Preskočiť na obsah
  |  

Lavrov: Aktivita NATO v Arktíde je pre Rusko priamou hrozbou

Rusko vníma zvýšenú aktivitu Severoatlantickej aliancie v Arktíde ako priamu bezpečnostnú hrozbu. V pondelok to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Reagoval tak na februárové spustenie misie NATO Arctic Sentry, ktorá má posilniť prítomnosť Aliancie na Ďalekom severe v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine a rastúceho napätia v regióne.

Moskva považuje Arktídu za svoju výhradnú sféru záujmov, kde disponuje najväčšou vojenskou infraštruktúrou aj flotilou jadrových ponoriek a kde rozvíja novú námornú trasu do Ázie.

Lavrov označil cvičenia NATO za agresívne a varoval pred rizikom incidentov, ktoré by mohli vyústiť do ozbrojenej konfrontácie s katastrofickými následkami.

Oblasť bohatá na nerastné suroviny priťahuje aj Čínu, ktorá tu zintenzívňuje spoluprácu s Moskvou. V reakcii na ruskú agresiu posilňujú obranu aj severskí členovia NATO – Nórsko napríklad tento mesiac rozšírilo svoju arktickú vojenskú brigádu.

Kremeľ dlhodobo odmieta akékoľvek obvinenia, že by predstavoval hrozbu pre Alianciu.

(reuters, max)

  |  

Trump šíri AI video zničenia ostrova Chárk

Americký prezident Donald Trump vyvolal rozruch príspevkom na sociálnych sieťach, v ktorom tvrdil, že iránsky ropný uzol na ostrove Chárk bol zničený. K správe priložil videoklip zobrazujúci výbuchy, ktorý však podľa analýz vygenerovala umelá inteligencia.

Neexistujú žiadne dôkazy o útoku na ostrov Chárk, ktorý pred konfliktom sprostredkovával 90 percent iránskeho exportu ropy.

Tento príspevok prišiel v čase obnovených vojenských akcií a sprísňovania hospodárskych sankcií. Americké sily podnikli presné úderné akcie na ostrove Larak v Hormuzskom prielive proti jednotkám iránskych Revolučných gárd, ktoré sa pripravovali klásť morské míny.

V reakcii na to Teherán odpálil balistické rakety na dve americké základne v Jordánsku. Väčšinu z nich však jordánska protivzdušná obrana a zložky USA úspešne zachytili.

Súčasne s vojenskými zásahmi Washington pritvrdzuje ekonomický tlak. Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že Spojené štáty plánujú každý týždeň zverejňovať nové sekundárne sankcie. Prvá vlna mieri na zahraničné banky a inštitúcie, ktoré spravujú iránske financie. Cieľom je úplne ich odrezať od dolárového finančného systému a prinútiť režim v Teheráne k ústupkom.

(reuters, max)

  |  

Letisko v Nashville chcú nazvať po zosnulej speváčke

Guvernér štátu Tennessee Bill Lee podporil návrh na premenovanie medzinárodného letiska v Nashville po legendárnej country speváčke Dolly Partonovej, ktorá zomrela vo veku 80 rokov. Návrh vznikol v spolupráci s vedením letiska aj tímom umelkyne ako pocta jej hudobnému a ľudskému odkazu. Oficiálne ho prerokujú 17. septembra.

Myšlienku premenovania podľa Guardianu podporil aj starosta Nashvillu Freddie O'Connell a verejná petícia, ktorú podpísalo viac ako 150-tisíc ľudí.

Ak správa letiska zmenu schváli, pôjde už o druhú výraznú zmenu názvu amerického letiska za posledné mesiace, keďže letisko Palm Beach nedávno premenovali na počesť prezidenta Donalda Trumpa.

Mesto zároveň pripravuje ďalšie pocty na pamiatku ikonickej speváčky.

(max)

  |  

Vstupný areál oceliarní v Košiciach definitívne premenujú

Vstupný areál U. S. Steel v košickej mestskej časti Šaca sa premenuje na Vstupný areál Nippon Steel. Ako spresnil hovorca mesta Košice Dušan Tokarčík, rozhodla o tom Mestská rada na svojom štvrtkovom rokovaní 27. augusta.

Spoločnosť U. S. Steel Košice v súčasnosti zamestnáva podľa Tokarčíka 7 600 ľudí. Vedenie oceliarní navrhlo zmenu názvu v súvislosti s plánovanou zmenou ich obchodného mena na Nippon Steel Slovakia. Firma sa totiž stane dcérskou spoločnosťou japonského Nippon Steel Corporation.

„Cieľom je zosúladiť názov verejného priestranstva s novým označením spoločnosti, zachovať kontinuitu a jednoznačnú identifikáciu lokality pre verejnosť, obchodných partnerov a záchranné zložky,“ poznamenal mestský hovorca s tým, že zmena by mala platiť od 1. októbra.

(tasr, max)

  |  

V utorok do lavíc zasadne po prázdninách takmer 800-tisíc žiakov

Letné prázdniny sa pomaly končia. Žiaci základných a stredných škôl sa po dvojmesačnej letnej prestávke vrátia naspäť do školských lavíc v utorok 1. septembra.

V školskom roku 2026/2027 bude základné a stredné školy navštevovať približne 760-tisíc žiakov. Do školských lavíc zasadne po úplne prvý raz viac ako 57 500 detí, ide o prvákov základných škôl.

Do základných škôl sa vráti bezmála 534-tisíc žiakov. Stredné školy bude navštevovať zhruba 226-tisíc žiakov. Podľa predpokladaných údajov Centra vedecko-technických informácií SR sa do škôl po lete vráti aj približne 65-tisíc učiteľov základných a stredných škôl.

„Do materských škôl pôjde celkovo 173-tisíc detí, z toho 63 700 bude v povinnom predprimárnom vzdelávaní,“ vyčíslili z ministerstva školstva.

(tasr, max)

  |  

Záchranu vyše stovky pracovníkov v Nepále brzdí hustý dážď

Nepálska armáda v nedeľu pomocou helikoptér prepravila ťažkú techniku k rozostavanej priehrade v Himalájach, kde po katastrofálnych povodniach ostali v tuneloch uväznení robotníci. Príval ľadu, skál a bahna spôsobený zosuvom na čínsko-nepálskych hraniciach si vyžiadal už 780 obetí a viac ako tritisíc nezvestných.

Do rozsiahlej záchrannej operácie na piatich vodných elektrárňach nasadili približne 10-tisíc nepálskych vojakov, ktorým pomáhajú aj špecializované tímy z Číny a Indie.

Záchranárom sa v nedeľu podarilo dostať ku vchodu do jedného z tunelov a začať odstraňovať nahromadené trosky, čo predstavuje prvý kľúčový prielom. Po zabezpečení vstupu plánujú tímy s kyslíkovými prístrojmi a kamerami preskúmať vnútro tunela.

Podľa odhadov sa hlavné pracovisko nachádza asi 180 metrov hlboko v podzemí. Len v tuneli 3A by mohlo byť uväznených približne 35 až 40 ľudí. Záchranné akcie však komplikuje počasie, keďže silné dažde pretrvávajú a blokujú už vyrazené cesty.

(reuters, max)