Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V bratislavskom Ružinove otvorili nonstop lekáreň

V bratislavskom Ružinove od utorka funguje nonstop lekáreň. Nachádza sa na Ružinovskej ulici v budove vedľa polikliniky a otvorená bude nepretržite sedem dní v týždni vrátane víkendov a sviatkov.

Lekáreň zriadil Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského. Kraj ju plánuje každoročne dotovať sumou približne 140-tisíc eur. Väčšinu tejto sumy podľa predsedu kraja Juraja Drobu tvoria mzdy farmaceutov, ktorí musia byť počas nočnej prevádzky prítomní na pracovisku.

Droba označil nonstop lekáreň za dlhodobo udržateľný projekt, nie za dočasný experiment. Dotáciu však bude musieť každý rok schvaľovať krajské zastupiteľstvo.

Dekan Farmaceutickej fakulty Ján Klimas upozornil, že prevádzka nemá slúžiť iba na nepretržitý výdaj liekov. Fakulta v nej plánuje poskytovať aj osvetové, skríningové a preventívne programy či poradenstvo v oblasti farmakoterapie.

Lekáreň bude zároveň slúžiť na praktickú výučbu budúcich farmaceutov v oblasti služieb verejného zdravia a zdravotných kampaní.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Maďarskú štátnu banku vyšetrujú pre údajné zneužívanie moci

Maďarská polícia začala trestné stíhanie v štyroch prípadoch týkajúcich sa štátnej Eximbanky pre podozrenie zo zneužitia právomoci a zlého hospodárenia.

Ide o súčasť krokov nového kabinetu premiéra Pétera Magyara, ktorý po aprílových voľbách ukončil 16-ročnú vládu Viktora Orbána a prisľúbil boj proti korupcii predchádzajúcej administratívy.

Vyšetrovanie vychádza z júlového auditu ministerstva hospodárstva. Policajti v pondelok zaistili tisíce strán interných dokumentov.

Medzi preverovanými prípadmi je najmä úver vo výške jednej miliardy eur pre Severné Macedónsko so zníženou úrokovou sadzbou a štátnou zárukou. Podľa Magyara mohol tento úver odkloniť prostriedky určené pre maďarské podniky v prospech zahranično-politického spojenca a spriaznených firiem.

Ďalší prípad sa týka afrického infraštruktúrneho projektu, pri ktorom Eximbanka a Maďarská rozvojová banka poskytli garancie vo výške približne 343 miliónov eur.

Banka na žiadosť o komentár zatiaľ nereagovala a Orbán obvinenia v minulosti odmietol.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vyšehradská štvorka chce posilniť spoluprácu s Japonskom

Krajiny Vyšehradskej skupiny a Japonsko plánujú rozšíriť spoluprácu najmä v oblasti vedy, výskumu, umelej inteligencie a pokročilých technológií. Ministri zahraničných vecí sa na stretnutí v Tomášove zhodli aj na potrebe upevňovať vzťahy medzi Európskou úniou a Japonskom.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára (Smer) išlo o ôsme rokovanie v tomto formáte a prvé po päťročnej prestávke. Cieľom je obnoviť pravidelný politický dialóg a rozvíjať kontakty medzi ministrami, odborníkmi, inštitúciami aj podnikateľmi.

Účastníci vidia priestor na zvyšovanie odolnosti a diverzifikáciu dodávateľských reťazcov. Pri európskych iniciatívach na podporu domácej výroby považujú za dôležité zohľadňovať aj dôveryhodných partnerov z tretích krajín vrátane Japonska.

Diskusia sa týkala ekonomickej a bezpečnostnej situácie, spolupráce s indopacifickým regiónom aj dialógu s Čínou. Ministri hovorili tiež o úlohe Spojených štátov, transatlantickej spolupráci a potrebe opätovne otvoriť Hormuzský prieliv pre globálnu energetickú bezpečnosť.

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, zhodli sa na tom, že nemá vojenské riešenie, a vyzvali na väčšie zapojenie Európskej únie do mierového procesu.

Rokovanie s japonským ministrom zahraničných vecí Tošimicom Motegim bolo prvým stretnutím vo formáte Vyšehradskej skupiny plus počas slovenského predsedníctva.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ukrajina neschválila daň potrebnú na uvoľnenie financií od EÚ a MMF

Ukrajinský parlament v utorok neschválil zákon o zdanení zásielok zo zahraničia, ktorého prijatie je podmienkou na uvoľnenie financií od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ). Návrh získal 194 hlasov, potrebných bolo 226 hlasov.

Premiér Serhij Koreckyj varoval, že krajine na obranu chýba 27 miliárd dolárov a finančné riziká rastú. Kyjev môže tento rok od partnerov dostať 30 miliárd dolárov, ak splní dohodnuté záväzky. Nie všetky však zatiaľ splnil. Na Ukrajine je tento týždeň misia MMF, ktorá preveruje úverový program.

V súčasnosti neplatia dane zo zásielok s tovarom do hodnoty 150 eur. Ich zavedenie by podľa ministerstva financií prinieslo približne 10 miliárd hrivien ročne.

Časť poslancov sa obáva ďalšieho rastu životných nákladov obyvateľov zasiahnutých vojnou. Podporovatelia opatrenia tvrdia, že zníženie spotrebného dovozu pomôže domácim výrobcom.

Šéf parlamentného finančného výboru Danylo Hetmancev odhadol, že neprijatie zákona môže krajinu pripraviť približne o štyri miliardy eur z EÚ a MMF. Nebolo však jasné, z čoho tento výpočet vychádza. O ďalších tranžiach financií sa má rozhodnúť v rámci aktuálneho hodnotenia.

Finančný tlak na Ukrajinu rastie spolu s nákladmi vojny a škodami spôsobenými zosilnenými ruskými útokmi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pri nemeckej elektrárni našli výbušné a zápalné zariadenia

Polícia objavila v elektrickej rozvodni v obci Turnow-Preilack v Brandenbursku improvizované výbušné a zápalné zariadenia. Objekt sa nachádza neďaleko veľkej uhoľnej elektrárne Jänschwalde pri hraniciach so Saskom.

Okolo ôsmej hodiny ráno zaznamenali možné poškodenie elektrického vedenia. Na mieste zasahovali pyrotechnici, kriminalisti zaisťovali stopy a vyšetrovanie prevzal krajinský kriminálny úrad. Obyvateľom podľa polície nehrozilo nebezpečenstvo.

Denník Märkische Allgemeine s odvolaním sa na bezpečnostné a podnikové zdroje napísal, že záchranné zložky našli a zneškodnili niekoľko raketových zariadení vybavených výbušninami. Podľa denníka niekto rozvodňu zasiahol opakovane a možným cieľom bolo vyvolať rozsiahly výpadok elektriny v bloku E uhoľnej elektrárne.

Cez rozvodňu Preilack sa elektrina vyrobená v Jänschwalde rozvádza do regionálnej aj nadregionálnej siete. Elektráreň postavili v rokoch 1976 až 1989 ako posledný nový energetický závod v bývalej Nemeckej demokratickej republike.

V januári údajní ľavicoví extrémisti podpálili vedenia vysokého napätia pri Berlíne, čím prerušili dodávky elektriny pre približne 45-tisíc domácností a viac ako 2 200 obchodov a firiem. V marci 2024 zase sabotáž elektrického stožiara na niekoľko dní zastavila výrobu v továrni Tesly v Grünheide.

(welt, bak)

Minúta  |  

Kozmetička z dozornej rady má Policajnú akadémiu, tvrdí nadácia

Košická kozmetička Marcela Martonová sa po medializácii vzdala členstva v dozornej rade štátom kontrolovanej spoločnosti Energetika Slovensko. Ministerstvo hospodárstva jej nomináciu obhajovalo pracovnými a riadiacimi skúsenosťami, samotná Martonová tvrdila, že má „ekvivalent právnického vzdelania“.

Nadácia Zastavme korupciu zistila, že Martonová je absolventkou Policajnej akadémie. Potvrdilo to viacero zdrojov, ktoré s ňou študovali.

Jej spoločnosť Jessie, cez ktorú poskytuje kozmetické služby, je mikroúčtovnou jednotkou a od roku 2020 je neustále v strate. V roku 2024 vykázala stratu viac ako 33-tisíc eur pri tržbách 35-tisíc eur.

Presná odmena Martonovej v dozornej rade nie je známa. Podľa výpočtov nadácie dosahovala priemerná mesačná odmena člena približne 1 083 eur, jej predchodca dostával 1 284 eur.

Martonovej manžel, policajný vyšetrovateľ Mikuláš Marton, trikrát odmietol začať trestné stíhanie v súvislosti s cestou ministra Matúša Šutaja Eštoka do Abú Zabí. Nadácia preto podala námietku zaujatosti.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.