Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS chce zamedziť cudzincom stať sa starostami či županmi

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) navrhuje, aby cudzincov nemohli voliť za starostov obcí ani predsedov samosprávnych krajov. Skupina poslancov preto predložila do parlamentu novelu ústavy a súvisiace zmeny zákonov.

Cudzincom s trvalým pobytom by zostalo právo voliť v komunálnych a krajských voľbách a kandidovať za poslancov zastupiteľstiev. Ústavná garancia by sa však už nevzťahovala na funkcie starostu a župana, pre ktoré by zákon mohol stanoviť podmienku slovenského občianstva.

Predkladatelia argumentujú, že obe funkcie zastupujú samosprávny celok navonok, sú jeho štatutárnymi orgánmi a vykonávajú právomoci zverené zákonom. Trvalé občianske puto so Slovenskom preto považujú za primeranú požiadavku.

Podmienka občianstva by sa mala vzťahovať aj na zástupcov starostov, námestníkov primátorov a podpredsedov samosprávnych krajov. Tí totiž môžu pri neprítomnosti, nespôsobilosti alebo predčasnom skončení mandátu prebrať právomoci príslušných orgánov.

Súvisiaci návrh mení zákony o obecnom zriadení, Bratislave, Košiciach, samosprávnych krajoch a voľbách. Ústavná aj vykonávacia úprava by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

(tasr, bak)

Minúta  |  

V poľskom závode na súčiastky do dronov horelo

V poľskom meste Skaržysko-Kamienna vo Svätokrížskom vojvodstve v noci na pondelok horelo v závode, ktorý vyrába čerpadlá pre bezpilotné systémy.

Oheň vypukol po polnoci v montážnej časti výrobnej haly na ulici Obuwnicza. Na mieste zasahovalo päť hasičských jednotiek, ktoré požiar uhasili a objekt následne odvetrali.

Policajti miesto udalosti zabezpečili a pokračujú v zisťovaní okolností požiaru. Pri obhliadke využívajú aj dron s termovíznou kamerou a vykonávajú ďalšie operatívne úkony. Hovorkyňa okresnej polície Anna Slawiňska uviedla, že polícia preveruje všetky možné príčiny udalosti, pričom nevylučuje ani cudzie zavinenie.

Na mieste podľa vyjadrenia hovorcu ministra pre koordináciu špeciálnych služieb Jacka Dobrzyňského pôsobia aj agenti Agentúry vnútornej bezpečnosti. „Samozrejme, pri požiari, ktorý sa dnes vyskytol, zasahujú dôstojníci špeciálnych služieb,“ uviedol a dodal, že vec berú mimoriadne vážne. Odborníci majú potvrdiť, či išlo o sabotáž.

Podľa portálu Onet bezpečnostná kamera v objekte zachytila ​​neidentifikovanú osobu s kuklou, ako vchádza do areálu spoločnosti cez plot. Požiar vypukol o 0.23 a krátko nato operátor SBS informoval políciu o aktivovaní detektoru vlámania.

Závod vyrába čerpadlá pre bezpilotné systémy vrátane dronov a bezpilotných pozemných vozidiel. V čase požiaru bol zatvorený a nikto neutrpel zranenia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výbor OSN žiada odškodnenie za transatlantické otroctvo

Štáty majú právnu povinnosť zvážiť nápravu krívd spôsobených transatlantickým obchodom s otrokmi a riešiť pretrvávajúce dôsledky rasovej diskriminácie. Vyplýva to z usmernenia Výboru Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie.

Povinnosti sa podľa dokumentu odvíjajú od právne záväzného dohovoru z roku 1965, nie od právnych noriem platných v čase obchodu s otrokmi. Výbor tento prístup označil za zmenu paradigmy, ktorá presúva pozornosť od sporov o historickú zodpovednosť k súčasným záväzkom krajín.

Medzi 15. a 19. storočím bolo odvlečených a predaných najmenej 12,5 milióna Afričanov. Požiadavky na ospravedlnenie či finančnú kompenzáciu vo svete naberajú na sile, odporcovia však odmietajú zodpovednosť dnešných štátov a inštitúcií za historické zločiny.

Usmernenie, ktoré možno citovať na súdoch, tvrdí, že bez ohľadu na vtedajšie právne posúdenie zostávajú zmluvné štáty povinné odstraňovať štrukturálne nerovnosti. Samotné finančné náhrady podľa výboru nestačia. Krajiny by mali otvárať archívy, prehodnotiť verejné pamätníky a zriadiť nezávislé komisie.

Spoluautorka dokumentu Pela Bokerová-Wilsonová vyzvala vlády, aby prešli od všeobecného vyjadrovania ľútosti ku konkrétnym krokom a revízii zákonov i politík.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fínsko ukončí podporu agentúry pre palestínskych utečencov

Minister zahraničného obchodu a rozvoja Ville Tavio oznámil, že Fínsko ukončí finančnú podporu Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe. Pomoc by v budúcnosti mohla smerovať cez nový fond OSN na obnovu Palestíny.

Severská krajina spolu s viac ako desiatkou ďalších štátov v roku 2024 dočasne pozastavila platby po obvineniach, že 12 zamestnancov agentúry mohlo byť zapojených do útokov Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Organizácia podozrivých pracovníkov prepustila.

Fínsko malo v tom čase uzavretú štvorročnú dohodu na obdobie rokov 2023 až 2026, na základe ktorej poskytovalo každoročne päť miliónov eur na humanitárnu pomoc. Po obnovení platieb v marci 2024 pokračovalo v plnení záväzkov vyplývajúcich z dohody.

Podľa Tavia vláda v súčasnosti skúma rôzne možnosti ďalšej podpory. Jedným z potenciálnych kanálov je nový fond OSN na obnovu Palestíny.

(yle, bak)

Minúta  |  

Rozpočtová rada kritizuje vládu pre plán na zníženie dlhu

Vláda mala po aprílovom zverejnení dlhu Slovenska za rok 2025 bezodkladne predstaviť opatrenia na jeho zníženie. Keďže tak neurobila, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť porušuje ústavný zákon.

Jej predseda Ján Tóth upozornil, že obchádzanie sankcií a plánovanie rozpočtu iba na jeden rok zvyšuje neistotu, oslabuje hospodársky rast a vedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Zodpovednosť podľa neho nesie aj parlament, ktorý kabinetu vyslovil dôveru napriek nesplneniu zákonných povinností.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa vlani nedosiahla. Príslušný ukazovateľ dosiahol 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo znamená vysoké riziko. Výraznejšie zlepšenie nepriniesli ani tri konsolidačné balíky. Dôvodmi sú nepriaznivé ekonomické prostredie, nevhodná štruktúra opatrení oslabujúca konkurencieschopnosť, nové výdavky a dočasnosť časti úspor.

Hrubý dlh na konci roka 2025 dosiahol 61,4 percenta hrubého domáceho produktu. Bez ďalších zásahov by do roku 2030 prekročil 75 percent, kým horný limit dlhovej brzdy bude od roku 2027 na úrovni 50 percent.

Kabinet zároveň nepredstavil opatrenia najmenej za 1,2 miliardy eur na rok 2027 a ďalšiu miliardu na rok 2028. Rada preto žiada dôveryhodnú viacročnú konsolidáciu založenú na trvalých krokoch a úpravu zákona, ktorá obmedzí obchádzanie sankcií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fedorov hľadá v USA investorov pre fond obranných technológií

Bývalý ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov hľadá amerických investorov pre fond obranných technológií, ktorý má zakladať a podporovať spoločnosti vyvíjajúce nové zbraňové systémy.

Projekt by na rozdiel od bežných investičných fondov nielen podporoval existujúce ukrajinské startupy, ale vytváral by aj vlastné firmy. Jeho prioritami sú bojová robotika znižujúca potrebu vojakov na fronte, lacné vysokorýchlostné stíhacie drony a cenovo dostupné rakety využívajúce umelú inteligenciu.

Fedorov predpokladá, že Rusko sa bude snažiť konflikt predlžovať. Ak bude vojna pokračovať ďalšie dva až tri roky, fond má podľa neho vyvíjať najmodernejšie riešenia pre bojisko.

Spojeným štátom ponúkol pomoc s vybudovaním „armády dronov“ výmenou za dodávky striel Patriot. Ukrajina ich potrebuje na obranu pred ruskými balistickými strelami, pričom ich globálne zásoby klesajú.

Odvolanie 35-ročného politika prezidentom Volodymyrom Zelenským vyvolalo protesty. Fedorov následne vyzval na voľby počas vojny a vyhlásil, že krajina konflikt postupne prehráva. Zdôraznil však, že nejde o útok proti hlave štátu, ale o potrebu zmeniť fungovanie krajiny.

Za najreálnejšiu cestu, ako prinútiť Vladimira Putina ukončiť vojnu, považuje Fedorov zintenzívnenie ukrajinských útokov na veľkú vzdialenosť proti Rusku. Podľa neho sú na to potrebné ďalšie investície do príslušných zbraní.

(ft, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.