Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novak Djokovič vypadol prvýkrát v kariére už v prvom kole

Srbský tenista Novak Djokovič prvýkrát v kariére vypadol už v prvom kole záverečného grandslamu sezóny US Open. V pozícii štvorky „pavúka“ prehral v nočnom zápase s nenasadeným Argentínčanom Marianom Navonem po päťsetovej bitke 6 : 7 (5), 7 : 5, 6 : 4, 2 : 6 a 1 : 6.

Djokovič, ktorý nemal pred podujatím v New Yorku ideálnu formu, počas stretnutia niekoľkokrát vracal. Urobil až 70 nevynútených chýb a ku koncu súboja mal viditeľné problémy s kŕčmi a chrbticou.

Tridsaťdeväťročný Srb sa snaží získať rekordný 25. grandslamový titul.

Navonemu patrí vo svetovom rebríčku 49. pozícia. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké, pretože na tomto kurte som hral s najlepším z najlepších. Určite je to to najlepšie, čo som na kurte zažil. Som veľmi šťastný a ani neviem, čo mám povedať,“ uviedol po zápase 25-ročný Argentínčan.

Čech Jiří Lehečka vo Flushing Meadows zvíťazil v pozícii osemnásteho nasadeného hráča nad Španielom Pablom Carrenom-Bustom v štyroch setoch 6 : 1, 7 : 6 (5), 4 : 6, 6 : 2. Prvú previerku zvládol aj siedmy nasadený Rus Daniil Medvedev, ktorý si poradil v troch setoch s Francúzom Hugom Gastonom 6 : 4, 6 : 2, 6 : 4.

(tasr, max)

Minúta  |  

Výskumníci varujú pred chybami v emisných pravidlách Únie

Európska klimatická politika v automobilovom priemysle sa opiera o chybné výpočty emisií, tvrdí nová analýza Technickej univerzity v Mníchove, o ktorej podľa Echo24 píše Bild.

Pravidlá Európskej únie sa zameriavajú najmä na emisie z výfukov a opomínajú celý životný cyklus vozidla vrátane ťažby surovín, výroby batérií či recyklácie.

Elektromobily síce v porovnaní so spaľovacími motormi znižujú CO₂, v priemere však len o 41 percent.

Rektor spomínanej univerzity Thomas Hofmann varuje pred rizikom značného ekonomického a ekologického zlyhania a požaduje, aby sa zistenia odrazili v novembrovom rokovaní o novom „automobilovom balíčku“.

Ak sa bude Brusel ďalej spoliehať najmä na znižovanie emisií z výfukov, môže podľa vedcov svoje ciele výrazne minúť. Do roku 2030 má totiž až 78 percent vozového parku stále tvoriť spaľovací pohon.

Na závery štúdie reagoval aj bavorský premiér Markus Söder, podľa ktorého výskum potvrdzuje potrebu úplného zrušenia plánovaného zákazu spaľovacích motorov v Únii.

(max)

Minúta  |  

Irán zaútočil na základňu v SAE a zasiahol tanker v Hormuze

Iránska armáda oznámila, že v pondelok ráno podnikla dronový útok na leteckú základňu Al Minhad v Spojených arabských emirátoch, kde sú umiestnené americké sily.

Útok bol reakciou na úder USA na ostrov Larak, pri ktorom zahynuli iránski vojaci a civilisti.

Spojené arabské emiráty sa k incidentu bezprostredne nevyjadrili. Irán zároveň potvrdil útoky balistickými raketami na americké základne v Jordánsku, z ktorých mal byť útok na Larak vedený.

Situácia vyostruje aj námornú krízu. Iránske Revolučné gardy informovali, že v južnej časti Hormuzského prielivu zasiahli taktiež dve námorné míny supertanker, ktorý sa pokúšal nelegálne prejsť cez vodnú cestu. Plavidlo sa po výbuchoch vznietilo a zostalo úplne nepojazdné.

Gardy zdôraznili, že dodržiavanie ich bezpečnostných pravidiel v prielive je povinné, a varovali ostatné lode pred rovnakým osudom. Teherán neopomenul, že na akúkoľvek ďalšiu vojenskú agresiu zo strany USA nekompromisne odpovie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sériový darca spermií z Holandska splodil takmer 200 detí

Holandský darca spermií vystupujúci pod menom Simon sa v liste rodičom priznal k splodeniu najmenej 199 detí. Väčšina z nich sa podľa portálu Belga narodila v Holandsku, pätnásť v Nemecku, jedenásť v Belgicku a jedno v ďalšej európskej krajine.

Štyridsaťtriročný muž priznal, že pri darcovstve používal vymyslené mená ako Jesse, Johan či Daan. Deklaroval, že s darcovstvom prestal a vyhľadal odbornú pomoc.

Prípad vyvoláva značnú kontroverziu, keďže holandské ministerstvo zdravotníctva o jeho masívnom darcovstve vedelo už roky bez toho, aby zasiahlo. Muž sa v roku 2019 dokonca zúčastnil na zasadaní vládneho výboru, ktorý posudzuje zákon upravujúci darcovstvo spermií.

V súčasnosti prípad vyšetruje aj belgická Federálna agentúra pre lieky a zdravotnícke produkty. Zisťuje, či muž pôsobil v oficiálnych klinikách pre liečbu neplodnosti alebo využíval neformálne siete darcov, ako to robil v Holandsku.

(max)

Minúta  |  

Google po zásahu Trumpa upravil názov Ontárijského jazera

Spoločnosť Google upravila službu Google Mapy pre používateľov v USA, kde premenovala Ontárijské jazero na „Jazero Amerika“ (Lake America). Kroku predchádzalo výkonné nariadenie prezidenta Donalda Trumpa v rámci vyostrujúceho sa obchodného sporu a colnej vojny s Kanadou.

Zmena sa vzťahuje len na americký informačný systém geografických názvov. Kanadskí používatelia budú naďalej vidieť pôvodný názov „Lake Ontario“, zatiaľ čo vo zvyšku sveta zobrazí Google oba varianty.

Proti prezidentskému dekrétu sa zdvihla vlna odporu. Kanadský premiér Mark Carney zmenu rázne odmietol a ontárijský premiér Doug Ford dal pri jazere osadiť tabuľu s nápisom označujúcim jazero za Ontárijské „teraz a navždy“. Ku kritike sa pridali aj americkí guvernéri štátov New York a Vermont.

Zmena spôsobila aj technické komplikácie v Kanade. Vládne agentúry v Ontáriu museli narýchlo upravovať svoje webové stránky, keďže mnohé čerpali mapové podklady priamo z Google Maps a automaticky prevzali nový americký názov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lavrov: Aktivita NATO v Arktíde je pre Rusko priamou hrozbou

Rusko vníma zvýšenú aktivitu Severoatlantickej aliancie v Arktíde ako priamu bezpečnostnú hrozbu. V pondelok to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Reagoval tak na februárové spustenie misie NATO Arctic Sentry, ktorá má posilniť prítomnosť Aliancie na Ďalekom severe v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine a rastúceho napätia v regióne.

Moskva považuje Arktídu za svoju výhradnú sféru záujmov, kde disponuje najväčšou vojenskou infraštruktúrou aj flotilou jadrových ponoriek a kde rozvíja novú námornú trasu do Ázie.

Lavrov označil cvičenia NATO za agresívne a varoval pred rizikom incidentov, ktoré by mohli vyústiť do ozbrojenej konfrontácie s katastrofickými následkami.

Oblasť bohatá na nerastné suroviny priťahuje aj Čínu, ktorá tu zintenzívňuje spoluprácu s Moskvou. V reakcii na ruskú agresiu posilňujú obranu aj severskí členovia NATO – Nórsko napríklad tento mesiac rozšírilo svoju arktickú vojenskú brigádu.

Kremeľ dlhodobo odmieta akékoľvek obvinenia, že by predstavoval hrozbu pre Alianciu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.