Preskočiť na obsah
  |  

Výbor OSN žiada odškodnenie za transatlantické otroctvo

Štáty majú právnu povinnosť zvážiť nápravu krívd spôsobených transatlantickým obchodom s otrokmi a riešiť pretrvávajúce dôsledky rasovej diskriminácie. Vyplýva to z usmernenia Výboru Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie.

Povinnosti sa podľa dokumentu odvíjajú od právne záväzného dohovoru z roku 1965, nie od právnych noriem platných v čase obchodu s otrokmi. Výbor tento prístup označil za zmenu paradigmy, ktorá presúva pozornosť od sporov o historickú zodpovednosť k súčasným záväzkom krajín.

Medzi 15. a 19. storočím bolo odvlečených a predaných najmenej 12,5 milióna Afričanov. Požiadavky na ospravedlnenie či finančnú kompenzáciu vo svete naberajú na sile, odporcovia však odmietajú zodpovednosť dnešných štátov a inštitúcií za historické zločiny.

Usmernenie, ktoré možno citovať na súdoch, tvrdí, že bez ohľadu na vtedajšie právne posúdenie zostávajú zmluvné štáty povinné odstraňovať štrukturálne nerovnosti. Samotné finančné náhrady podľa výboru nestačia. Krajiny by mali otvárať archívy, prehodnotiť verejné pamätníky a zriadiť nezávislé komisie.

Spoluautorka dokumentu Pela Bokerová-Wilsonová vyzvala vlády, aby prešli od všeobecného vyjadrovania ľútosti ku konkrétnym krokom a revízii zákonov i politík.

(reuters, bak)

  |  

Fínsko ukončí podporu agentúry pre palestínskych utečencov

Minister zahraničného obchodu a rozvoja Ville Tavio oznámil, že Fínsko ukončí finančnú podporu Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe. Pomoc by v budúcnosti mohla smerovať cez nový fond OSN na obnovu Palestíny.

Severská krajina spolu s viac ako desiatkou ďalších štátov v roku 2024 dočasne pozastavila platby po obvineniach, že 12 zamestnancov agentúry mohlo byť zapojených do útokov Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Organizácia podozrivých pracovníkov prepustila.

Fínsko malo v tom čase uzavretú štvorročnú dohodu na obdobie rokov 2023 až 2026, na základe ktorej poskytovalo každoročne päť miliónov eur na humanitárnu pomoc. Po obnovení platieb v marci 2024 pokračovalo v plnení záväzkov vyplývajúcich z dohody.

Podľa Tavia vláda v súčasnosti skúma rôzne možnosti ďalšej podpory. Jedným z potenciálnych kanálov je nový fond OSN na obnovu Palestíny.

(yle, bak)

  |  

Rozpočtová rada kritizuje vládu pre plán na zníženie dlhu

Vláda mala po aprílovom zverejnení dlhu Slovenska za rok 2025 bezodkladne predstaviť opatrenia na jeho zníženie. Keďže tak neurobila, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť porušuje ústavný zákon.

Jej predseda Ján Tóth upozornil, že obchádzanie sankcií a plánovanie rozpočtu iba na jeden rok zvyšuje neistotu, oslabuje hospodársky rast a vedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Zodpovednosť podľa neho nesie aj parlament, ktorý kabinetu vyslovil dôveru napriek nesplneniu zákonných povinností.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa vlani nedosiahla. Príslušný ukazovateľ dosiahol 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo znamená vysoké riziko. Výraznejšie zlepšenie nepriniesli ani tri konsolidačné balíky. Dôvodmi sú nepriaznivé ekonomické prostredie, nevhodná štruktúra opatrení oslabujúca konkurencieschopnosť, nové výdavky a dočasnosť časti úspor.

Hrubý dlh na konci roka 2025 dosiahol 61,4 percenta hrubého domáceho produktu. Bez ďalších zásahov by do roku 2030 prekročil 75 percent, kým horný limit dlhovej brzdy bude od roku 2027 na úrovni 50 percent.

Kabinet zároveň nepredstavil opatrenia najmenej za 1,2 miliardy eur na rok 2027 a ďalšiu miliardu na rok 2028. Rada preto žiada dôveryhodnú viacročnú konsolidáciu založenú na trvalých krokoch a úpravu zákona, ktorá obmedzí obchádzanie sankcií.

(tasr, bak)

  |  

Fedorov hľadá v USA investorov pre fond obranných technológií

Bývalý ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov hľadá amerických investorov pre fond obranných technológií, ktorý má zakladať a podporovať spoločnosti vyvíjajúce nové zbraňové systémy.

Projekt by na rozdiel od bežných investičných fondov nielen podporoval existujúce ukrajinské startupy, ale vytváral by aj vlastné firmy. Jeho prioritami sú bojová robotika znižujúca potrebu vojakov na fronte, lacné vysokorýchlostné stíhacie drony a cenovo dostupné rakety využívajúce umelú inteligenciu.

Fedorov predpokladá, že Rusko sa bude snažiť konflikt predlžovať. Ak bude vojna pokračovať ďalšie dva až tri roky, fond má podľa neho vyvíjať najmodernejšie riešenia pre bojisko.

Spojeným štátom ponúkol pomoc s vybudovaním „armády dronov“ výmenou za dodávky striel Patriot. Ukrajina ich potrebuje na obranu pred ruskými balistickými strelami, pričom ich globálne zásoby klesajú.

Odvolanie 35-ročného politika prezidentom Volodymyrom Zelenským vyvolalo protesty. Fedorov následne vyzval na voľby počas vojny a vyhlásil, že krajina konflikt postupne prehráva. Zdôraznil však, že nejde o útok proti hlave štátu, ale o potrebu zmeniť fungovanie krajiny.

Za najreálnejšiu cestu, ako prinútiť Vladimira Putina ukončiť vojnu, považuje Fedorov zintenzívnenie ukrajinských útokov na veľkú vzdialenosť proti Rusku. Podľa neho sú na to potrebné ďalšie investície do príslušných zbraní.

(ft, bak)

  |  

Prvý stupeň základných škôl sa predĺži na päť rokov

Od septembra začne v prvých ročníkoch základných škôl platiť nový štátny vzdelávací program. Základné vzdelávanie zostane deväťročné, prvý stupeň sa však predĺži na päť rokov a druhý bude zahŕňať šiesty až deviaty ročník.

Vzdelávanie sa rozdelí do troch nadväzujúcich cyklov. Prvý zahŕňa prvý až tretí ročník, druhý štvrtý a piaty ročník a tretí šiesty až deviaty ročník.

Očakávané výstupy už nebudú stanovené na konci každého ročníka, ale na konci celého cyklu. Učitelia tak získajú väčší priestor prispôsobiť tempo potrebám triedy, venovať viac času náročnejším témam a individualizovať výučbu.

Prvý cyklus má u žiakov rozvíjať vzťah k učeniu, pracovné návyky, aktivitu a kreativitu. Vyučovanie bude zabezpečovať najmä učiteľ primárneho vzdelávania.

V druhom cykle sa deti majú naučiť komunikovať svoje pocity, potreby a hranice, rozlišovať medzi faktmi, domnienkami a hodnoteniami a preberať väčšiu zodpovednosť za svoje učenie. Výučbu budú spoločne zabezpečovať učitelia primárneho vzdelávania a predmetoví špecialisti.

Tretí cyklus má rozvíjať gramotnosti, samostatnosť, prácu s informáciami a záujmy žiakov, aby získali predstavu o svojej profesijnej budúcnosti. Vyučovať budú najmä učitelia špecializovaní na konkrétne predmety alebo vzdelávacie oblasti.

(tasr, bak)

  |  

Irán odmietol Trumpovo video o zničení ropného ostrova Chárk

Americký prezident Donald Trump zverejnil video vytvorené umelou inteligenciou, ktoré podľa neho zachytáva zničenie kľúčového iránskeho ropného centra. Teherán označil príspevok za smiešny a niekoľko hodín po jeho zverejnení neexistovali dôkazy o útoku.

Šéf štátnej Národnej iránskej ropnej spoločnosti Hamid Bovard vyhlásil, že situácia na ostrove Chárk je pokojná. Ropné operácie neboli prerušené a pracovníci opravujú predchádzajúce škody a modernizujú zariadenia. Ostrov pred vypuknutím vojny zabezpečoval 90 percent iránskeho vývozu ropy.

Prezident Masúd Pezeškiján zdôraznil, že jeho krajina vojnu nevyhľadáva, na každú agresiu však odpovie rozhodne. Boje sa obnovili po prvý raz od júla. Spojené štáty zasiahli raketomety na ostrove Lárak, na čo Teherán podľa iránskych médií reagoval útokmi na dve americké základne v Jordánsku. Iránska armáda zároveň tvrdila, že zaútočila na leteckú základňu Minhad v Spojených arabských emirátoch. Tamojšie ministerstvo obrany to označilo za nepravdivé.

V Hormuzskom prielive podľa iránskych Revolučných gárd začal po zásahu dvomi námornými mínami horieť supertanker a úplne sa zastavil. Počet viditeľných nákladných lodí prechádzajúcich prielivom cez víkend klesol na päť denne. Washington zároveň pripravuje ďalšie sankcie proti Iránu, ktoré majú pribúdať každý týždeň a spočiatku sa zamerajú na banky.

(reuters, bak)