Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európania bojkotovali fotku s ruským ministrom na samite G20

Minister financií USA Scott Bessent sa na okraji samitu G20 v Severnej Karolíne stretol s ruským ministrom Antonom Siluanovom. Bessent jednoznačne vyhlásil, že akákoľvek ekonomická pomoc či dohody s Ruskom sú nemožné, kým sa neskončí vojna na Ukrajine.

Siluanovova prvá osobná účasť na stretnutí od invázie v roku 2022 vyvolala silný odpor európskych delegácií. Poľský minister financií Andrzej Domański zdôraznil, že Rusku sa nedá dôverovať a nemecký minister Lars Klingbeil označil prítomnosť Moskvy za znepokojujúci signál pre pripravované európske sankcie.

Európski predstavitelia následne bojkotovali tradičnú spoločnú fotografiu, takže ju nakoniec urobili bez Siluanova.

Napätie vzrástlo aj pre krok amerického ministerstva financií, ktoré odoprelo akreditáciu vybraným svetovým novinárom.

Hlavnou témou hostiteľských USA zostáva podpora globálneho hospodárskeho rastu a riešenie vysokého svetového dlhu, ktorý dosiahol 353 biliónov dolárov. Bessent označil dereguláciu, rozvoj energetiky a investície do umelej inteligencie za kľúč k obnoveniu stability.

USA zároveň plánujú otvoriť otázku obchodnej nerovnováhy s Čínou. Bessent kritizoval jej rekordný prebytok 1,2 bilióna dolárov a vyzval Peking na presmerovanie ekonomiky k domácej spotrebe, čo podporili aj európski zástupcovia.

Globálnu ekonomiku popri dlhoch naďalej ovplyvňujú aj energetické výpadky spôsobené konfliktom s Iránom.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA vyčlenia milióny na podporu konzervatívcov v Európe

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa plánuje vyčleniť najmenej 25 miliónov dolárov pre európske konzervatívne organizácie. Štyri milióny dolárov sú určené priamo na podporu pravicových médií.

Podľa informácií amerického ministerstva zahraničných vecí majú tri milióny dolárov smerovať na analýzu úpadku demokracie v súvislosti s migráciou a legislatívou nadnárodných subjektov.

Ďalší milión je vyhradený pre konzorcium novinárov zameraných na témy národnej suverenity a náboženskej slobody.

Tento krok vyvoláva napätie medzi Washingtonom a európskymi vládami, ktoré varujú pred zahraničným zasahovaním do ich domácej politiky a nadchádzajúcich volieb.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot rázne vyhlásil, že Európa nebude tolerovať žiadne pokusy o ovplyvňovanie volebných procesov.

Americké ministerstvo zahraničných vecí zdôrazňuje, že nefinancuje priamo politické strany a podporuje slobodu prejavu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sucho v USA ženie medvede do miest, hlásia rekordné strety

Prudké sucho na západe USA vyhubilo rastliny, bobule a orechy, ktoré tvoria až 90 percent stravy čiernych medveďov. Zvieratá preto v rekordných počtoch prichádzajú do miest a obcí priamo k ľuďom.

Incidenty sa odohrávajú v Colorade, Novom Mexiku či Utahu, kde medvede vnikajú do domov, obchodov aj v blízkosti škôl.

V Colorade tento rok spozorovali medveďa viac ako 7-tisíckrát, pričom 1,5 až dve percentá prípadov skončili eutanáziou nebezpečných jedincov. Nové Mexiko hlási 187 zabitých medveďov a prvý smrteľný útok na človeka za posledných 25 rokov. V Montane sa zasa do obývaných oblastí sťahujú grizly.

Odborníci sa obávajú, že si medvede zvyknú na ľudskú potravu a v dôsledku teplejších zím prestanú hibernovať. Úrady preto obyvateľov vyzývajú na používanie zabezpečených kontajnerov a schovávanie krmiva, zatiaľ čo ochranári tvrdia, že zvieratá doplácajú životom na ľudskú nedbanlivosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Venezuelský plán USA naráža na obavy ropných gigantov

Plánovaná dohoda USA o 100-ročnom prenájme 17 venezuelských ropných polí vyvoláva pochybnosti medzi veľkými energetickými koncernmi. Kontrakt má spoločnosti NABEP zabezpečiť prístup k 65 miliardám barelov ropy, pričom USA by získali 35-percentný podiel v materskej firme a garantovaných 20 percent produkcie.

Vážne obavy však vzbudzuje ústredná úloha venezuelského podnikateľa Alejandra Betancourta, ktorý stojí za NABEP a v minulosti čelil vyšetrovaniu amerických aj európskych úradov.

Giganti ako ExxonMobil a ConocoPhillips, ktorých majetok v roku 2007 znárodnil Hugo Chávez, zostávajú opatrní a požadujú právne záruky. Navyše hrozí, že americká vláda sa stane priamym konkurentom súkromných firiem.

Napriek tomu niektoré obchody napredujú. Spoločnosti Chevron, Eni, ONGC či GeoPark plánujú podpis energetických zmlúv vo Venezuele bez ohľadu na projekt NABEP. Shell a BP zas nedávno získali licencie na prímorskú ťažbu plynu v rámci energetickej reformy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Taliansko eviduje pre islamizmus stovky rizikových miest a osôb

Talianske bezpečnostné zložky podľa denníka Il Giornale monitorujú časť neformálnych moslimských modlitební a komunitných centier pre podozrenia zo šírenia radikálnych islamistických ideológií.

Z viac než 1 200 evidovaných miest približne 150 považujú za rizikových, informuje web Il Giornale.

Spravodajské služby sa podľa článku sústreďujú aj na približne 400 až 500 osôb, medzi ktorými majú byť radikálni kazatelia, samozvaní imámovia či mladí ľudia náchylní na násilnú radikalizáciu.

Ako príklad text uvádza Benátsko, kde sa spory okolo komunitných priestorov prelínajú s otázkami bezpečnosti a dodržiavania stavebných pravidiel. Pozornosť úradov smeruje aj na možné zahraničné financovanie a vplyv ultrakonzervatívnych prúdov.

Taliansko zároveň podľa článku po 7. októbri 2023 sprísnilo postup voči osobám považovaným za bezpečnostnú hrozbu. Protiteroristické zložky koordinujú monitoring podozrivých komunít, sociálnych sietí aj finančných tokov.

(mja)

Minúta  |  

Európska agentúra zmiernila varovanie pre lety nad Perzským zálivom

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) predĺžila do 30. septembra varovanie pre letecké spoločnosti pred letmi nad vodami Perzského zálivu v oblastiach patriacich pod Bahrajn, Kuvajt, Katar a Spojené arabské emiráty. Zároveň ho zmiernila, keďže predchádzajúce odporúčanie sa vzťahovalo na celý vzdušný priestor týchto krajín.

Nové odporúčanie vydala niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty a Irán po prvý raz od konca júla obnovili boje. Riziko nad vodami Perzského zálivu podľa agentúry zostáva vysoké. Prílety a odlety z letísk v dotknutých oblastiach však možno uskutočňovať pri dostatočných bezpečnostných opatreniach.

Letecké spoločnosti majú byť zároveň opatrné pri letoch nad pevninou týchto štátov a naďalej sa vyhýbať vodám Ománskeho zálivu v letovej oblasti riadenej z Maskatu.

Agentúra zrušila odporúčanie vyhýbať sa vzdušnému priestoru Jordánska, do konca septembra tam však naďalej odporúča zvýšenú opatrnosť.

EASA zároveň predĺžila do 30. septembra odporúčanie nelietať nad Iránom, Irakom a Libanonom. Výnimku majú lety do Bejrútu a z neho, ak príletová trasa začína alebo odletová končí nad morom.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.