Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko sa pridalo k výzve proti rozširovaniu izraelských osád

Slovensko sa pridalo k spoločnému vyhláseniu pod vedením Británie, ktoré vyzýva Izrael, aby zastavil ďalšie rozširovanie izraelských osád na Západnom brehu Jordánu. Spolu s ďalšími 21 krajinami a Európskou komisiou žiada aj okamžité stiahnutie plánov výstavby v kontroverznej zóne E1.

Projekt počíta až s 3 400 bytovými jednotkami a vyvoláva obavy, že rozdelí okupovaný Západný breh na severnú a južnú časť. Podľa signatárov by mohol narušiť územnú spojitosť palestínskych území a ďalej vzdialiť perspektívu dvojštátneho riešenia.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zdôraznil, že Slovensko podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a rozširovanie osád považuje za krok v rozpore s medzinárodným právom.

Signatári zároveň upozornili na zhoršujúcu sa situáciu na Západnom brehu, bezprecedentnú mieru násilia osadníkov voči civilistom a vážne obmedzenia palestínskej ekonomiky. Izraelská vláda pritom už v auguste vyhlásila súťaž na výstavbu viac ako 1 200 bytov na Západnom brehu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Turecko zvažuje plné členstvo v bloku Číny a Ruska

Turecko by mohlo prehĺbiť vzťahy so Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu (SCO), bezpečnostným zoskupením pod vedením Číny a Ruska, informuje web Jerusalem Post.

Prezident Recep Tayyip Erdogan po samite v Biškeku pripustil, že Turecko by mohlo zvážiť plné členstvo. Zdôraznil však, že by to neznamenalo odchod z iných blokov ani odklon od Západu.

Ankara má v SCO v súčasnosti štatút partnera pre dialóg. Erdogan sa počas samitu stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým diskutoval o situácii v Čiernom mori.

Turecký líder zároveň upozornil na opätovne rastúce riziko obilnej krízy, najmä v Afrike, a vyzval na vytvorenie trvalého mechanizmu na zaistenie bezpečnosti obchodnej lodnej dopravy v Čiernom mori. Zdôraznil tiež význam bezpečnosti civilnej námornej dopravy.

Ankara už pripravila plán bezpečného transportu obilia a rokuje o ňom s Ruskom aj Ukrajinou. Moskva však podľa námestníka ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška zatiaľ nevidí dôvod na obnovenie čiernomorskej obilnej dohody.

(mja)

Minúta  |  

Belgicko odmieta použiť ruské aktíva na pomoc Ukrajine

Belgicko naďalej odmieta použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pomoci Ukrajine. Minister zahraničných vecí Maxime Prévot po neformálnom rokovaní šéfov diplomacií EÚ v Írsku uviedol, že postoj jeho krajiny sa za uplynulý rok nezmenil.

Diskusiu o možnom využití ruských aktív opätovne otvorili Holandsko, Poľsko, Španielsko a Švédsko. Niektorí ministri túto myšlienku presadzovali aj na stredajšom stretnutí, podľa Prévota však medzi ostatnými členskými štátmi vyvolala len minimálny záujem.

Belgický minister zdôraznil, že dôvody, pre ktoré Brusel konfiškáciu aktív odmieta, nezmizli. Takýto postup by podľa neho prinášal značné riziká.

Belgicko tak naďalej odmieta využitie zmrazených ruských aktív spôsobom, ktorý by podľa Prévota predstavoval ich konfiškáciu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Slovinský parlament otvoril cestu stíhaniu expremiéra

Slovinský parlament umožnil pokračovanie trestného konania proti bývalému premiérovi Robertovi Golobovi, ktorý čelí podozreniu z neoprávneného zasahovania do personálnych rozhodnutí v polícii, informuje portál Politico.

Všetkých 75 prítomných poslancov vrátane samotného Goloba hlasovalo proti udeleniu poslaneckej imunity. Bývalý premiér už skôr avizoval, že sa na ňu nechce odvolávať a má záujem o čo najrýchlejšie uzavretie prípadu.

Kauza vychádza z tvrdení jeho niekdajšej ministerky vnútra Tatjany Bobnarovej. Tá tvrdí, že na ňu Golob vyvíjal tlak, aby uskutočnila personálne zmeny v polícii.

Bobnarová v decembri 2022 odstúpila a prípad následne oznámila prokuratúre aj protikorupčnej komisii. Golob akékoľvek pochybenie odmieta.

Súd v Ľubľane začal vyšetrovanie v októbri 2025, prokuratúra však po jeho tohtoročnom zvolení za poslanca potrebovala vyriešiť otázku imunity.

(mja)

Minúta  |  

Identifikovali podozrivých z pokusu o útok dronom v Lipsku

Nemecké úrady identifikovali dvoch mužov podozrivých z účasti na neúspešnom útoku dronom s výbušninou na letisku Lipsko/Halle zo začiatku augusta. Podľa nemeckých médií ide o lotyšského občana narodeného v Rusku a Bielorusa s ruským pasom, informuje TVP World.

Prvý z nich mal pôsobiť ako logistický koordinátor a inštruktor operácie, pričom podľa vyšetrovateľov môže mať väzby na ruské tajné služby. K druhému podozrivému ich priviedli stopy DNA nájdené priamo na drone.

Zariadenie s výbušninou objavili v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov, no nevybuchlo a polícia ho zneškodnila.

Berlín tvrdí, že jeho konštrukcia a výbušný systém pripomínali predchádzajúce ruské hybridné operácie. Nemecko preto pripísalo zodpovednosť Rusku, ktoré obvinenia odmieta.

V reakcii na to Berlín oznámil zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a kultúrneho centra Ruský dom v Berlíne.

(mja)

Minúta  |  

Drucker: Slovensku nehrozia zásadné riziká pri pláne obnovy

Európska komisia podľa podpredsedu vlády a ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) neeviduje na Slovensku vážne problémy ani zásadné riziká v súvislosti s plnením plánu obnovy. Po expertných rokovaniach v Bruseli minister uviedol, že diskusia sa sústredila najmä na zonáciu národných parkov a akceleračné zóny.

Pri niektorých bodoch bude Slovensko ešte dopĺňať dôkazy a technické podklady. Otvorenou otázkou zostáva najmä zonácia prvých troch národných parkov, ktorú robila predchádzajúca vláda.
Envirominister Tomáš Taraba (nominant SNS) na sociálnej sieti dodal, že podľa rokovaní s Európskou komisiou sú zonácie pod jeho vedením bezchybné.

Drucker tvrdí, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by mohli byť pri realizácii plánu obnovy veľmi úspešné.

Zároveň však pripustil, že pri niektorých investíciách sa nemusí podariť splniť stanovené ukazovatele v plnom rozsahu.

V takom prípade by časť peňazí nemusela byť vyplatená, podľa ministra však nejde o sankciu zo strany Bruselu. Európska komisia chce ôsmu a deviatu platbu v rámci plánov obnovy spracovať približne do polovice novembra.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.