Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktivista z Hongkongu sa priznal k spolčeniu so zahraničím

Hongkonský demokratický aktivista Joshua Wong sa na najvyššom súde priznal k obvineniu zo spolčenia so zahraničnými subjektmi. Tento trestný čin proti národnej bezpečnosti nesie riziko doživotného väzenia.

Podľa obžaloby sa 29-ročný muž spolu s exilovým aktivistom Nathanom Lawom a ďalšími členmi rozpustenej strany Demosisto v roku 2020 podieľal na medzinárodnej kampani, ktorej cieľom bolo presadiť sankcie a blokády voči Hongkongu a Číne.

Pokusy o presadenie sankcií nasledovali po vlne masových prodemokratických protestov v roku 2019.

Hongkonský zákon o národnej bezpečnosti prijali v júni 2020, a to čiastočne ako reakciu na mesiace násilných prodemokratických protestov, ktoré mestom v roku 2019 otriasli.

Zatiaľ čo medzinárodné skupiny pre ľudské práva a západné krajiny kritizovali zákon ako prehnaný vzhľadom na vysoký stupeň autonómie, ktorý bol Hongkongu sľúbený po jeho odovzdaní z britskej pod čínsku vládu v roku 1997, hongkonskí a čínski predstavitelia uviedli, že je nevyhnutné obnoviť stabilitu.

Wong je v súčasnosti vo väzení, kde si odpykáva trest za sprisahanie s cieľom podvrátiť štátnu moc v súvislosti s neoficiálnymi voľbami z roku 2020. Výkon tohto trestu sa mal skončiť budúci rok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurokomisárka ocenila Slovensko za evakuáciu pacientov z Gazy

Slovensko sa podieľalo na medicínskej evakuácii šiestich pacientov a 17 ich rodinných príslušníkov z Pásma Gazy do Belgicka a Rumunska. Oznámila to eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová s tým, že zdravotnícka situácia v enkláve zostáva kritická pre prekážky pri dovoze liekov, paliva a personálu.

Na akcii v rámci Mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie spolupracovali aj Nórsko, Jordánsko, Lekári bez hraníc a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Práve na jej žiadosť spustili mechanizmus v apríli 2024.

Odvtedy s podporou 13 štátov Únie vrátane Slovenska a ďalších troch partnerských krajín sa podarilo previezť približne 500 pacientov a viac ako 1 300 sprievodných osôb.

Slovensko sa na týchto evakuáciách podieľa pravidelne, pričom na prevozy využíva aj letecký vládny špeciál. Popri transportoch dodáva civilistom v zasiahnutej oblasti aj priamu humanitárnu pomoc formou potravín a zdravotníckeho materiálu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obvinený z vraždy Charlieho Kirka sa vyhlásil za nevinného

Tyler Robinson, 23-ročný muž obžalovaný z vlaňajšej vraždy amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, sa v utorok na súde v Utahu vyhlásil za nevinného vo všetkých siedmich bodoch obžaloby.

Sudca na základe predložených dôkazov rozhodol, že proces môže viesť až k trestu smrti za vraždu s priťažujúcimi okolnosťami. Dátum začiatku súdneho konania určí súd 23. októbra.

Ku kľúčovému posunu prichádza takmer rok po streľbe na Utah Valley University z 10. septembra 2025. Prokuratúra tvrdí, že Robinson zabil spoluzakladateľa organizácie Turning Point USA jediným výstrelom zo strechy a svojím konaním ohrozil tisíce návštevníkov. Motiváciou údajne bol nesúhlas s Kirkovými názormi na LGBT komunitu.

Obhajoba, naopak, argumentuje, že streľba má výlučne jedinú obeť, útočník nikoho ďalšieho neohrozoval a preto by nemal čeliť trestu smrti.

Na pojednávaní bola prítomná aj Kirkova rodina vrátane vdovy po nebohom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko pripravuje masívne útoky na energetiku Ukrajiny

Ruská armáda dostala rozkaz pripraviť a uskutočniť masívne útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, oznámil v utorok prezident Vladimir Putin. Podľa jeho slov pôjde o odvetné opatrenie za ukrajinské údery.

„Ruské ozbrojené sily dostali pokyn pripraviť a uskutočniť masívne údery na ukrajinské energetické zariadenia. Útočia na naše, dostanú odpoveď,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v kirgizskom Biškeku. Podľa neho Ukrajina útočí na objekty palivovo-energetického komplexu, ropné rafinérie a civilné ciele v Rusku.

Pohrozil aj údermi na vojenské zariadenia iných štátov na Ukrajine. „Akékoľvek vojenské zariadenia na Ukrajine, či už britské, alebo iné, sú našimi legitímnymi cieľmi,“ povedal Putin novinárom.

Kyjev a Moskva v posledných týždňoch zintenzívnili vzájomné útoky. Obe strany okrem poškodenia energetických zariadení hlásia aj množstvo mŕtvych a zranených.

Putin vyhlásil, že ruské jednotky v auguste obsadili 270 štvorcových kilometrov územia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a obkľúčili veľkú skupinu ukrajinských vojakov. Ruský prezident dodal, že armáda postupuje smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, upozornila agentúra Reuters.

Prezident Ruska zopakoval, že mierové rokovania o vojne na Ukrajine sú v súčasnosti pozastavené. Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner sú však podľa jeho slov v Rusku vždy vítanými hosťami a Moskva s nimi rada spolupracuje.

(tasr, tass, im)

Minúta  |  

Slovensko označilo incident na letisku v Lipsku za neprijateľný

Slovensko v utorok večer dôrazne odsúdilo incident s dronom naloženým výbušninami na letisku Lipsko/Halle zo 4. augusta, za ktorým podľa nemeckých úradov stojí Rusko. Takéto formy hybridných hrozieb narúšajú bezpečnosť a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg, uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Vyjadrujeme solidaritu Nemecku, nášmu spojencovi a partnerovi. Takéto formy hybridných hrozieb, ktoré narúšajú bezpečnosť a dôveru verejnosti, sú absolútne neprijateľné a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg,“ uviedol rezort zahraničia na sociálnej sieti X.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok oznámil, že za zmarený útok na letisku Lipsko/Halle je podľa zistení nemeckej vlády zodpovedné Rusko. Záver vychádza z výsledkov vyšetrovania a poznatkov spravodajských služieb. Berlín v reakcii oznámil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a ruského kultúrneho centra v Berlíne.

(tasr, im)

Minúta  |  

Peskov: Obvinenia voči Rusku sú nepodložené

Rusko v utorok kritizovalo Nemecko za jeho obvinenia zo zodpovednosti za incident s dronom s pripevnenou výbušninou, ktorý sa 4. augusta našiel na letisku Lipsko/Halle, významnom uzle na prepravu vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Berlín nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho podozrenia voči Rusku. Informovali o tom agentúry DPA a Interfax.

„Je ťažké sa k tomu vyjadriť, pretože ak sa vznesú takéto závažné obvinenia, musia byť niečím podložené. Ak sa nemýlim, neboli predložené nijaké argumenty. Je zrejmé, že Nemecko pokračuje v eskalácii,“ povedal Peskov novinárom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti uviedlo, že Moskva odpovie na nemecké kroky „zrkadlovo“. Hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová pre agentúru DPA uviedla, že reakcia bude podobná ako pri predchádzajúcich „jednostranných a nespravodlivých“ opatreniach zo strany Berlína.

Zacharovová v príspevku na platforme Telegram spochybnila načasovanie oznámenia týchto krokov, keďže sa tak stalo v deň 87. výročia začiatku druhej svetovej vojny.

„Len ma zaujíma, či si v Berlíne pri svojich protiruských vyhláseniach práve 1. septembra ‚akosi neuvedomili‘ súvislosti a opäť tým prejavili svoju hlúposť a nevedomosť alebo tým naozaj chceli symbolicky oznámiť návrat ku koreňom a rituálne demonštrovať svoje zámery,“ napísala Zacharovová.

Ďalej uviedla, že 1. septembra 1939 Nemecko rozpútalo druhú svetovú vojnu, v ktorej zomrelo 70 miliónov ľudí, z toho 27 miliónov „našich“.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.