom. Izraelská spravodajská služba sa mala o pláne dozvedieť vlani v decembri a následne informovať americké úrady.

Zdroj televízie tvrdí, že iránski agenti už mohli pôsobiť priamo v oblasti Miami, kde údajne sledovali Jaira aj miesto jeho pobytu. Vzhľadom na riziko dostal pokyn okamžite opustiť Spojené štáty. Šin Bet tieto podrobnosti nepotvrdila a vo svojom vyjadrení hovorila iba o vážnej hrozbe ublíženia.

(tasr)

Minúta  |  

Island rozhoduje o rokovaniach s EÚ. Tábor „nie“ má tesný náskok

Na Islande sa začalo sčítavanie hlasov v referende, ktoré rozhodne o prípadnom obnovení prístupových rokovaní s Európskou úniou. Po spočítaní prvých 152-tisíc hlasov z približne 270-tisíc oprávnených voličov vedú odporcovia rokovaní najtesnejším možným rozdielom.

Proti návrhu vlády hlasovalo 50,1 percenta ľudí, za bolo 49,9 percenta.

Definitívny výsledok pritom nemusí byť známy skôr ako v nedeľu napoludnie. Sčítavanie komplikuje preprava hlasovacích lístkov z odľahlých oblastí lietadlom, loďou aj autom. Kampaň rozdelila krajinu najmä v otázkach rybolovných práv, životných nákladov a vysokých úrokových sadzieb.

Zástancovia rokovaní vidia v EÚ aj väčšiu bezpečnosť v čase vojny na Ukrajine a geopolitického napätia. Odporcovia sa obávajú straty suverenity a kontroly nad rybolovom. Víťazstvo tábora „áno“ by zatiaľ znamenalo iba otvorenie rokovaní s Bruselom, nie automatický vstup do EÚ.

(reuters)

Minúta  |  

Pravica berie Labouristom baštu, ktorú ovládali desaťročia

Austrálska pravicová strana One Nation pokračuje v politickom vzostupe. Jej kandidát Luke Herdegen získal v doplňujúcich voľbách kreslo v parlamente Západnej Austrálie, ktoré v rôznych podobách patrilo Labouristickej strane od roku 1989.

V oblasti Perthu získal 57 percent hlasov a svoje víťazstvo označil za jasný odkaz vládnej strane premiéra Anthonyho Albaneseho.

Úspech prichádza po tom, čo strana vedený senátorkou Pauline Hansonovou získala svoje prvé volené kreslo vo federálnej Snemovni reprezentantov a v júni v celoštátnom prieskume prvýkrát predbehol Labouristickú stranu.

Zdá sa, že populistické hnutie dokáže rastúcu podporu premieňať aj na konkrétne volebné zisky. Ťaží pritom z frustrácie Austrálčanov z vysokých životných nákladov, nedostatku bývania a presadzuje tvrdý postoj k imigrácii. Výsledok zároveň zvyšuje tlak na tradičné strany pred voľbami v štáte Viktória.

(reuters)

Minúta  |  

Čína odhalila národnosti 261 nezvestných po ničivom zosuve v Nepále

Rozsah katastrofy v Himalájach sa ďalej spresňuje. Čínske úrady oznámili, že medzi nezvestnými na tibetskej strane hranice je 261 cudzincov z 23 štátov. Najviac ich pochádza z Nepálu, nasledujú India, Lotyšsko, USA a Veľká Británia.

V okrese Gyirong zahynulo najmenej 16 ľudí a nezvestných je 546 osôb. Na nepálskej strane hranice úrady hlásia najmenej 675 mŕtvych a 2 498 nezvestných, pričom zachrániť sa podarilo vyše 7 500 ľudí.

Peking tvrdí, že zosuv súvisí s nestabilitou ľadovcov a dlhodobými dôsledkami globálneho otepľovania. Zdá sa pritom, že nebezpečenstvo ešte nepominulo – stúpajúca hladina rieky Trishuli prinútila časť obyvateľov a záchranárov presunúť sa do vyšších polôh.

Čína zmobilizovala viac ako 2 100 záchranárov a Nepálu poskytuje finančnú, materiálnu aj odbornú pomoc. Podľa Červeného kríža mohla katastrofa zasiahnuť viac ako 90-tisíc ľudí.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.