Varovanie sa mení na rozhodnutie

Už v apríli Busch varoval, že Európa by mohla prísť o plánované investície. Väčšina z jednej miliardy eur vyčlenených na priemyselnú umelú inteligenciu pravdepodobne pôjde do Spojených štátov pre regulačnú záťaž na starom kontinente, uviedla agentúra Bloomberg po rozhovore s Buschom na veľtrhu Hannover Messe – jednom z najväčších priemyselných veľtrhov na svete. Spoločnosť Siemens teraz toto rozhodnutie zrealizovala a umiestni túto činnosť do USA.

V novembri 2025 nemecká firma oznámila, že v priebehu troch rokov vynaloží jednu miliardu eur na rozšírenie kapacít v oblasti umelej inteligencie. Zároveň sa očakáva, že tržby z jej digitálneho podnikania sa do roka 2030 približne zdvojnásobia. Program je súčasťou firemnej transformácie známej pod názvom ONE Tech Company.

„Jadro nášho vývoja umelej inteligencie, inými slovami náš priemyselný základný model, ktorý tvorí základ pre aplikácie, sa vyvíja na západnom pobreží Spojených štátov,“ uviedol Busch v rozhovore pre nemecký denník Welt a španielsky denník El País.

Druhý európsky závod v oblasti umelej inteligencie

Busch vníma, že Európa už čelí dvom odlišným pretekom v oblasti umelej inteligencie. Prvé preteky, ktoré sa týkajú čipov, dátových centier a umelej inteligencie pre spotrebiteľov, sú už rozhodnuté. V tejto oblasti vedú podľa jeho slov iní.

Druhé preteky o priemyselnú umelú inteligenciu sa práve začínajú. Európa disponuje strojovým vybavením, odbornými znalosťami v oblasti procesov a predovšetkým priemyselnými údajmi. Okno príležitostí je však úzke.

Busch v tejto súvislosti zdôraznil, že Nemecko a Európa musia konať rýchlejšie a vytvoriť podmienky priaznivejšie pre inovácie. Siemens pracuje na tom, aby boli údaje z rôznych priemyselných systémov použiteľné tak pre modely, ako aj pre umelú inteligenciu. Podľa šéfa Siemensu už v Seattli prebiehajú práce na základnom modeli.

Nemecký priemyselný gigant nemá nemá v úmysle v Amerike vyvíjať ďalší jazykový model. Namiesto toho pracuje na takzvanom Industrial Foundation Model, teda na modeli umelej inteligencie určenom pre priemyselné aplikácie. Cieľom je skombinovať veľké modely umelej inteligencie so špecializovanými znalosťami a dátami z tovární, strojov a priemyselných zariadení. Patria sem konštrukčné, meracie a výrobné údaje a tiež snímky používané v priemyselnej kontrole kvality.

Jazyk inžinierov

Model je v istom zmysle určený na to, aby rozumel jazyku inžinierov a spracovával širokú škálu priemyselných údajov. Partnerstvo uzavreté v júni s americkou spoločnosťou HighByte spojí dáta z prevádzkových a informačných technológií a pripraví ich pre aplikácie umelej inteligencie. Aj v tomto prípade je cieľom spoločnosti Siemens sprístupniť priemyselné údaje pre modely, agentov a aplikácie umelej inteligencie.

https://twitter.com/_jklang1/status/2094055428481044761

Siemens má vývojové stredisko aj v Číne, kde je podľa Buscha prijímanie nových technológií obzvlášť vysoká. Varuje pred tým, aby sa úspech čínskych spoločností pripisoval výlučne vládnym dotáciám. V krajine draka sa nemecký koncern stretáva so schopnými konkurentmi, kvalifikovanými inžiniermi a tímami, ktoré rýchlo prijímajú nové technológie vrátane umelej inteligencie.

Podľa Buscha sa práve tu jasne prejavuje problém s európskou reguláciou. Zákon o údajoch platí od septembra 2025. Tento zákon EÚ priznáva kupujúcim, nájomcom alebo nadobúdateľom lízingu pripojených zariadení a strojov právo na prístup k určitým údajom generovaným ich používaním a za určitých podmienok aj právo zdieľať ich s tretími stranami.

Kto kontroluje priemyselné dáta?

Toto sa týka nielen inteligentných hodiniek a automobilov, ale výslovne aj priemyselných strojov. Európska komisia chce prostredníctvom tejto legislatívy vytvoriť európsky trh s údajmi a umožniť vznik nových služieb založených na dátach. Šéf Siemensu to vníma ako riziko pre priemyselné know-how jeho spoločnosti.

Podľa jeho slov údaje sprístupnené na základe právnych predpisov EÚ zahŕňajú viac ako len jednoduché merania. Mohli by odhaliť, ako sú stroje navrhnuté, riadené alebo optimalizované z hľadiska efektívnosti. Busch tvrdí, že zákon o údajoch núti spoločnosti zverejňovať know-how a odovzdávať ho tretím stranám. „To je úplne absurdné,“ hovorí generálny riaditeľ Siemensu.

Nariadenie síce obsahuje záruky na ochranu obchodných tajomstiev, nemecká spoločnosť ich však považuje za nedostatočné. Dňa 24. augusta bolo v registri lobingu nemeckého Bundestagu zverejnené stanovisko Siemensu k navrhovaným zmenám zákona o údajoch.

Spoločnosť v ňom vyzýva na silnejšiu ochranu obchodných tajomstiev a väčší priestor na využívanie údajov o priemyselných výrobkoch na účely inovácií a vývoja aplikácií umelej inteligencie. Dokument bol koncom júna zaslaný do Spolkovej kancelárie, úradu nemeckého kancelára. Jeho zverejnenie v registri svedčí o tom, že politický spor v súvislosti s touto legislatívou stále pretrváva.

Regulačné zaostávanie Európy

Busch považuje druhý dôležitý legislatívny akt, zákon o umelej inteligencii, za príliš pomalý a príliš podrobný. Európsky legislatívny proces môže trvať dva roky. Za rovnaké obdobie môžu modely umelej inteligencie prejsť šiestimi až ôsmimi iteráciami. V čase, keď právna norma konečne nadobudne platnosť, sa technológia už môže uberať iným smerom. „Vždy zaostávame,“ prízvukuje Busch.

Európa by sa preto pri regulácii umelej inteligencie mala vo väčšej miere spoliehať na ochranné opatrenia a rozlišovať medzi priemyselnými aplikáciami a produktmi určenými spotrebiteľom. EÚ odvtedy zmiernila niektoré zo svojich pravidiel týkajúcich sa umelej inteligencie a predĺžila lehoty. Kľúčové požiadavky na vysoko rizikovú umelú inteligenciu v strojoch, robotoch a iných fyzických produktoch budú platiť až od augusta 2028.

Rozšíril sa aj rozsah testovania a znížili sa niektoré administratívne požiadavky. Európska komisia opisuje tieto zmeny ako podporu inovácií a konkurencieschopnosti.

Spoločnosť Siemens neopúšťa Nemecko

Rozhodnutie Siemensu neznamená, že by sa spoločnosť vo väčšom meradle sťahovala z Nemecka. Začiatkom júla Siemens oznámil investíciu vo výške 300 miliónov eur do Frankfurtu a Offenbachu. Pokračuje tiež v investíciách vo fabrike v Erlangene. Od roku 2014 do tamojšieho kampusu investoval približne jednu miliardu eur.

Busch opisuje súčasnú vlnu investícií do umelej inteligencie ako „najväčšiu stávku na technológiu v histórii“. Konečná návratnosť zatiaľ nie je istá. Nevidí však riziko vzniku klasickej bubliny spôsobenej dlhovým financovaním. Veľká časť investícií totiž pochádza od spoločností so silnými peňažnými tokmi.

Siemens preto na jednej strane investuje do infraštruktúry, ktorá zásobuje dátové centrá umelej inteligencie energiou a automatizáciou. Na druhej strane stojí priemyselná umelá inteligencia, ktorá sa len začína formovať.

Nemecká spoločnosť však bude technologické jadro tohto budúceho podnikania vyvíjať predovšetkým v americkom Seattli.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.