Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plán obnovy ide do finále, Slovensko má čas do pondelka

Slovensko sa dostáva do záverečnej fázy čerpania z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej hodnote 6,4 miliardy eur. Všetky národné míľniky a ciele musia byť splnené najneskôr do 31. augusta tohto roka, pričom konečné platby sa musia zrealizovať do konca roka.

Európska komisia zároveň varuje pred zvrátením už schválených reforiem, čo by mohlo viesť k pozastaveniu či kráteniu financií.

Aktuálne Komisia posudzuje ôsmu a deviatu žiadosť Slovenska o uvoľnenie zostávajúcich 1,2 miliardy eur, ktoré sú podmienené splnením 83 míľnikov v oblastiach školstva, životného prostredia, zdravotníctva či digitalizácie. Vedúci zastúpenia tejto európskej inštitúcie na Slovensku Peter Stano zdôraznil, že úspešné dokončenie plánu je plne v rukách slovenskej vlády.

Prostriedky vo forme nevratného grantu v hodnote cez päť percent hrubého domáceho produktu už zafinancovali projekty ako výstavbu dvoch nemocníc v Martine a Banskej Bystrici, materské školy či zatepľovanie budov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Päť európskych krajín rokuje s Rwandou o centrách pre migrantov

Zástupcovia Nemecka, Rakúska, Dánska, Grécka a Holandska navštívili Rwandu, aby prerokovali zriadenie tranzitných centier pre odmietnutých žiadateľov o azyl v rámci Európskej únie. Tieto krajiny plánujú vytvoriť návratové uzly mimo Únie do konca roka na základe legislatívy, ktorú Európsky parlament schválil v júni, píše Euractiv.

Rwandský minister zahraničných vecí Olivier Nduhungirehe potvrdil, že návšteva sa uskutočnila a rokovania naďalej pokračujú. Medzi posudzovanými miestami je aj existujúce tranzitné centrum Gashora, ktoré od roku 2019 slúžilo pre migrantov uviaznutých v Líbyi.

Plán však vyvoláva protichodné reakcie. Kým mimovládne organizácie vyjadrujú znepokojenie, štáty ako Francúzsko a Španielsko zámer odmietajú s tým, že návratové centrá nie sú účinné a odporujú hodnotám Únie.

Podobný kontroverzný projekt v minulosti pripravovala aj Veľká Británia, no po nástupe premiéra Keira Starmera v roku 2024 dohodu zrušili po tom, čo ju súd označil za nezákonnú.

(max)

Minúta  |  

Vzniká „moslimské NATO“: tri mocnosti budú rokovať o obrane

Predstavitelia Turecka, Saudskej Arábie a Pakistanu sa v pondelok zídu v Istanbule na prvom zasadnutí výboru v rámci novopodpísanej „Dohody o spoločnej obrane v Mekke“. Pakt spojil tri významné sunnitské krajiny v reakcii na pokračujúcu vojnu v Iráne a s ňou spojené raketové útoky na ropnú infraštruktúru v Perzskom zálive.

Aliancia obsahuje klauzulu kolektívnej obrany po vzore článku 5 NATO, podľa ktorej je útok na jedného člena považovaný za útok na všetkých.

Na rokovaní ministrov zahraničných vecí, obrany a náčelníkov generálnych štábov budú rozoberať posilnenie obranných kapacít, prepájanie ozbrojených síl aj vývoj a spoločnú výrobu vojenskej techniky.

Impulzom pre vznik paktu sú obavy z vojenského postupu Izraela aj Iránu, ako aj pretrvávajúca globálna energetická kríza. Turecko zdôraznilo, že nová skupina nenahrádza existujúce spojenectvá a je otvorená ďalším členom, pričom ako potenciálny kandidát sa spomína Egypt.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko chystá masívne útoky na energetiku Ukrajiny, oznámil Kremeľ

Moskva avizuje prípravy na ďalšie rozsiahle útoky proti Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že ozbrojené sily sa pripravujú na údery zamerané na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa ruského rezortu má ísť o odvetu za útoky proti civilnej infraštruktúre a energetickému sektoru na území Ruska.

Zatiaľ nie je známe, kedy by sa útoky mohli uskutočniť, ktoré zariadenia by mohli zasiahnuť ani aký veľký má byť ich rozsah. Vyhlásenie však naznačuje, že energetická infraštruktúra Ukrajiny sa môže opäť stať významným cieľom ruských síl.

Ruské ministerstvo obrany zároveň informovalo, že armáda počas noci pokračovala v koordinovaných útokoch proti zariadeniam ukrajinského obranného priemyslu. Ďalšie podrobnosti vrátane údajov o prípadných škodách či obetiach v zverejnenom oznámení neposkytlo.

(reuters)

Minúta  |  

Drucker: Výsledky detí na malých školách sú žalostné

Ministerstvo školstva podľa Tomáša Druckera (Hlas) nechystá zatváranie škôl, chce však zvýšiť kvalitu vzdelávania. Rezort diskutuje najmä o spájaní druhých stupňov. V každej obci by mala zostať škola pre najmenšie deti, starším žiakom by zabezpečili presun do väčších škôl.

Drucker argumentuje výrazne horšími výsledkami 15-ročných žiakov z malých škôl a zdôrazňuje, že cieľom nie je šetrenie.

Minister zároveň obhajuje zákaz účtov na sociálnych sieťach pre deti do 16 rokov. Technické riešenie má byť podľa neho bezpečné a zosúladené s európskym prístupom.

Od septembra sa tiež zavádza nová kurikulárna reforma, ktorá má klásť väčší dôraz na pochopenie učiva a jeho využitie v praxi. Drucker verí, že školy včas dostanú aj potrebné učebnice. K radarom s ruskými komponentmi uviedol, že išlo o dva testované kusy a podľa doterajších zistení z nich žiadne dáta neodišli.

(tasr)

Minúta  |  

Zo strachu z mobilizácie v Rusku utekajú muži do Gruzínska

Ruské hranice s Gruzínskom čelia opätovnému náporu. Cez hraničný priechod Horný Lars odišlo z krajiny počas týždňa viac ako 113-tisíc Rusov v obave pred novou mobilizáciou, informuje Politico.

Kremeľ síce plánované povolávanie opakovane popiera, no kroky úradov aj ukrajinské spravodajské služby naznačujú opak.

Spomínaný portál pripomenul, že ruská vláda v posledných mesiacoch intenzívne zhromažďuje osobné údaje záložníkov a priraďuje ich ku konkrétnym jednotkám. Systém elektronických predvolaní navyše okamžite zatvára hranice pre povolaných mužov, čím eliminuje byrokratické medzery z roku 2022.

Zvýšené kompetencie a prípravu na mobilizáciu zároveň vykazuje národná garda, čo podľa odborníkov naznačuje tvrdší a represívnejší prístup štátu.

Pokusy úradov vyhnúť sa masovému odvodu zlyhávajú – nábor študentov do jednotiek splnil len desatinu cieľa a pouličné razie v chudobnejších regiónoch vyvolali odpor obyvateľstva.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.