Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko označilo incident na letisku v Lipsku za neprijateľný

Slovensko v utorok večer dôrazne odsúdilo incident s dronom naloženým výbušninami na letisku Lipsko/Halle zo 4. augusta, za ktorým podľa nemeckých úradov stojí Rusko. Takéto formy hybridných hrozieb narúšajú bezpečnosť a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg, uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Vyjadrujeme solidaritu Nemecku, nášmu spojencovi a partnerovi. Takéto formy hybridných hrozieb, ktoré narúšajú bezpečnosť a dôveru verejnosti, sú absolútne neprijateľné a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg,“ uviedol rezort zahraničia na sociálnej sieti X.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok oznámil, že za zmarený útok na letisku Lipsko/Halle je podľa zistení nemeckej vlády zodpovedné Rusko. Záver vychádza z výsledkov vyšetrovania a poznatkov spravodajských služieb. Berlín v reakcii oznámil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a ruského kultúrneho centra v Berlíne.

(tasr, im)

Minúta  |  

Peskov: Obvinenia voči Rusku sú nepodložené

Rusko v utorok kritizovalo Nemecko za jeho obvinenia zo zodpovednosti za incident s dronom s pripevnenou výbušninou, ktorý sa 4. augusta našiel na letisku Lipsko/Halle, významnom uzle na prepravu vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Berlín nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho podozrenia voči Rusku. Informovali o tom agentúry DPA a Interfax.

„Je ťažké sa k tomu vyjadriť, pretože ak sa vznesú takéto závažné obvinenia, musia byť niečím podložené. Ak sa nemýlim, neboli predložené nijaké argumenty. Je zrejmé, že Nemecko pokračuje v eskalácii,“ povedal Peskov novinárom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti uviedlo, že Moskva odpovie na nemecké kroky „zrkadlovo“. Hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová pre agentúru DPA uviedla, že reakcia bude podobná ako pri predchádzajúcich „jednostranných a nespravodlivých“ opatreniach zo strany Berlína.

Zacharovová v príspevku na platforme Telegram spochybnila načasovanie oznámenia týchto krokov, keďže sa tak stalo v deň 87. výročia začiatku druhej svetovej vojny.

„Len ma zaujíma, či si v Berlíne pri svojich protiruských vyhláseniach práve 1. septembra ‚akosi neuvedomili‘ súvislosti a opäť tým prejavili svoju hlúposť a nevedomosť alebo tým naozaj chceli symbolicky oznámiť návrat ku koreňom a rituálne demonštrovať svoje zámery,“ napísala Zacharovová.

Ďalej uviedla, že 1. septembra 1939 Nemecko rozpútalo druhú svetovú vojnu, v ktorej zomrelo 70 miliónov ľudí, z toho 27 miliónov „našich“.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Najťažší papagáj sveta zaznamenal rekordný prírastok mláďat

Populácia kriticky ohrozeného novozélandského papagája kakapo po 75 rokoch po prvý raz prekročila hranicu 300 jedincov. Vďaka rekordnej rozmnožovacej sezóne bolo k 1. septembru oficiálne započítaných 90 nových mláďat, čím celkový počet vzrástol na 325, píše Guardian.

Významný nárast podnietila po štvorročnej pauze bohatá úroda bobúľ pôvodného stromu rimu.

Kakapo je jediný nočný a nelietavý papagáj na svete, ktorý dosahuje hmotnosť až štyri kilogramy a dožíva sa 60 až 80 rokov. V 20. storočí sa pre zavlečených predátorov ocitol na pokraji vyhynutia. Záchranný program spustený v roku 1995 vtedy evidoval len 51 jedincov, ktorí dnes žijú na troch chránených ostrovoch.

Samce pri párení lákajú samice hlbokým dunivým zvukom z vykopaných jamiek, ktorý je počuteľný až do vzdialenosti päť kilometrov. Po skončení rozmnožovacej sezóny sa ochranári pripravujú na ďalšiu, ktorú predbežne očakávajú v roku 2028.

(max)

Minúta  |  

Po Mladićovej smrti riešia úrady v Bosne tisíce podnetov

Prokuratúra Bosny a Hercegoviny dostala od minulého týždňa tisíce podnetov voči ľuďom podozrivým z trestného činu oslavovania odsúdených vojnových zločincov. Ani jeden z nich však nepodali policajné orgány, uviedla v utorok prokuratúra citovaná agentúrou HINA.

Vlna podnetov nasledovala po smrti odsúdeného vojnového zločinca Ratka Mladića, ktorý zomrel 27. augusta vo väznici v Haagu, kde si odpykával doživotný trest. Jeho smrť vyvolala v Bosne a Hercegovine množstvo reakcií – nielen jeho oslavovanie, ale aj opätovné odsudzovanie zločinov, za ktoré ho odsúdil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

Politici z radov bosnianskych Srbov vo svojich vyjadreniach vykresľovali Mladića ako hrdinu a bojovníka za slobodu, pričom ignorovali rozsudok ICTY. K podobným vyjadreniam sa následne pridali ďalší ľudia, ako aj používatelia sociálnych sietí.

Takéto konanie je v priamom rozpore so zákonom Bosny a Hercegoviny, ktorý zakazuje oslavovanie osôb právoplatne odsúdených za vojnové zločiny, udeľovanie vyznamenaní takýmto osobám a popieranie právoplatných súdnych rozsudkov, upozornila HINA.

(tasr, im)
        

Minúta  |  

Zelenskyj: Znemožnili sme používanie ruského neba

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval letecké spoločnosti a poisťovne, že prítomnosť ukrajinských dronov znemožnila používanie ruského neba a v podstate ho uzavreli.

„Dnes chceme varovať každú leteckú spoločnosť, ktorá využíva ruský vzdušný priestor, každú poisťovňu, každého, kto stále využíva kľúčové ruské letiská: ruská obloha sa stáva úplne nebezpečnou,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoprejave.

Ukrajina nepredstavuje žiadnu hrozbu pre civilné letectvo, povedal, „ale v ruskom nebi budú drony a treba im venovať náležitú pozornosť“.

„Hoci to ruské úrady riadne neoznamujú, ruský vzdušný priestor sa v podstate uzavrie. Vojna, ktorú začalo Rusko, uzatvára jeho vlastnú oblohu,“ dodal Zelenskyj.

Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo svoje letecké útoky na Kyjev a ďalšie mestá, pričom pri najnovšom útoku Moskvy zahynulo 12 ľudí a mnoho ďalších bolo zranených, čo je už šiesty deň intenzívnych útokov na ukrajinské hlavné mesto po sebe.

Ukrajina reagovala častými útokmi dronov na ruské ciele, z ktorých mnohé súvisia s ropným priemyslom krajiny, ako aj s maloobchodnými prevádzkami.

(reuters, im)

Minúta  |  

Spojené štáty zaútočili na iránske ciele pri Hormuze

Americké sily v utorok zaútočili na pozície Revolučných gárd v okolí Hormuzského prielivu. Washington operáciu zdôvodnil nedávnymi pokusmi Teheránu zasiahnuť obchodné lode a amerických vojakov rozmiestnených v regióne.

Iránske médiá hlásili výbuchy na ostrove Kešm, v prístavnom meste Bandar Abbás a v Čáhbaháre. Rozsah obnovených bojov zatiaľ nie je jasný.

Útoky nasledovali po víkendovej výmene paľby, prvej od júla. Spojené štáty v nedeľu zasiahli ostrov Lárak a Irán odpovedal raketami proti dvom americkým základniam v Jordánsku. Prezident Donald Trump následne pohrozil tvrdou odvetou, hoci tvrdil, že nejde o návrat k rozsiahlej vojne.

Ceny ropy vzrástli aj po správach o zásahu dvoch tankerov opúšťajúcich Hormuzský prieliv, ktorý Teherán prakticky uzavrel pre lodnú dopravu. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf varoval, že ak krajina nebude môcť vyvážať ropu z Perzského zálivu, nedovolí to ani ostatným.

Prezident Masúd Pezeškiján prisľúbil okamžitú ústretovosť, ak Washington splní záväzky z júnového memoranda o ukončení bojov. Následné 60-dňové rokovania však nepriniesli ďalšiu dohodu. Teherán zároveň avizoval, že pri pokračujúcom tlaku využije vojenské aj diplomatické prostriedky.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.