Preskočiť na obsah
  |  

Ruskú loď zadržali na Svalbarde. Nórsko sa od toho dištancuje

Plavidlo Profesor Molčanov zadržali pri arktickom súostroví Špicbergy na základe rozhodnutia okresného súdu Nord-Troms a Senja. Nórske ministerstvo spravodlivosti zdôraznilo, že vláda nie je do prípadu zapojená a ide o právny spor medzi ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz a Ruskom.

Energetická firma žiada odškodné 4,22 miliardy dolárov za majetok vyvlastnený Moskvou po anexii Krymu v roku 2014. Túto sumu spolu s úrokmi a trovami jej v apríli 2023 priznal arbitrážny tribunál v Haagu.

Právnici Naftogazu sledovali loď využívanú na komerčné výskumné plavby niekoľko mesiacov. Pred jej príchodom požiadali o zadržanie a nútený predaj. Súd návrh v pondelok schválil a vykonaním poveril úrad guvernéra Svalbardu, ktorý má zabezpečiť, aby plavidlo neopustilo prístav Barentsburg.

Na palube pricestovala skupina ruských vedcov. Nikto nebol zatknutý a opatrenie neovplyvnilo členov expedície ani posádku. Miestne úrady sa o nich starajú v spolupráci s ruskou spoločnosťou Trust Arktikugol.

Moskva však označila tento postup za pirátstvo. Môže požiadať okresný súd o opätovné preskúmanie prípadu. Naftogaz sa usiluje vymáhať náhradu aj v ďalších krajinách vrátane Spojených štátov, Francúzska, Británie a Fínska.

(reuters, bak)

  |  

Sánchez: Niet dôkazov, že Maroko poslalo migrantov do Ceuty

Španielska vláda nezískala podklady, ktoré by potvrdzovali, že júlový hromadný prechod migrantov do Ceuty zorganizovali alebo vykonali marocké úrady. Premiér Pedro Sánchez to vyhlásil vo štvrtok pred poslancami.

Jeho slová pritom nasledovali po zverejnení policajnej správy, podľa ktorej nešlo o spontánnu udalosť, ale o plánovanú a postupnú operáciu s cieľom preťažiť ochranu hraníc. Predseda kabinetu napriek tomu uviedol, že žiadne presvedčivé dôkazy neposkytla diplomacia, Európska komisia ani medzinárodné organizácie.

Pripustil však, že marocké bezpečnostné zložky počas rozhodujúcich desiatich hodín 30. júla, keď prílev vrcholil, prekračovaniu hraníc nezabránili.

Polícia tvrdí, že pri vlnolame Tarajal bolo spočiatku menej príslušníkov než zvyčajne a dav sa nepokúsili vážne rozohnať. Niektorí uniformovaní muži vraj ľudí navigovali k priechodu, ďalšie neidentifikované osoby údajne usmerňovali alebo sledovali ich pohyb. Správa však neoznačila konkrétnych policajtov ani nepredložila nezávisle overené dôkazy o príkazoch úradov.

Maroko odmieta, že by prechod umožnilo.

(reuters, bak)

  |  

Sucho pripravilo stredné Považie o značnú časť úrody a krmiva

Nedostatok vlahy výrazne zasiahol všetky poľnohospodárske plodiny v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Výnosy hustosiatych obilnín klesli o 35 percent, ozimnej repky o 20 až 30 percent.

Najväčšie straty zaznamenali pri krmovinách a trvalých trávnych porastoch. Produkcia sena dosiahla iba 30 až 40 percent bežnej úrovne. Prvé kosby ďateliny a lucerny priniesli približne 60 percent normálu.

Časť silážnej kukurice poľnohospodári pokosili pred úplným uschnutím a zbierali aj kukuričnú slamu. Jej výnos medziročne klesol o 25 až 40 percent, pričom kvalitu bude možné posúdiť až po vyzretí siláže. Pri cukrovej repe sa miestami očakáva viac než polovičný prepad.

Lúky a pasienky už neumožňujú pasenie. Chovatelia predpokladajú, že zásoby krmiva nevydržia do novej úrody a najmenej dva až štyri mesiace budú nedostatočné. Niektorí preto začali znižovať stavy zvierat.

Ak nepríde dostatok zimnej a jarnej vlahy, bude potrebné stáda výrazne zredukovať. To môže viesť k poklesu výkupných cien zvierat, nižšej produkcii mlieka a jeho následnému zdraženiu.

(tasr, bak)

  |  

Putin pripustil možnosť ukončenia vojny na Ukrajine

Ukončenie vojny na Ukrajine je podľa ruského prezidenta možné. Počas vystúpenia na Východnom ekonomickom fóre (EEF) vyhlásil, že dohodu sú pripravené podporiť viaceré krajiny vrátane Spojených štátov a Číny.

Konečné konkrétne riešenie však podľa Vladimira Putina musia nájsť priamo strany konfliktu, teda Rusko a Ukrajina. Zároveň sa poďakoval všetkým štátom, ktoré sa snažia prispieť k urovnaniu bojov.

Šéf Kremľa však opätovne obvinil Kyjev zo „štátneho terorizmu“. Takto označil ukrajinské varovania pre lietadlá pohybujúce sa v ruskom vzdušnom priestore.

(reuters, bak)

  |  

Drucker žiada, aby dodávateľ ePrihlášok kompenzoval chyby

Ministerstvo školstva dokončilo audit technických problémov portálu ePrihlášky, ktoré nastali 1. júna pri zverejňovaní výsledkov prijímacieho konania na stredné školy. Dokument v súčasnosti pripomienkujú zainteresované strany.

Predbežné závery odhalili nedostatky v riadení vývoja a rizík na strane dodávateľa. Rezort preto požaduje kompenzáciu od 200- do 300-tisíc eur, a to finančne alebo bezplatným vytvorením nových funkcií systému, napríklad pre školské obvody.

Minister Tomáš Drucker zdôraznil, že chyby neboli fatálne a neovplyvnili výsledky prijímania, no rodičom, deťom a školám spôsobili komplikácie. Po problémoch nariadil audit a ospravedlnil sa za ne.

Na materské, základné a stredné školy prijali približne 157-tisíc detí. Vďaka systému získalo 13 552 uchádzačov miesto bez dodatočného odvolania a 38 733 sa dostalo na preferovanú školu. Uvoľnené miesta sa automaticky ponúkali ďalším záujemcom v poradí.

Portál spracoval takmer 182-tisíc prihlášok. Rodičia podali elektronicky 92 percent žiadostí na stredné, 82 percent na základné a 78 percent do škôlok.

Rezort skúsenosti používateľov analyzuje a systém upravuje. K predchádzajúcemu riešeniu sa už nevráti, keďže elektronické prihlášky patria medzi záväzky Slovenska v rámci plánu obnovy.

(tasr, bak)

  |  

Migaľ: Slovensko a Česko chcú užšiu spoluprácu v oblasti AI

Ministri Samuel Migaľ a Karel Havlíček sa počas rokovania v Prahe dohodli na užšej spolupráci v digitálnej oblasti. Pripravované memorandum má podporiť spoločný výskum, vývoj a zavádzanie nových technológií vo firmách aj verejnej správe.

Štáty plánujú prepájať výskumné tímy, podniky, odborníkov, dáta a výpočtovú infraštruktúru. Chcú sa deliť aj o výpočtové kapacity a koordinovať postup pri európskej digitálnej politike.

Európa podľa Migaľa v tejto oblasti zaostáva za Spojenými štátmi a Áziou, pričom Slovensko ani Česko nedokážu rozdiel samostatne prekonať. Spojenie kapacít má pomôcť vytvoriť zo strednej Európy región, ktorý nebude zahraničné technológie iba nakupovať, ale ich bude aj vyvíjať.

Osobitná pozornosť sa má venovať zavádzaniu riešení do malých a stredných podnikov. Bratislava a Praha chcú spolupracovať aj pri európskych iniciatívach AI Factories a AI Gigafactories, vymieňať si skúsenosti s bezpečnostnými pravidlami a zjednocovať postoje na rokovaniach Európskej únie.

Slovensko plánuje partnerstvo rozšíriť na ďalšie krajiny Vyšehradskej skupiny. Umelá inteligencia, digitalizácia a výpočtová infraštruktúra patria medzi priority jeho predsedníctva v rokoch 2026 až 2027.

(tasr, bak)