Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kuffa: Ak Taraba neodstúpi, parlament sa možno neotvorí

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa sa v rozhovore pre Hospodárske noviny vyjadril k situácii na ministerstve, kde sa čaká výmena Tomáša Tarabu (nom. SNS).

Na vyjadrenie prezidenta SR Petra Pellegriniho pre TA3, že na Slovensku sú aj lepšie nominácie ako tá Kuffova, reagoval, že SNS „hľadá človeka v klube, nie v rámci Slovenska“. Zdôraznil opäť, že sa neuchádzal o pozíciu ministerského kandidáta.

„Čo sa týka kvalifikácie, som dlhodobo vykresľovaný ako nejaký neodborník alebo človek, ktorý na ministerstve nemá čo robiť. Mám však dve školy prírodovedného zamerania, som absolventom zoológie s červeným diplomom,“ podotkol s dôvetkom, že má skúsenosti z praxe ako odborný referent.

Tarabu a premiéra Roberta Fica (Smer) podľa informácií Kuffu čakajú rokovania. Zmierenie s národniarmi však neočakáva. „Vidím, ako Tomáš Taraba svojimi vyjadreniami útočí na SNS, a oni sa len utvrdzujú v tom, že musí ako minister skončiť,“ uviedol.

Ak do 30. septembra Taraba neodstúpi, môže to podľa jeho slov ovplyvniť aj chod Národnej rady SR. „Myslím, že je tam ešte jeden variant, neotvorenie schôdze. Alebo potom pri niektorých hlasovaniach by mohlo dôjsť k obštrukcii,“ naznačil štátny tajomník.

Poznamenal, že nevie, kam budú po odchode z envirorezortu smerovať politické kroky Tarabu, lebo spolu od 1. júla nekomunikujú a chýba mu podľa neho „tímovosť“.

„Keby ste sa opýtali v Smere, Hlase alebo Republike, všade tam Tomáš Taraba hľadal nejakú pozitívnu spätnú väzbu, či by mohol byť na ich kandidátke. A podľa mojich informácií ju nedostal,“ vyhlásil Kuffa.

(est)

Minúta  |  

Uber škrtá pracovné miesta, staví na robotaxi a drony

Najväčšia platforma na sprostredkovanie jázd zruší desať percent z približne 34-tisíc pracovných miest. Najväčšia vlna škrtov od pandémie zasiahne predovšetkým stredný manažment, kde zanikne každá piata pozícia.

Spoločnosť zároveň výrazne obmedzí prácu z domu. Väčšina zamestnancov bude môcť mimo kancelárie pôsobiť najviac dva dni týždenne, úplnú výnimku dostane asi jedno percento pracovníkov.

Ušetrených približne 825 miliónov dolárov chce podnik vložiť do automatizácie osobnej dopravy a doručovania.

Generálny riaditeľ Dara Khosrowshahi investuje viac než desať miliárd dolárov do robotaxi. Firma spolupracuje s viac ako 30 partnermi vrátane Waymo, Lucid, Nuro a Rivian. Do konca roka chce autonómne jazdy ponúkať v rôznych podobách v 15 amerických mestách. V oblasti Sanfranciského zálivu plánuje spustiť aj vlastnú službu.

Automatizácia čaká aj Uber Eats. Drony spoločnosti Zipline majú už o niekoľko mesiacov rozvážať jedlo a nákupy v rovnakom regióne. Cieľom je znížiť náklady, zrýchliť dodávky a osloviť vidiecke oblasti.

Podnik chce zároveň vytvoriť aplikáciu podľa čínskeho vzoru, ktorá okrem jázd a objednávok potravín ponúkne aj rezervácie hotelov prostredníctvom spolupráce s Expediou.

(nzz, bak)

Minúta  |  

Pri Mošovciach sa pohybuje zranený medveď, varovala obec

Pri Mošovciach v okrese Turčianske Teplice sa vo štvrtok ráno pohybuje zranený, približne 70-kilogramový medveď. Upozornila na to obec na sociálnej sieti s tým, že na miesto smerujú zásahový tím aj polícia.

Medveď sa podľa informácií samosprávy pohybuje za obcou, približne 50 metrov od odbočky na Kafendovu ulicu z panelovej cesty. Obec vyzvala obyvateľov na zvýšenú opatrnosť a v prípade spozorovania šelmy apeluje na ľudí, aby informovali políciu a zásahový tím, ktorý medveďa prichádza dohľadať.

(tasr)

Minúta  |  

Agel kupuje nemocnicu v Lučenci. Čaká na protimonopolný úrad

Protimonopolný úrad zatiaľ nerozhodol o prevzatí Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec spoločnosťou Agel. Zdroj blízky vedeniu zariadenia tvrdí, že koncentráciu už schválil, úrad to však zatiaľ nepotvrdil. Konanie prebieha od 5. augusta.

Ak akvizícia získa súhlas, zmení sa prevádzkovateľ zariadenia, ktoré vlastní Banskobystrický samosprávny kraj. Poslanci už v júli podporili premenu existujúcej zmluvy na dlhodobý nájom, aby pri tomto kroku posilnili právnu istotu.

Vláda krátko pred očakávaným verdiktom vyčlenila 180-tisíc eur na modernizáciu nemocničných lôžok, upozorňuje mesačník Medicína. Zdravotnícky expert hnutia Sme rodina Peter Ferjančík označil investíciu za neodôvodnenú a upozornil, že chýba dotačná schéma so súťažným mechanizmom.

Hospodárenie zariadenia sa za šesť rokov výrazne zmenilo. Tržby vzrástli o viac než 60 percent a majetok zo 17 miliónov na takmer 23,7 milióna eur. Zisk sa však prepadol z vyše milióna eur v roku 2020 na vlaňajších 31-tisíc eur. Mzdové náklady stúpli o 73 percent a celkové výdavky dosiahli 39,18 milióna eur.

Agel už v kraji prevádzkuje päť zdravotníckych zariadení. Lučenecký areál poskytuje starostlivosť na 16 oddeleniach pacientom z troch okresov.

(medicina.trend, bak)

Minúta  |  

Bola neúctivá. Trumpa teší odchod Harryho a Meghan z Ameriky

Americký prezident vyhlásil, že ho návrat vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu do Británie teší. Princa a jeho manželku kritizoval za správanie voči kráľovskej rodine.

„Som z toho šťastný. Nebol som ich fanúšikom,“ povedal Donald Trump v Oválnej pracovni. Osobitne odsúdil Meghan, ktorá sa podľa neho „správala veľmi neúctivo“.

Zároveň pripomenul svoje dobré vzťahy so zosnulou kráľovnou Alžbetou II. a jej nástupcom Karolom III.

Rodina opustila Kaliforniu po šiestich rokoch a do Spojeného kráľovstva pricestovala koncom augusta. Harry a Meghan sa v roku 2020 vzdali oficiálnych kráľovských povinností a presťahovali sa za oceán.

Princ neskôr obvinil panovnícky dvor zo zanedbávania. V rozhovore s Oprah Winfreyovou jeho manželka tvrdila, že počas tehotenstva sa v rodine diskutovalo o možnej farbe pokožky ich syna. Princ William následne odmietol obvinenie z rasizmu.

Harry ako dôvody odchodu spomínal aj tlak médií a nedostatočnú ochranu. Po návrate majú zostať nepracujúcimi členmi monarchie. S deťmi Archiem a Lilibet plánujú dlhšie žiť mimo Londýna a obaja potomkovia budú navštevovať britské školy.

Trump dodal, že na mieste kráľovskej rodiny by ich späť neprijal.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Estónci kúpili Ukrajine granáty za 70 miliónov. Firma ich nedodala

Tallinn zaplatil približne 70 miliónov eur firme, ktorá predtým nevyrábala požadované delostrelecké granáty. Zásielky však neboli dodané a spor sa dostal pred Európsky arbitrážny súd v Štrasburgu.

Estónske Centrum pre obranné investície uzavrelo v roku 2024 štyri zmluvy s talianskou spoločnosťou Datasel, ktorú vlastní indická Neco Defence Munitions. Ani jeden podnik dovtedy nemal skúsenosti s produkciou takejto munície. Zálohy financovali z Európskeho mierového nástroja.

Prvý kontrakt podpísali v auguste 2024 a nasledovala platba 15 miliónov eur. V októbri pribudla ďalšia dohoda so zálohou desať miliónov. Úvodná dodávka mala doraziť na Ukrajinu v novembri, spoločnosť však oznámila oneskorenia a problémy. Napriek tomu štát koncom roka uzatvoril ďalšie dve zmluvy.

Súčasný riaditeľ centra Elmar Vaher vyhlásil, že by dokumenty nepodpísal. Rozhodnutie podľa neho prijal úzky okruh ľudí bez vedomia vtedajšieho šéfa obstarávania. Bývalý generálny riaditeľ Magnus-Valdemar Saar to odmietol a tvrdí, že významné kroky schvaľovalo vedenie ministerstva obrany.

Zástupcovia dodávateľa rokovali v Tallinne ešte na jar 2025, napokon však objednávky úplne zrušili.

(err, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.