Preskočiť na obsah
  |  

Bola neúctivá. Trumpa teší odchod Harryho a Meghan z Ameriky

Americký prezident vyhlásil, že ho návrat vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu do Británie teší. Princa a jeho manželku kritizoval za správanie voči kráľovskej rodine.

„Som z toho šťastný. Nebol som ich fanúšikom,“ povedal Donald Trump v Oválnej pracovni. Osobitne odsúdil Meghan, ktorá sa podľa neho „správala veľmi neúctivo“.

Zároveň pripomenul svoje dobré vzťahy so zosnulou kráľovnou Alžbetou II. a jej nástupcom Karolom III.

Rodina opustila Kaliforniu po šiestich rokoch a do Spojeného kráľovstva pricestovala koncom augusta. Harry a Meghan sa v roku 2020 vzdali oficiálnych kráľovských povinností a presťahovali sa za oceán.

Princ neskôr obvinil panovnícky dvor zo zanedbávania. V rozhovore s Oprah Winfreyovou jeho manželka tvrdila, že počas tehotenstva sa v rodine diskutovalo o možnej farbe pokožky ich syna. Princ William následne odmietol obvinenie z rasizmu.

Harry ako dôvody odchodu spomínal aj tlak médií a nedostatočnú ochranu. Po návrate majú zostať nepracujúcimi členmi monarchie. S deťmi Archiem a Lilibet plánujú dlhšie žiť mimo Londýna a obaja potomkovia budú navštevovať britské školy.

Trump dodal, že na mieste kráľovskej rodiny by ich späť neprijal.

(reuters, bak)

  |  

Estónci kúpili Ukrajine granáty za 70 miliónov. Firma ich nedodala

Tallinn zaplatil približne 70 miliónov eur firme, ktorá predtým nevyrábala požadované delostrelecké granáty. Zásielky však neboli dodané a spor sa dostal pred Európsky arbitrážny súd v Štrasburgu.

Estónske Centrum pre obranné investície uzavrelo v roku 2024 štyri zmluvy s talianskou spoločnosťou Datasel, ktorú vlastní indická Neco Defence Munitions. Ani jeden podnik dovtedy nemal skúsenosti s produkciou takejto munície. Zálohy financovali z Európskeho mierového nástroja.

Prvý kontrakt podpísali v auguste 2024 a nasledovala platba 15 miliónov eur. V októbri pribudla ďalšia dohoda so zálohou desať miliónov. Úvodná dodávka mala doraziť na Ukrajinu v novembri, spoločnosť však oznámila oneskorenia a problémy. Napriek tomu štát koncom roka uzatvoril ďalšie dve zmluvy.

Súčasný riaditeľ centra Elmar Vaher vyhlásil, že by dokumenty nepodpísal. Rozhodnutie podľa neho prijal úzky okruh ľudí bez vedomia vtedajšieho šéfa obstarávania. Bývalý generálny riaditeľ Magnus-Valdemar Saar to odmietol a tvrdí, že významné kroky schvaľovalo vedenie ministerstva obrany.

Zástupcovia dodávateľa rokovali v Tallinne ešte na jar 2025, napokon však objednávky úplne zrušili.

(err, bak)

  |  

Maduro sa chce vyhnúť procesu v USA. Vraví o prezidentskej imunite

Zosadený venezuelský prezident vyzval amerického sudcu, aby odmietol obvinenia z obchodovania s drogami. Nicolás Maduro tvrdí, že ako predstaviteľ suverénnej krajiny nepodlieha trestnému stíhaniu v zahraničí.

Prípad na federálnom súde v Manhattane poslúžil ako základ januárovej vojenskej operácie Spojených štátov v Caracase, počas ktorej ho zajali. Odvtedy zostáva vo väznici v Brooklyne. Vinu popiera a v prípade neúspechu návrhu sa má proces začať 1. júna 2027.

Obhajca Barry Pollack namieta, že súd nemá právomoc konať, pretože zahraničné hlavy štátov požívajú úplnú imunitu a údajné skutky by patrili medzi Madurove úradné povinnosti.

Právni experti však jeho šance hodnotia ako slabé. Washington ho od roku 2019 neuznáva za legitímneho prezidenta po voľbách, ktoré označil za zmanipulované. Rovnaký postoj zaujal aj k hlasovaniu v roku 2024. Maduro naďalej trvá na ich regulárnosti.

Venezuelu po jeho zajatí riadi viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ktorá rozšírila spoluprácu s administratívou Donalda Trumpa. Obhajoba považuje za rozporuplné, že Spojené štáty uznávajú političku vymenovanú Madurom, nie však jeho samotného.

Prokuratúra má na návrh odpovedať do 2. októbra, pojednávanie bude 17. novembra.

(reuters, bak)

  |  

Moskva zatvorí pobočky Goetheho inštitútu

Rusko ukončí pôsobenie nemeckých kultúrnych centier v Moskve, Petrohrade a Jekaterinburgu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tento krok označil za odvetu za rozhodnutie Berlína zastaviť činnosť Ruského domu.

Nemecko prijalo opatrenia po incidente s dronom na letisku Lipsko/Halle, za ktorý pripísalo zodpovednosť ruskej strane. Okrem kultúrneho centra zatvorilo aj konzulát v Bonne. Prezident Vladimir Putin v utorok obvinil nemecké úrady, že podstrčili dôkazy s cieľom obviniť jeho krajinu.

Lavrov vyhlásil, že Berlín musel poznať dôsledky svojho rozhodnutia, ktoré podľa neho znamená koniec nemeckej kultúrnej prítomnosti v Rusku. Centrá podľa šéfa diplomacie zostávali otvorené napriek komplikáciám vo vzťahoch so Západom spôsobeným vojnou na Ukrajine.

Prvý Goetheho inštitút v krajine začal pôsobiť v roku 1992, krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Moskva podobne v roku 2018 nariadila zatvorenie Britskej rady po diplomatickom spore s Londýnom.

Námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško už v stredu avizoval skorú reakciu na zrušenie konzulátu v Bonne.

(reuters, bak)

  |  

Milióny detí sexuálne vykorisťovali online. Nahlási sa menej než percento

Približne 20 miliónov používateľov internetu vo veku od 12 do 17 rokov zažilo počas jedného roka sexuálne zneužívanie alebo vykorisťovanie na digitálnych platformách.

Vyplýva to zo správy Detského fondu Organizácie Spojených národov, ktorá zahŕňa 21 krajín Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a východnej Európy.

Neželanému sexuálnemu obsahu bolo vystavených približne 15 miliónov detí, deväť miliónov čelilo nátlaku na sexuálne rozhovory alebo zdieľanie intímnych záberov. Štyrom miliónom zverejnili takéto snímky bez súhlasu.

Takmer 60 percent prípadov sa odohralo na sociálnych sieťach, najmä na platformách Facebook, WhatsApp, Instagram, Snapchat a TikTok. Ďalších 14 percent pripadlo na internetové hry.

Viac než polovica páchateľov svoje obete poznala, kým 38 percent detí sa s nimi prvýkrát stretlo online. Polícia, sociálni pracovníci alebo linky pomoci dostali hlásenie o menej než jednom percente prípadov.

V deviatich skúmaných štátoch približne 1,1 milióna respondentov oznámilo vytvorenie sexuálnych záberov s ich podobizňou pomocou umelej inteligencie. Zasiahnuté deti mali asi štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť samovražedných myšlienok alebo sebapoškodzovania.

Fond vyzval vlády a technologické spoločnosti na sprísnenie ochrany, modernizáciu zákonov a zlepšenie možností nahlasovania.

(reuters, bak)

  |  

Americké údery v Iráne zasiahli aj svadbu. Zranili sa desiatky ľudí

Teherán oznámil, že pri utorkových amerických úderoch zahynulo 18 ľudí a ďalších 108 utrpelo zranenia. Podľa iránskeho Červeného polmesiaca si zásah svadobnej hostiny neďaleko Hormuzského prielivu vyžiadal štyri obete a 67 zranených.

Boje sa obnovili po období relatívneho pokoja od júla a neúspešných mierových rokovaniach. Irán následne podnikol raketové a dronové útoky proti údajným americkým cieľom v Bahrajne, Jordánsku, Kuvajte a Iraku. Kuvajtská armáda vo štvrtok informovala o zostrelení ďalších striel a bezpilotných lietadiel.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyjadril hlboké znepokojenie nad civilnými obeťami a vyzval na okamžité zastavenie vojenských operácií. Všetky strany musia podľa neho rešpektovať medzinárodné humanitárne právo.

Nezávislá iránska ľudskoprávna organizácia evidovala do 7. apríla v krajine 3 636 mŕtvych vrátane 1 701 civilistov. Spojené štáty hlásia 18 padlých vojakov a viac než 750 zranených. Americké velenie odmietlo, že by zámerne útočilo na civilistov.

Pentagón dosiaľ nezverejnil závery vyšetrovania zásahu dievčenskej školy v Minabe, pri ktorom zahynulo 160 ľudí. Konflikt zároveň výrazne obmedzil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv.

(reuters, bak)