Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Malte oslobodili obžalovaného v prípade vraždy novinárky

Maltská porota oslobodila podnikateľa Yorgena Fenecha, ktorý bol obžalovaný zo spoluúčasti na vražde investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej a zo zločineckého spolčenia s cieľom spáchať vraždu.

Po ôsmich hodinách rokovania hlasovalo za jeho oslobodenie osem z deviatich porotcov. V prípade odsúdenia mu hrozilo až doživotie.

Caruanová Galiziová zahynula pri bombovom útoku v októbri 2017, pričom jej vražda otriasla Európou a vyvolala politickú krízu na Malte. Porota počas procesu počula, že Fenech chcel novinárku odstrániť, pretože sa chystala zverejniť informácie o ňom.

Podnikateľ obvinenia odmietal a jeho obhajoba počas procesu poukazovala na Keitha Schembriho, bývalého šéfa kancelárie vtedajšieho premiéra Josepha Muscata.

Polícia však uviedla, že Schembri nikdy nebol v prípade podozrivým. Rodina zavraždenej novinárky po verdikte vyhlásila, že inštitucionálne zlyhania, ktoré umožnili jej vraždu, zostávajú nevyriešené.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump navrhol premenovať Hormuzský prieliv na Trumpov

Americký prezident Donald Trump navrhol, aby Hormuzský prieliv premenovali na Trumpov prieliv. „Teraz, keď ho máme pod kontrolou USA, mali by sme zmeniť názov Hormuzského prielivu na Trumpov prieliv?“ napísal na sociálnej sieti Truth Social, informuje CNBC News.

Nie je však jasné, akým spôsobom by Washington mohol takúto zmenu presadiť, keďže prieliv neleží pri území Spojených štátov.

Trump už v minulosti inicioval premenovanie Mexického zálivu na Americký záliv a nedávno podpísal nariadenie, podľa ktorého majú USA označovať Ontárijské jazero ako Americké jazero.

Hormuzský prieliv je zároveň jedným z kľúčových bodov vojny proti Iránu. Pred jej vypuknutím tadiaľ prechádzala približne pätina svetového obchodu s ropou.

Washington tvrdí, že Irán nad prielivom stratil kontrolu, lodná doprava však podľa článku stále zostáva výrazne pod predvojnovými hodnotami.

(mja)

Minúta  |  

Rusko obchádza sankcie cez Maldivy, tvrdí WSJ

Maldivy sa podľa vyšetrovania Wall Street Journal stali jedným z tranzitných bodov na dodávky západného tovaru do Ruska napriek sankciám.

Kým pred vojnou bol ruský dovoz z ostrovného štátu zanedbateľný, už v roku 2022 podľa údajov Import Genius presiahol 630 miliónov dolárov.

Schéma údajne funguje priamo na letisku v Malé, kam prichádzajú zásielky z USA, Európy a Číny. Miestni sprostredkovatelia následne vystavia nové prepravné dokumenty a tovar pokračuje do Ruska, často na pravidelných letoch Aeroflotu.

Takto podľa WSJ prepravujú mikročipy, optické zariadenia pre satelity či letecké súčiastky, pričom časť zásielok skončila aj u sankcionovaných ruských firiem.

Maldivské úrady o probléme podľa zdroja vedia, kontrola je však obmedzená. USA a EÚ na Maldivy tlačia, aby tento kanál obchádzania sankcií uzavreli.

(mja)

Minúta  |  

Vedci spochybňujú prístup EÚ k elektromobilom

Vedci z Technickej univerzity v Mníchove spochybňujú spôsob, akým EÚ hodnotí klimatický prínos elektromobilov.

Na splnenie európskych cieľov by bolo podľa ich analýzy potrebné do roku 2030 znížiť emisie osobných áut približne o 188 miliónov ton CO2, zatiaľ čo jedna z analyzovaných štúdií počíta pri plánovanom rozvoji elektromobility s úsporou približne 80 miliónov ton, informuje portál Bild.

Univerzita vyhodnotila 19 štúdií a 47 scenárov a dospela k záveru, že elektromobily produkujú počas celého životného cyklu v priemere o 41 percent menej CO2 než autá so spaľovacím motorom.

Rozdiely sú však výrazné v závislosti od spôsobu výroby a energetického mixu. Výskumníci preto žiadajú, aby EÚ pri hodnotení áut zohľadňovala nielen emisie z výfuku, ale celý životný cyklus vozidla vrátane výroby, spotrebovanej elektriny a recyklácie.

Vedci zároveň kritizujú súčasnú reguláciu zameranú na konkrétne technológie a presadzujú technologickú otvorenosť.

Od roku 2032 by podľa ich návrhu mohol platiť záväzný systém hodnotenia emisií počas celého životného cyklu vozidiel.

(mja)

Minúta  |  

Slovensko sa pridalo k výzve proti rozširovaniu izraelských osád

Slovensko sa pridalo k spoločnému vyhláseniu pod vedením Británie, ktoré vyzýva Izrael, aby zastavil ďalšie rozširovanie izraelských osád na Západnom brehu Jordánu. Spolu s ďalšími 21 krajinami a Európskou komisiou žiada aj okamžité stiahnutie plánov výstavby v kontroverznej zóne E1.

Projekt počíta až s 3 400 bytovými jednotkami a vyvoláva obavy, že rozdelí okupovaný Západný breh na severnú a južnú časť. Podľa signatárov by mohol narušiť územnú spojitosť palestínskych území a ďalej vzdialiť perspektívu dvojštátneho riešenia.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zdôraznil, že Slovensko podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a rozširovanie osád považuje za krok v rozpore s medzinárodným právom.

Signatári zároveň upozornili na zhoršujúcu sa situáciu na Západnom brehu, bezprecedentnú mieru násilia osadníkov voči civilistom a vážne obmedzenia palestínskej ekonomiky. Izraelská vláda pritom už v auguste vyhlásila súťaž na výstavbu viac ako 1 200 bytov na Západnom brehu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Turecko zvažuje plné členstvo v bloku Číny a Ruska

Turecko by mohlo prehĺbiť vzťahy so Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu (SCO), bezpečnostným zoskupením pod vedením Číny a Ruska, informuje web Jerusalem Post.

Prezident Recep Tayyip Erdogan po samite v Biškeku pripustil, že Turecko by mohlo zvážiť plné členstvo. Zdôraznil však, že by to neznamenalo odchod z iných blokov ani odklon od Západu.

Ankara má v SCO v súčasnosti štatút partnera pre dialóg. Erdogan sa počas samitu stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým diskutoval o situácii v Čiernom mori.

Turecký líder zároveň upozornil na opätovne rastúce riziko obilnej krízy, najmä v Afrike, a vyzval na vytvorenie trvalého mechanizmu na zaistenie bezpečnosti obchodnej lodnej dopravy v Čiernom mori. Zdôraznil tiež význam bezpečnosti civilnej námornej dopravy.

Ankara už pripravila plán bezpečného transportu obilia a rokuje o ňom s Ruskom aj Ukrajinou. Moskva však podľa námestníka ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška zatiaľ nevidí dôvod na obnovenie čiernomorskej obilnej dohody.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.