Preskočiť na obsah
  |  

Ochranári tvrdia, že napriek odstrelu vlkov škody vzrástli

Environmentálne organizácie WWF Slovensko, My sme les a Aevis ostro odmietajú rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva stanoviť kvótu na odlov 68 vlkov pre poľovnícku sezónu 2026/2027. Upozorňujú, že plošný odstrel nerieši škody na hospodárskych zvieratách.

Podľa ich analýzy od opätovného povolenia lovu v januári 2025 usmrtili najmenej 120 vlkov, no škody na zvieratách napriek tomu vzrástli na viac ako 456-tisíc eur, čo je viac ako trojnásobok oproti roku 2024.

Ochranári poukazujú aj na to, že odlov sa často realizoval v okresoch bez evidovaných škôd a výrazne zasiahol populácie v chránených územiach európskeho významu. Namiesto plošných odstrelov požadujú systémovú finančnú a metodickú podporu preventívnych opatrení pre chovateľov, ako sú pastierske strážne psy či elektrické ohradníky.

Ministerstvom určený lov je povolený od 1. septembra 2026 do 15. januára 2027, pričom povolenie vychádza z vyhlášky platnej od roku 2024.

(tasr, max)

  |  

Súd: Plagát SPD s chirurgom tmavej pleti nebol trestným činom

Mestský súd v Prahe právoplatne oslobodil hnutie SPD Tomia Okamuru v kauze kontroverzných predvolebných plagátov z krajských a senátnych volieb v roku 2024. Vyhovel odvolaniu hnutia a zrušil rozsudok prvostupňového súdu, ktorý strane uložil pokutu 124-tisíc eur za podnecovanie k nenávisti.

Odvolací súd konštatoval, že kampaň nepredstavovala trestný čin. Predmetom predvolebných materiálov vrátane motívov s chirurgom tmavej pleti či rómskymi deťmi bola prezentácia zjednodušeného politického názoru, nie útok na konkrétnu rasovú či etnickú skupinu.

Podľa sudkyne Moniky Křikavovej musí byť demokratický právny štát dostatočne sebavedomý, aby toleroval aj provokatívne či prehnané politické prejavy.

Štátny zástupca avizoval, že proti oslobodzujúcemu rozsudku zváži podanie dovolania na Najvyšší súd ČR.

V prípade je obžalovaný aj šéf hnutia a predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Okamura. Jeho stíhanie je prerušené z dôvodu poslaneckej imunity, keďže ho parlament nevydal na trestné stíhanie. V jeho prípade bude možné v trestnom konaní pokračovať až po skončení poslaneckého mandátu.

(tasr, čt24, max)

  |  

Inflácia v eurozóne vzrástla, nahor ju tlačia drahé energie

Medzinárodný konflikt a drahšie energie vytlačili augustovú infláciu v 21 krajinách eurozóny na 3,3 percenta z júlových 2,9 percenta. Podľa údajov Eurostatu stojí za zrýchlením najmä nárast cien ropy, zemného plynu a vyššie marže rafinérií.

Jadrová inflácia bez cien potravín a palív však spomalila na 2,4 percenta, čo naznačuje, že drahé energie zatiaľ nespúšťajú sekundárne inflačné účinky.

Vývoj zodpovedá očakávaniam Európskej centrálnej banky. Pre trhy je preto takmer isté, že banka 10. septembra zvýši depozitnú sadzbu na 2,50 percenta. Išlo by o druhé zvýšenie sadzieb v tomto roku.

Otázna zostáva ďalšia stratégia. Slabší hospodársky rast okolo jedného percenta a mierny vývoj miezd dávajú Európskej centrálnej banke priestor po septembri zvyšovanie sadzieb prerušiť. Finančné trhy však pre pretrvávajúce vysoké ceny energií očakávajú v budúcom roku ešte dve ďalšie zvýšenia, pričom kľúčovým pre ďalšie rozhodovanie bude až decembrové zasadnutie.

(reuters, max)

  |  

Raši pri výročí ústavy hovorí o volebných obvodoch a referende

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) ako jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov pri príležitosti 34. výročia prijatia Ústavy SR prehlásil, že základný zákon štátu je dohodou medzi štátom a občanmi, ktorá nesmie slúžiť chvíľkovým politickým výhodám.

Zdôraznil, že vlastníkom moci nie je parlament, vláda ani politické strany, ale samotní občania. Ústavná väčšina preto ukladá poslancom mimoriadnu zodpovednosť za akékoľvek zmeny v ústave.

Podľa Rašiho je prirodzené, že sa ústava vyvíja, avšak prípadné úpravy by mali posilňovať postavenie občanov. V tejto súvislosti otvoril diskusiu o dvoch zásadných témach. Prvou je upevnenie práva občanov rozhodnúť v platnom referende o predčasných voľbách a skrátení volebného obdobia parlamentu, čím by nezostali len pasívnymi pozorovateľmi moci.

Druhou témou je prehodnotenie jediného volebného obvodu. Raši presadzuje úpravu volebného systému s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie zastúpenie jednotlivých regiónov a zvýšiť osobnú zodpovednosť poslancov voči ich voličom.

(tasr, max)

  |  

Nový liek uspel v štúdiách liečby sklerózy multiplex

Švajčiarska farmaceutická spoločnosť Novartis oznámila, že jej perorálny liek remibrutinib splnil hlavné ciele v dvoch štúdiách tretej fázy pri liečbe relapsujúcich foriem sklerózy multiplex. V porovnaní s konkurenčným liekom teriflunomid od spoločnosti Sanofi preukázal prevahu pri znižovaní miery relapsov.

Štúdie Remodel-1 a Remodel-2 porovnávali bezpečnosť a účinnosť remibrutinibu s teriflunomidom u dospelých pacientov.

Remibrutinib podľa Novartisu dosiahol klinicky významné výsledky aj pri spomaľovaní progresie postihnutia. Pacienti ho dobre tolerovali a nepreukázali sa žiadne bezpečnostné riziká súvisiace s pečeňou, čo zodpovedá výsledkom predchádzajúcich štúdií.

Firma plánuje predstaviť kompletné údaje na nadchádzajúcej lekárskej konferencii v Toronte a požiadať regulačné úrady po celom svete o schválenie lieku.

Remibrutinib patrí medzi tri experimentálne lieky Novartisu, ktoré majú spolu potenciál dosiahnuť viac ako 10 miliárd dolárov v maximálnych ročných tržbách a podporiť dlhodobý rast firmy.

(reuters, max)

  |  

Blanár a Božik vsádzajú na ústavné hodnoty a ich praktický presah

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) pri príležitosti Dňa Ústavy SR vyhlásil, že základný zákon štátu už 34 rokov predstavuje pilier suverenity, demokracie a právneho štátu. Prijatie ústavy 1. septembra 1992 označil za kľúčový moment modernej histórie, ktorý vytvoril právny základ pre vznik samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993.

Blanár pripomenul historický kontext vrátane prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR z júla 1992 a samotného hlasovania Slovenskej národnej rady, v ktorom za ústavu zahlasovalo 114 zo 134 prítomných poslancov. Ústava následne nadobudla účinnosť 1. októbra 1992.

Ústava SR tvorí podľa neho hodnotový rámec, z ktorého rezort diplomacie vychádza aj pri presadzovaní národných záujmov. Blanár zároveň vyzval občanov na hrdosť na vlastnú štátnosť a ochranu demokratických hodnôt, slobody a spravodlivosti.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik vyhlásil, že základný zákon štátu nie je len súborom právnych ustanovení, ale vyjadrením kľúčových hodnôt spoločnosti, ako sú sloboda, spravodlivosť, ochrana ľudských práv a zodpovednosť za spoločné dobro.

Zdôraznil, že aj keď ústava poskytuje spoločný rámec, reálnu podobu krajiny vytvárajú každý deň štát, samosprávy, občianska spoločnosť a samotní občania. Spoločným cieľom musí byť odovzdanie slobodného a dobre fungujúceho štátu ďalším generáciám.

(tasr, max)