Preskočiť na obsah
  |  

Identifikovali podozrivých z pokusu o útok dronom v Lipsku

Nemecké úrady identifikovali dvoch mužov podozrivých z účasti na neúspešnom útoku dronom s výbušninou na letisku Lipsko/Halle zo začiatku augusta. Podľa nemeckých médií ide o lotyšského občana narodeného v Rusku a Bielorusa s ruským pasom, informuje TVP World.

Prvý z nich mal pôsobiť ako logistický koordinátor a inštruktor operácie, pričom podľa vyšetrovateľov môže mať väzby na ruské tajné služby. K druhému podozrivému ich priviedli stopy DNA nájdené priamo na drone.

Zariadenie s výbušninou objavili v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov, no nevybuchlo a polícia ho zneškodnila.

Berlín tvrdí, že jeho konštrukcia a výbušný systém pripomínali predchádzajúce ruské hybridné operácie. Nemecko preto pripísalo zodpovednosť Rusku, ktoré obvinenia odmieta.

V reakcii na to Berlín oznámil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a kultúrneho centra Ruský dom v Berlíne.

(mja)

  |  

Drucker: Slovensku nehrozia zásadné riziká pri pláne obnovy

Európska komisia podľa podpredsedu vlády a ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) neeviduje na Slovensku vážne problémy ani zásadné riziká v súvislosti s plnením plánu obnovy. Po expertných rokovaniach v Bruseli minister uviedol, že diskusia sa sústredila najmä na zonáciu národných parkov a akceleračné zóny.

Pri niektorých bodoch bude Slovensko ešte dopĺňať dôkazy a technické podklady. Otvorenou otázkou zostáva najmä zonácia prvých troch národných parkov, ktorú robila predchádzajúca vláda.
Envirominister Tomáš Taraba (nominant SNS) na sociálnej sieti dodal, že podľa rokovaní s Európskou komisiou sú zonácie pod jeho vedením bezchybné.

Drucker tvrdí, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by mohli byť pri realizácii plánu obnovy veľmi úspešné.

Zároveň však pripustil, že pri niektorých investíciách sa nemusí podariť splniť stanovené ukazovatele v plnom rozsahu.

V takom prípade by časť peňazí nemusela byť vyplatená, podľa ministra však nejde o sankciu zo strany Bruselu. Európska komisia chce ôsmu a deviatu platbu v rámci plánov obnovy spracovať približne do polovice novembra.

(tasr, mja)

  |  

Cena plynu od leta prudko rastie. Tlačí nahor aj hypotéky

Európsky plyn sa dostáva na najvyššiu cenu približne za tri a pol roka a jeho zdražovanie sa už neodohráva iba na energetickom trhu. Prelieva sa tiež na trh dlhopisov a úrokových sadzieb. Výsledkom je drahšie financovanie štátneho dlhu a rastúci tlak na zdražovanie hypoték, píše český ekonóm Lukáš Kovanda.

Cena kľúčového európskeho plynového kontraktu TTF počas stredajšieho obchodovania vystúpila nad 75 eur za megawatthodinu, teda najviac od prelomu rokov 2022 a 2023. Bloomberg ukazuje maximum 75,325 eura.

Ešte začiatkom tohto leta sa pritom plyn predával približne za polovicu. Za posledný mesiac zdražel takmer o štvrtinu. Za rastom stojí najmä konflikt na Blízkom východe a obavy z obmedzenia dodávok skvapalneného plynu z oblasti Perzského zálivu. Európske zásobníky sú navyše pred nadchádzajúcou zimou naplnené podstatne menej, ako býva v túto časť roka bežné.


„Drahý plyn zvyšuje inflačné riziko. Nejde iba o účty domácností. Plyn zdražuje výrobu elektriny, vykurovanie aj produkciu energeticky náročného priemyslu a postupne sa môže prepísať do cien širokého spektra tovarov a služieb," vysvetľuje Kovanda.

Finančné trhy preto začínajú počítať s tým, že centrálne banky budú musieť držať úrokové sadzby vyššie a dlhšie, než sa ešte pred niekoľkými týždňami predpokladalo. Rovnaký mechanizmus teraz pre drahšie energie dvíha výnosy štátnych dlhopisov prakticky po celom svete.

(lukaskovanda.cz, im)

  |  

Michelko chce zvýšiť príspevok pre FPU o päť miliónov

Fond na podporu umenia (FPU) by mohol po novom dostávať zo štátneho rozpočtu 35 200 000 eur, teda o päť miliónov eur viac ako doteraz.

Navrhuje to poslanec Národnej rady (NR) SR Roman Michelko (SNS) v novele zákona o FPU, ktorou by sa menil aj zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Návrh zvyšuje minimálnu výšku príspevku a zavádza jeho každoročnú úpravu podľa vývoja spotrebiteľských cien.

„Suma 35 200 000 eur bude minimálnou výškou príspevku na rok 2027 a základom na určenie minimálnej výšky príspevku na rok 2028,“ píše Michelko v návrhu.

Doplnením zákona by mali zároveň zaviesť každoročnú úpravu minimálnej výšky príspevku od roku 2028. „Minimálna výška príspevku na príslušný rok sa určí zvýšením minimálnej výšky príspevku na predchádzajúci rok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za júl predchádzajúceho kalendárneho roka,“ navrhuje poslanec.

Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2027.

(tasr, bak)

  |  

Čína navrhuje nový bezpečnostný poriadok na Blízkom východe

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas návštevy Egypta apeloval na krajiny regiónu, aby odmietli vonkajšie zasahovanie a stali sa „pánmi vlastného osudu“. Vyzval ich tiež, aby preskúmali možnosti novej regionálnej bezpečnostnej architektúry. Jeho prvá cesta do tejto oblasti po štyroch rokoch prichádza v čase americkej vojny proti Iránu.

Abd al-Fattáh as-Sísí privítal hosťa v Káhire vojenským ceremoniálom. Lídri sa dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti bezpečnosti, boja proti terorizmu, dátových centier, polovodičov a dodávateľských reťazcov kritických kovov.

Posilniť chcú aj vzájomné používanie svojich mien v obchode a pri investíciách. Peking zároveň ponúkol spoluprácu pri ochrane námorných trás po tom, čo konflikt narušil dopravu cez Hormuzský prieliv a Báb el-Mandeb.

Káhira označuje rozširovanie vzťahov s veľmocami za politiku strategickej rovnováhy. Hoci od Washingtonu dostáva ročne približne 1,3 miliardy dolárov na vojenskú pomoc, hospodárske a obranné väzby s Čínou posilňuje.

Čínske investície v hospodárskej zóne Suezského prieplavu dosiahli približne štyri miliardy dolárov. Obe strany plánujú rozšíriť tamojšiu priemyselnú oblasť, pričom spoločnosť ZC Rubber Group preverí výstavbu závodu na pneumatiky za 500 miliónov dolárov.

(reuters, bak)

  |  

Reuters: Nepál plánuje obnoviť varovný systém pri hranici s Čínou

Nepál plánuje po ničivej povodni obnoviť systém včasného varovania pred zosuvmi pôdy na časti hranice s Čínou. Agentúre Reuters to povedali dva zdroje z nepálskej vlády, ktoré prehovorili pod podmienkou anonymity, keďže o plánoch nemali oprávnenie verejne hovoriť.

Seizmické senzory, kamery a satelitné spojenie nainštalujú pri pohraničnej obci Timure v okrese Rasuwa. Leží na rovnakom riečnom koridore pri hranici s Čínou, cez ktorý sa po zrútení ľadovca prehnala mohutná masa bahna, vody a skál. Katastrofa si v oboch krajinách vyžiadala najmenej 1 114 obetí, prevažne v Nepále, a takmer 4-tisíc ľudí zostáva nezvestných.

Satelitný systém má zabezpečiť spojenie monitorovacích stanovíšť aj pri výpadku mobilných sietí. Minulotýždňová povodeň vyradila najmenej štyri meracie stanice pri hranici a odniesla predchádzajúci systém včasného varovania. Jeden zo zdrojov priznal, že úrady jeho fungovanie dostatočne nesledovali.

Techniku zatiaľ umiestnia na jednom mieste, ďalšie zariadenia majú pribudnúť neskôr. Úradníci už oblasť preskúmali z vrtuľníka. Terén zostáva nestabilný a prípadný ďalší zosuv by mohol vyvolať povodeň. Systém by poskytol obyvateľom po prúde iba niekoľko minút na varovanie, aj tie však môžu byť rozhodujúce.

Čína po katastrofe poskytla Nepálu snímky postihnutých oblastí, satelitné a hydrologické údaje aj informácie včasného varovania týkajúce sa jazier vzniknutých prehradením tokov. Nepálski predstavitelia plánujú spoluprácu s Pekingom ďalej prehĺbiť.

(reuters, bak)