Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maduro sa chce vyhnúť procesu v USA. Vraví o prezidentskej imunite

Zosadený venezuelský prezident vyzval amerického sudcu, aby odmietol obvinenia z obchodovania s drogami. Nicolás Maduro tvrdí, že ako predstaviteľ suverénnej krajiny nepodlieha trestnému stíhaniu v zahraničí.

Prípad na federálnom súde v Manhattane poslúžil ako základ januárovej vojenskej operácie Spojených štátov v Caracase, počas ktorej ho zajali. Odvtedy zostáva vo väznici v Brooklyne. Vinu popiera a v prípade neúspechu návrhu sa má proces začať 1. júna 2027.

Obhajca Barry Pollack namieta, že súd nemá právomoc konať, pretože zahraničné hlavy štátov požívajú úplnú imunitu a údajné skutky by patrili medzi Madurove úradné povinnosti.

Právni experti však jeho šance hodnotia ako slabé. Washington ho od roku 2019 neuznáva za legitímneho prezidenta po voľbách, ktoré označil za zmanipulované. Rovnaký postoj zaujal aj k hlasovaniu v roku 2024. Maduro naďalej trvá na ich regulárnosti.

Venezuelu po jeho zajatí riadi viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ktorá rozšírila spoluprácu s administratívou Donalda Trumpa. Obhajoba považuje za rozporuplné, že Spojené štáty uznávajú političku vymenovanú Madurom, nie však jeho samotného.

Prokuratúra má na návrh odpovedať do 2. októbra, pojednávanie bude 17. novembra.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Moskva zatvorí pobočky Goetheho inštitútu

Rusko ukončí pôsobenie nemeckých kultúrnych centier v Moskve, Petrohrade a Jekaterinburgu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tento krok označil za odvetu za rozhodnutie Berlína zastaviť činnosť Ruského domu.

Nemecko prijalo opatrenia po incidente s dronom na letisku Lipsko/Halle, za ktorý pripísalo zodpovednosť ruskej strane. Okrem kultúrneho centra zatvorilo aj konzulát v Bonne. Prezident Vladimir Putin v utorok obvinil nemecké úrady, že podstrčili dôkazy s cieľom obviniť jeho krajinu.

Lavrov vyhlásil, že Berlín musel poznať dôsledky svojho rozhodnutia, ktoré podľa neho znamená koniec nemeckej kultúrnej prítomnosti v Rusku. Centrá podľa šéfa diplomacie zostávali otvorené napriek komplikáciám vo vzťahoch so Západom spôsobeným vojnou na Ukrajine.

Prvý Goetheho inštitút v krajine začal pôsobiť v roku 1992, krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Moskva podobne v roku 2018 nariadila zatvorenie Britskej rady po diplomatickom spore s Londýnom.

Námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško už v stredu avizoval skorú reakciu na zrušenie konzulátu v Bonne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Milióny detí sexuálne vykorisťovali online. Nahlási sa menej než percento

Približne 20 miliónov používateľov internetu vo veku od 12 do 17 rokov zažilo počas jedného roka sexuálne zneužívanie alebo vykorisťovanie na digitálnych platformách.

Vyplýva to zo správy Detského fondu Organizácie Spojených národov, ktorá zahŕňa 21 krajín Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a východnej Európy.

Neželanému sexuálnemu obsahu bolo vystavených približne 15 miliónov detí, deväť miliónov čelilo nátlaku na sexuálne rozhovory alebo zdieľanie intímnych záberov. Štyrom miliónom zverejnili takéto snímky bez súhlasu.

Takmer 60 percent prípadov sa odohralo na sociálnych sieťach, najmä na platformách Facebook, WhatsApp, Instagram, Snapchat a TikTok. Ďalších 14 percent pripadlo na internetové hry.

Viac než polovica páchateľov svoje obete poznala, kým 38 percent detí sa s nimi prvýkrát stretlo online. Polícia, sociálni pracovníci alebo linky pomoci dostali hlásenie o menej než jednom percente prípadov.

V deviatich skúmaných štátoch približne 1,1 milióna respondentov oznámilo vytvorenie sexuálnych záberov s ich podobizňou pomocou umelej inteligencie. Zasiahnuté deti mali asi štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť samovražedných myšlienok alebo sebapoškodzovania.

Fond vyzval vlády a technologické spoločnosti na sprísnenie ochrany, modernizáciu zákonov a zlepšenie možností nahlasovania.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Americké údery v Iráne zasiahli aj svadbu. Zranili sa desiatky ľudí

Teherán oznámil, že pri utorkových amerických úderoch zahynulo 18 ľudí a ďalších 108 utrpelo zranenia. Podľa iránskeho Červeného polmesiaca si zásah svadobnej hostiny neďaleko Hormuzského prielivu vyžiadal štyri obete a 67 zranených.

Boje sa obnovili po období relatívneho pokoja od júla a neúspešných mierových rokovaniach. Irán následne podnikol raketové a dronové útoky proti údajným americkým cieľom v Bahrajne, Jordánsku, Kuvajte a Iraku. Kuvajtská armáda vo štvrtok informovala o zostrelení ďalších striel a bezpilotných lietadiel.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyjadril hlboké znepokojenie nad civilnými obeťami a vyzval na okamžité zastavenie vojenských operácií. Všetky strany musia podľa neho rešpektovať medzinárodné humanitárne právo.

Nezávislá iránska ľudskoprávna organizácia evidovala do 7. apríla v krajine 3 636 mŕtvych vrátane 1 701 civilistov. Spojené štáty hlásia 18 padlých vojakov a viac než 750 zranených. Americké velenie odmietlo, že by zámerne útočilo na civilistov.

Pentagón dosiaľ nezverejnil závery vyšetrovania zásahu dievčenskej školy v Minabe, pri ktorom zahynulo 160 ľudí. Konflikt zároveň výrazne obmedzil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Tisíce ľudí žiadali riešenie migračnej krízy v Ceute

Obyvatelia španielskej enklávy v severnej Afrike v stredu protestovali proti postupu vlády v Madride. Demonštrácia sa konala počas Dňa Ceuty, päť týždňov po tom, ako hranicu z Maroka prekročilo najmenej 72-tisíc migrantov.

Účastníci pochodovali so španielskymi vlajkami, pískali a skandovali, že mesto „nie je na predaj“. Niektorí žiadali vyhostenie migrantov či odstúpenie premiéra Pedra Sáncheza. Zhromaždenia sa uskutočnili aj v Madride, Barcelone a Bilbau.

V enkláve s približne 80-tisíc obyvateľmi zostáva viac než desaťtisíc ľudí vrátane maloletých bez sprievodu. Prebývajú v provizórnych táboroch, na uliciach a plážach. Miestni kritizujú oneskorenú a nedostatočnú reakciu štátu a požadujú ich návrat do krajín pôvodu alebo premiestnenie do iných častí Španielska.

Protesty zvolala federácia samospráv, v ktorej dominuje opozičná konzervatívna Ľudová strana. Ľavicová vláda obvinila pravicu z politického zneužívania situácie. Ľavicové združenia a odbory zorganizovali protidemonštrácie proti rasistickým a islamofóbnym útokom.

Madrid zvýšil kapacitu dočasného ubytovania z približne 500 na viac než 3 400 miest a nasadil viac ako 1 600 policajtov. Rokovania s miestnou správou však zostávajú zablokované.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Costa žiada nové dane na financovanie rozpočtu EÚ

Predseda Európskej rady António Costa vyzval členské štáty, aby ustúpili zo svojich tvrdých pozícií a dohodli sa na nových zdrojoch príjmov na budúci sedemročný rozpočet EÚ.

Pokrok chce dosiahnuť už na októbrovom samite. Európska komisia navrhla päť nových odvodov, ktoré by sa týkali napríklad uhlíkového dovozu, emisií, elektronického odpadu, firemných ziskov či tabakových výrobkov, informuje portál Politico.

Spolu by mali priniesť približne 66 miliárd eur ročne, návrhy však narážajú na odpor viacerých vlád. Luxembursko už odmietlo pripravovanú daň z tabaku s tým, že by krajinu zasiahla neprimerane.

Costa upozorňuje, že bez nových príjmov zostávajú iba dve nepríjemné možnosti: znížiť ambície EÚ v obrane, bezpečnosti, konkurencieschopnosti, politike súdržnosti či poľnohospodárstve alebo zvýšiť príspevky členských štátov.

O nových daniach budú ministri pre európske záležitosti rokovať 22. septembra.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.