Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko chce rozvíjať finančné väzby so Spojenými štátmi

Ruský minister financií Anton Siluanov po pondelkovom rokovaní s americkým náprotivkom Scottom Bessentom vyhlásil, že dialóg medzi Ruskom a USA by sa mal zamerať na hľadanie spoločnej reči v ekonomike, čo by uľahčilo riešenie politických otázok.

Stretnutie ministrov sa uskutočnilo na konferencii finančných lídrov G20 v Severnej Karolíne.

Siluanov podľa správy agentúry Interfax priznal, že obe strany vidia dôvody na rozvoj finančných väzieb napriek zložitej situácii. Vyjadril presvedčenie, že odborníci z finančného sektora dokážu nájsť kompromis rýchlejšie ako politici, pričom zdôraznil potrebu neustáleho rozvíjania oblastí spoločného záujmu.

Americká strana však zastáva odlišný postoj. Podľa informácií agentúry Reuters Bessent počas stretnutia Siluanovovi jasne zdôraznil, že akákoľvek ekonomická úľava pre Rusko alebo dohody o iných otázkach sú vylúčené, kým sa nepodarí ukončiť vojnu na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stredajšie rokovanie vlády sa zameria na poľnohospodárstvo

Vláda by sa na svojej stredajšej schôdzi mala zaoberať najmä poľnohospodárskymi témami. Na výjazdovom rokovaní v Nitre bude rokovať v areáli národného výstaviska Agrokomplex.

Ministri by mali v stredu prerokovať návrh finančného rámca priamych platieb na rok 2027, návrh na podporu činnosti miestnych akčných skupín, návrh na zabezpečenie podpory poľnohospodárskej výroby, ako aj plán na riešenie dôsledkov sucha a rámca koordinácie pre súčasnú situáciu v poľnohospodárstve.

Vládny kabinet by mal taktiež diskutovať o možnostiach ďalšieho postupu v súvislosti s euronariadením zo 17. júna 2026 o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a o produktoch z nich.

(tasr, max)

Minúta  |  

Aktivista z Hongkongu sa priznal k spolčeniu so zahraničím

Hongkonský demokratický aktivista Joshua Wong sa na najvyššom súde priznal k obvineniu zo spolčenia so zahraničnými subjektmi. Tento trestný čin proti národnej bezpečnosti nesie riziko doživotného väzenia.

Podľa obžaloby sa 29-ročný muž spolu s exilovým aktivistom Nathanom Lawom a ďalšími členmi rozpustenej strany Demosisto v roku 2020 podieľal na medzinárodnej kampani, ktorej cieľom bolo presadiť sankcie a blokády voči Hongkongu a Číne.

Pokusy o presadenie sankcií nasledovali po vlne masových prodemokratických protestov v roku 2019.

Hongkonský zákon o národnej bezpečnosti prijali v júni 2020, a to čiastočne ako reakciu na mesiace násilných prodemokratických protestov, ktoré mestom v roku 2019 otriasli.

Zatiaľ čo medzinárodné skupiny pre ľudské práva a západné krajiny kritizovali zákon ako prehnaný vzhľadom na vysoký stupeň autonómie, ktorý bol Hongkongu sľúbený po jeho odovzdaní z britskej pod čínsku vládu v roku 1997, hongkonskí a čínski predstavitelia uviedli, že je nevyhnutné obnoviť stabilitu.

Wong je v súčasnosti vo väzení, kde si odpykáva trest za sprisahanie s cieľom podvrátiť štátnu moc v súvislosti s neoficiálnymi voľbami z roku 2020. Výkon tohto trestu sa mal skončiť budúci rok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurokomisárka ocenila Slovensko za evakuáciu pacientov z Gazy

Slovensko sa podieľalo na medicínskej evakuácii šiestich pacientov a 17 ich rodinných príslušníkov z Pásma Gazy do Belgicka a Rumunska. Oznámila to eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová s tým, že zdravotnícka situácia v enkláve zostáva kritická pre prekážky pri dovoze liekov, paliva a personálu.

Na akcii v rámci Mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie spolupracovali aj Nórsko, Jordánsko, Lekári bez hraníc a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Práve na jej žiadosť spustili mechanizmus v apríli 2024.

Odvtedy s podporou 13 štátov Únie vrátane Slovenska a ďalších troch partnerských krajín sa podarilo previezť približne 500 pacientov a viac ako 1 300 sprievodných osôb.

Slovensko sa na týchto evakuáciách podieľa pravidelne, pričom na prevozy využíva aj letecký vládny špeciál. Popri transportoch dodáva civilistom v zasiahnutej oblasti aj priamu humanitárnu pomoc formou potravín a zdravotníckeho materiálu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obvinený z vraždy Charlieho Kirka sa vyhlásil za nevinného

Tyler Robinson, 23-ročný muž obžalovaný z vlaňajšej vraždy amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, sa v utorok na súde v Utahu vyhlásil za nevinného vo všetkých siedmich bodoch obžaloby.

Sudca na základe predložených dôkazov rozhodol, že proces môže viesť až k trestu smrti za vraždu s priťažujúcimi okolnosťami. Dátum začiatku súdneho konania určí súd 23. októbra.

Ku kľúčovému posunu prichádza takmer rok po streľbe na Utah Valley University z 10. septembra 2025. Prokuratúra tvrdí, že Robinson zabil spoluzakladateľa organizácie Turning Point USA jediným výstrelom zo strechy a svojím konaním ohrozil tisíce návštevníkov. Motiváciou údajne bol nesúhlas s Kirkovými názormi na LGBT komunitu.

Obhajoba, naopak, argumentuje, že streľba má výlučne jedinú obeť, útočník nikoho ďalšieho neohrozoval a preto by nemal čeliť trestu smrti.

Na pojednávaní bola prítomná aj Kirkova rodina vrátane vdovy po nebohom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko pripravuje masívne útoky na energetiku Ukrajiny

Ruská armáda dostala rozkaz pripraviť a uskutočniť masívne útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, oznámil v utorok prezident Vladimir Putin. Podľa jeho slov pôjde o odvetné opatrenie za ukrajinské údery.

„Ruské ozbrojené sily dostali pokyn pripraviť a uskutočniť masívne údery na ukrajinské energetické zariadenia. Útočia na naše, dostanú odpoveď,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v kirgizskom Biškeku. Podľa neho Ukrajina útočí na objekty palivovo-energetického komplexu, ropné rafinérie a civilné ciele v Rusku.

Pohrozil aj údermi na vojenské zariadenia iných štátov na Ukrajine. „Akékoľvek vojenské zariadenia na Ukrajine, či už britské, alebo iné, sú našimi legitímnymi cieľmi,“ povedal Putin novinárom.

Kyjev a Moskva v posledných týždňoch zintenzívnili vzájomné útoky. Obe strany okrem poškodenia energetických zariadení hlásia aj množstvo mŕtvych a zranených.

Putin vyhlásil, že ruské jednotky v auguste obsadili 270 štvorcových kilometrov územia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a obkľúčili veľkú skupinu ukrajinských vojakov. Ruský prezident dodal, že armáda postupuje smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, upozornila agentúra Reuters.

Prezident Ruska zopakoval, že mierové rokovania o vojne na Ukrajine sú v súčasnosti pozastavené. Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner sú však podľa jeho slov v Rusku vždy vítanými hosťami a Moskva s nimi rada spolupracuje.

(tasr, tass, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.