Preskočiť na obsah
  |  

Po povodniach v Nepále pochovávajú obete do masového hrobu

Nepálska oblasť Čitván sa stala dočasným masovým pohrebiskom pre stovky obetí, ktoré spláchla prívalová vlna z nedávneho zosuvu ľadovca. Ničivá katastrofa na čínsko-nepálskych hraniciach si vyžiadala viac ako 750 obetí a tritisíc nezvestných. Telá naplavilo až do 200 kilometrov vzdialených rovín.

V lese Devghat vykopali úrady stovky hrobov pre pozostatky v pokročilom štádiu rozkladu. Súvisí to s obavami z hroziacej epidémie a rizík pre verejné zdravie.

V nemocniciach a improvizovaných márniciach, ktoré zápasia s obrovským zápachom a nedostatkom kapacity, polícia a zdravotníci nestíhajú spracovávať neustále pribúdajúce obete.

Pred pochovaním úradníci starostlivo dokumentujú presné údaje o polohe hrobov a odoberajú vzorky DNA. Tento postup umožní neskoršiu exhumáciu a identifikáciu, ak príbuzní predložia žiadosti alebo výsledky genetických testov. Na analýze vzoriek a pátraní po nezvestných s Nepálom už úzko spolupracujú aj privolané forenzné tímy z Indie a Číny.

Súčasne v Čitváne vzniklo zhromaždisko pre smútiace rodiny z celého regiónu. Stovky ľudí tu v napätí čakajú na zverejnenie fotografií či informácií o svojich blízkych.

(reuters, max)

  |  

Kyjev predloží novú víziu, aby si zaistil uvoľnenie peňazí z Únie

Nový ukrajinský minister obrany Jevhen Chmara prisľúbil spojencom predloženie jasnej stratégie a vojenských cieľov. Kyjev sa tým snaží zabezpečiť predčasné uvoľnenie časti z plánovanej pôžičky Európskej únie vo výške 45 miliárd eur na rok 2027.

Cieľom je vykryť 27-miliardový deficit vo vojenskom rozpočte. Prostriedky z Únie majú pomôcť pokračovať v boji proti Rusku, ktorý trvá už piaty rok.

Chmara, bývalý veliteľ špeciálnych jednotiek, nahradil vo funkcii Mychajla Fedorova. Ukrajinská armáda sa usiluje prevziať iniciatívu zintenzívnením dronových útokov na ruskú infraštruktúru, no naďalej zápasí s nedostatkom živých síl, protivzdušnej obrany a vlnami dronov útočiacich na Kyjev.

Minister zdôraznil, že už otestovali štyri nové typy stíhacích rakiet na úderné drony a kľúčovou prioritou zostáva ochrana životov vojakov, efektivita náboru a lepšie riadenie na fronte.

(reuters, max)

  |  

V Líbyi sa črtá koniec politického patu pod záštitou OSN

Zástupcovia hlavných líbyjských súperiacich frakcií podpísali v sídle misie OSN v Tripolise dohodu o usporiadaní odkladaných prezidentských a parlamentných volieb do dvoch rokov. Cieľom je vyriešiť dlhotrvajúce spory okolo volebných zákonov a zreformovať národný volebný orgán.

Kompromis vznikol v rámci rozhovorov formátu 4+4 za účasti Vlády národnej jednoty, Vysokej štátnej rady, Snemovne reprezentantov a Líbyjskej národnej armády.

Do jedného mesiaca má skupina v spolupráci s OSN vypracovať rámec. Ak parlament a štátna rada dohodu do mesiaca neschvália, strany sa ju pokúsia presadiť ako ústavný dokument na národnej úrovni a zabezpečiť si podporu Bezpečnostnej rady OSN.

Politický proces v krajine stagnoval od zlyhania volieb v decembri 2021. Aj keď od prímeria v roku 2020 väčší konflikt neriešili, mnohí obyvatelia zostávajú voči sľubom politikov skeptickí z obáv, že sa nechcú vzdať moci.

(reuters, max)

  |  

Putin: Sme lídrom na trhu s uhlím napriek náročnému obdobiu

Ruský prezident Vladimir Putin vo videoposolstve pri príležitosti Dňa baníkov podľa agentúry Tass vyhlásil, že Rusko má druhé najväčšie zásoby uhlia na svete, drží tretie miesto v jeho exporte a šieste v produkcii.

„Rusko si naďalej drží vedúce postavenie na svetovom trhu napriek náročnému obdobiu, ktorým uhoľný priemysel v súčasnosti prechádza. Krajina tiež plne uspokojuje domáci dopyt po koksovateľnom a energetickom uhlí,“ spresnil.

Minuloročná produkcia sa udržala na úrovni 440 miliónov ton, pričom produktivita práce za posledných päť rokov vzrástla o 18 percent. Putin označil modernú ťažbu uhlia za odvetvie budúcnosti vďaka zavádzaniu digitálnych inovácií a vysokovýkonných zariadení.

Štát plánuje pokračovať v rozvoji odvetvia so zameraním na optimalizáciu logistiky, bezpečnosť pri práci, vzdelávanie pracovnej sily a zlepšovanie životných podmienok v baníckych regiónoch.

(max)

  |  

Anglické mesto žiada zákaz pre skupinu vyvesujúcu vlajky

Mestská rada v Birminghame požiadala najvyšší súd o vydanie súdneho zákazu proti členom protiimigračnej skupiny Raise the Colours. Ako zverejnila BBC, cieľom je zabrániť neoprávnenému vyvesovaniu britských vlajok a vlajky Kríža svätého Juraja na stĺpoch pouličného osvetlenia.

Podľa radkyne Jane Bastonovej mesto reaguje na základe dôkazov v záujme verejnej bezpečnosti, zákonnej správy ciest a súdržnosti komunity.

Konanie skupiny pod vedením Ryana Bridgea vyvolalo na predmestiach hnevlivé strety s obyvateľmi a opozičnými aktivistami, ktorí tvrdia, že vyvesovanie symbolov propaguje pravicové a rasistické nálady. Organizátori, naopak, hovoria o prejave vlastenectva a hrdosti.

Podobné právne kroky už v júni podnikla krajská rada v Oxfordshire, kde Bridge a ďalší aktivisti súhlasili s ukončením umiestňovania vlajok pri diaľniciach.

(max)

  |  

Včely v Maďarsku hladujú, dôvodom je málo nektáru a peľu

Dlhotrvajúce sucho a vlny horúčav v Maďarsku takmer úplne zničili prirodzené zdroje nektáru a peľu. Národná maďarská včelárska asociácia podľa portálu Euronews varuje, že nedostatok potravy a vody zasiahol až 80 percent populácie včiel v krajine, pričom vyschli aj obvykle vlhké oblasti a brehy riek.

Peľ je pre včely kľúčovým zdrojom bielkovín. Bez neho dochádza k zníženiu produkcie medu, oslabeniu mláďat a k hladovaniu. Zvýšená námaha pri hľadaní vody navyše včely vyčerpáva a vedie ich k predčasnému úhynu či vzájomným útokom medzi kolóniami.

Tento stav predstavuje podľa včelárov priamu hrozbu pre prežitie včelstiev počas zimy a výnosy v roku 2027.

Spomínaná asociácia preto adresovala list ministrovi poľnohospodárstva Szabolcsovi Bónovi. Žiada úrady, aby včelárov nesankcionovali za nedodržanie povinných počtov včelstiev, keďže nadchádzajúce straty spôsobia extrémne výkyvy počasia a kritický nedostatok prírodných zdrojov, ktoré včelári nedokážu vlastnými silami ovplyvniť.

(max)