Vláda mala po aprílovom zverejnení dlhu Slovenska za rok 2025 bezodkladne predstaviť opatrenia na jeho zníženie. Keďže tak neurobila, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť porušuje ústavný zákon.

Jej predseda Ján Tóth upozornil, že obchádzanie sankcií a plánovanie rozpočtu iba na jeden rok zvyšuje neistotu, oslabuje hospodársky rast a vedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Zodpovednosť podľa neho nesie aj parlament, ktorý kabinetu vyslovil dôveru napriek nesplneniu zákonných povinností.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa vlani nedosiahla. Príslušný ukazovateľ dosiahol 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo znamená vysoké riziko. Výraznejšie zlepšenie nepriniesli ani tri konsolidačné balíky. Dôvodmi sú nepriaznivé ekonomické prostredie, nevhodná štruktúra opatrení oslabujúca konkurencieschopnosť, nové výdavky a dočasnosť časti úspor.

Hrubý dlh na konci roka 2025 dosiahol 61,4 percenta hrubého domáceho produktu. Bez ďalších zásahov by do roku 2030 prekročil 75 percent, kým horný limit dlhovej brzdy bude od roku 2027 na úrovni 50 percent.

Kabinet zároveň nepredstavil opatrenia najmenej za 1,2 miliardy eur na rok 2027 a ďalšiu miliardu na rok 2028. Rada preto žiada dôveryhodnú viacročnú konsolidáciu založenú na trvalých krokoch a úpravu zákona, ktorá obmedzí obchádzanie sankcií.

(tasr, bak)