Preskočiť na obsah
  |  

Predaj elektromobilov v Nemecku v auguste prudko vzrástol

V auguste zaregistrovali v Nemecku takmer 69-tisíc nových batériových elektrických vozidiel, medziročne o 75,1 percenta viac. Ich podiel na všetkých nových registráciách dosiahol 32,4 percenta.

Celkovo pribudlo na nemeckých cestách približne 212 500 nových automobilov, čo predstavuje medziročný rast o 2,6 percenta. Dopyt po elektrických modeloch podporil obnovený program štátnych dotácií. Už v prvom polroku ich počet stúpol takmer o polovicu.

Porovnanie však ovplyvňuje slabý rok 2025, keď sa predaj po zastavení štátnych príspevkov prudko prepadol. Analytik poradenskej spoločnosti EY Constantin Gall očakáva, že súčasný rast potrvá iba počas poskytovania podpory. Po jej skončení predpokladá ďalší výrazný pokles registrácií.

Z oživenia trhu navyše profitujú najmä zahraniční výrobcovia. Podiel nemeckých značiek sa v auguste znížil o 4,6 percentuálneho bodu po júlovom poklese o 0,9 bodu.

Mimoriadne sa darilo čínskym automobilkám. Ich predaj medziročne vzrástol o 90 percent a trhový podiel sa zvýšil zo 4,4 na rekordných osem percent.

(tasr, bak)

  |  

Sikorski: 40 percent ruských diplomatov robí pre špionážnu sieť

Poľský minister zahraničných vecí označil Rusko za jednu z najvážnejších hrozieb pre európsku bezpečnosť a svetový poriadok. Radosław Sikorski tvrdí, že Moskva chce zničiť bezpečnostnú architektúru kontinentu a nastoliť vzťahy založené na dominancii.

Na stretnutí pri 35. výročí Weimarského trojuholníka zdôraznil spoločnú podporu Poľska, Nemecka a Francúzska pre Ukrajinu. Jej suverenitu považujú tieto krajiny za podmienku bezpečnosti Európy.

Podľa Sikorského Poľsko v súvislosti s ruskými útokmi a sabotážami postupne zatváralo ruské konzuláty. Poznamenal, že po každom podpaľačskom útoku alebo pokuse vyhodiť do vzduchu vlak dal jeden zrušiť, no ďalšie už nezostali.

V Európskej únii podľa jeho odhadu pôsobí viac než dvetisíc diplomatov z Ruska, pričom najmenej 40 percent z nich vykonáva činnosti nezlučiteľné so svojím postavením. Podľa neho vraj zabezpečujú fungovanie špionážnej siete spojenej s útokmi v európskych štátoch.

Minister preto žiada obmedzenie ich pohybu a zníženie počtu víz pre ruských občanov. Členské krajiny by mali vyžadovať biometrické pasy a zakázať vstup bývalým vojakom nasadeným na Ukrajine. Opatrenia by podľa neho sťažili prenikanie diverzantov a agentov pod falošnou identitou.

(tasr, bak)

  |  

Zomrela archeologička Mária Lamiová-Schmiedlová

Vo veku 91 rokov zomrela 2. septembra slovenská archeologička Mária Lamiová-Schmiedlová. O jej úmrtí informoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied.

Narodila sa 5. mája 1935 v Košiciach. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpila do košického pracoviska archeologického ústavu. Po boku Vojtecha Budinského-Kričku sa celé desaťročia podieľala na rozvoji archeológie na východnom Slovensku.

Venovala sa najmä osídleniu regiónu v dobe rímskej a počas sťahovania národov. Realizovala početné terénne výskumy, napísala niekoľko monografií, odborné štúdie, články, správy a recenzie. Vedecké poznatky približovala verejnosti prostredníctvom médií, prednášok a domácich i zahraničných výstav.

Za svoju prácu získala okrem iného Striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra, Cenu cti Jozefa Hajnóczyho a Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotný prínos ku kultúrnemu dedičstvu. Ocenenie jej udelila aj mestská časť Košice-Staré Mesto a obec Zemplín ju vymenovala za čestnú občianku.

Archeologický ústav pripomenul aj jej ľudskosť, optimizmus, láskavosť a pokoru.

(tasr, bak)

  |  

SaS: S obeťami domáceho násilia majú pracovať školení experti

Opozičná strana navrhuje, aby s obeťami pracovali iba špecializovaní vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia a probační či mediační úradníci. Pôsobiť by mali v každom kraji a ich vzdelávanie by zabezpečovala Justičná akadémia SR.

Probačný a mediačný úradník pri súdoch by zároveň koordinoval výmenu informácií medzi inštitúciami o prípadoch, nebezpečnosti páchateľov a možnostiach ochrany poškodených. Cieľom je zabrániť opakovaniu násilia.

Poslankyňa Mária Kolíková žiada, aby o neodkladných opatreniach rozhodovali súdy venujúce sa rodinnoprávnej agende. Štát má zároveň vypracovať metodiku na posudzovanie hrozby pre život a zdravie obete a následné určenie primeranej ochrany.

Návrh počíta aj s povinnosťou informovať poškodenú osobu o prepustení podozrivého, obvineného alebo obžalovaného na slobodu. Výnimkou by bol prípad, keď o takéto upozornenie sama nemá záujem.

Kolíková poukázala na vraždu ženy v Gelnici, ktorú zabil partner. Hoci požiadala, aby ju upozornili na jeho prepustenie, informáciu nedostala. Podľa poslanca Ondreja Dostála pri domácom násilí nestačia správne vymedzené trestné činy a prísne tresty. Rozhodujúca je aj reakcia štátu od prvého kontaktu s obeťou.

(tasr, bak)

  |  

Zomrela ikona amerického feminizmu Gloria Steinemová

Spisovateľka, novinárka a feministická aktivistka Gloria Steinemová bojovala počas svojho života za rodovú rovnosť, občianske práva žien a interrupcie. Skonala v stredu vo veku 92 rokov, oznámila jej nadácia.

Od konca 60. rokov patrila k najvýraznejším predstaviteľkám feministického hnutia. V roku 1968 pomohla založiť časopis New York a o tri roky neskôr spoluzakladala magazín Ms., ktorý sa venoval sexizmu, rovnakému odmeňovaniu, domácemu násiliu či legalizácii potratov.

V roku 1963 strávila 11 dní v prestrojení za hostesku v Playboy Clube. V reportáži A Bunny’s Tale následne opísala nízke mzdy a sexistické zaobchádzanie so zamestnankyňami.

Steinemová stála aj pri vzniku Národného ženského politického výboru, Ženského mediálneho centra a Nadácie Ms. pre ženy.

Jej život zachytili film The Glorias, divadelná hra Gloria: A Life aj dokument Gloria: In Her Own Words. Napísala viacero kníh vrátane autobiografie My Life on the Road.

V roku 2013 jej prezident Barack Obama udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie americké civilné vyznamenanie.

(reuters, bak)

  |  

Jazdecká federácia zruší obmedzenia pre Rusov a povolí im súťaže

Medzinárodná jazdecká federácia od 5. októbra zruší obmedzenia pre ruských športovcov a funkcionárov. Krajina bude zároveň môcť opäť organizovať podujatia pod jej záštitou, ak splní príslušné pravidlá.

Zákaz národných symbolov zaviedla v marci 2022 po invázii na Ukrajinu. Rusi a Bielorusi odvtedy nesmeli na pretekoch reprezentovať svoje štáty pod vlastnými zástavami. Niektorí štartovali ako neutrálni účastníci. Po novom sa povolia aj hymna, farby, uniformy a ďalšie identifikačné prvky.

Rozhodnutie nasleduje po júlovom kroku Medzinárodného olympijského výboru, ktorý predbežne zrušil pozastavenie Ruského olympijského výboru. Ten dostal trest v roku 2023 za prevzatie športových organizácií na okupovaných ukrajinských územiach.

Ruská jazdecká federácia písomne potvrdila, že nepôsobí na Kryme ani v Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti a tieto územia nespomína vo svojich dokumentoch. Medzinárodná organizácia bude naďalej podporovať ukrajinskú jazdeckú komunitu prostredníctvom fondu založeného v roku 2022.

Opatrenia voči ruským a bieloruským športovcom zmierňujú aj federácie basketbalu, lyžovania, plávania, motoristického športu, moderného päťboja, zápasenia a gymnastiky.

(reuters, bak)