Medzinárodný konflikt a drahšie energie vytlačili augustovú infláciu v 21 krajinách eurozóny na 3,3 percenta z júlových 2,9 percenta. Podľa údajov Eurostatu stojí za zrýchlením najmä nárast cien ropy, zemného plynu a vyššie marže rafinérií.

Jadrová inflácia bez cien potravín a palív však spomalila na 2,4 percenta, čo naznačuje, že drahé energie zatiaľ nespúšťajú sekundárne inflačné účinky.

Vývoj zodpovedá očakávaniam Európskej centrálnej banky. Pre trhy je preto takmer isté, že banka 10. septembra zvýši depozitnú sadzbu na 2,50 percenta. Išlo by o druhé zvýšenie sadzieb v tomto roku.

Otázna zostáva ďalšia stratégia. Slabší hospodársky rast okolo jedného percenta a mierny vývoj miezd dávajú Európskej centrálnej banke priestor po septembri zvyšovanie sadzieb prerušiť. Finančné trhy však pre pretrvávajúce vysoké ceny energií očakávajú v budúcom roku ešte dve ďalšie zvýšenia, pričom kľúčovým pre ďalšie rozhodovanie bude až decembrové zasadnutie.

(reuters, max)