Preskočiť na obsah
  |  

Londýn si pre incident na nemeckom letisku predvolal ruského diplomata

Británia si predvolala ruského chargé d’affaires v Londýne v súvislosti s júlovým pokusom o dronový útok na letisko Lipsko/Halle. Londýn tak reagoval na závery nemeckej vlády, podľa ktorej za incidentom stálo Rusko.

Britské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo Nemecku plnú solidaritu a útok označilo za bezohľadný. Podľa Londýna ide o ďalší prípad zo série ruských aktivít, ktorých cieľom je narušiť spoločnú bezpečnosť európskych krajín a oslabiť odhodlanie spojencov Ukrajiny.

Moskva obvinenia odmieta a označuje ich za vykonštruované. Ruské veľvyslanectvo v Londýne tvrdí, že predvolanie diplomata je súčasťou „koordinovanej provokácie“ a že predložené obvinenia nie sú podložené dôkazmi.

Ruská ambasáda zároveň varovala, že prípadné ďalšie kroky Británie alebo iných európskych štátov smerujúce k eskalácii vyvolajú zo strany Moskvy „primeranú a vyváženú reakciu“.

(reuters, sab)

  |  

Kovačičova výpoveď od Markízy bola neplatná, rozhodol súd

Mestský súd Bratislava IV dal vo štvrtok za pravdu bývalému moderátorovi relácie Na telo Michalovi Kovačičovi, ktorý dostal koncom júna 2024 výpoveď od televízie Markíza. O pokračovaní prípadu informoval denník Sme.

Moderátor, ktorý politické diskusie viedol 16 rokov, v májovej relácii hovoril o zákulisných bojoch medzi sekciou spravodajstva a vedením televízie. Rozprával o „orbanizácii“ slovenských médií, čím podľa televízie hrubo porušil pracovnú disciplínu.

V septembri toho istého roka tak vedenie Markízy vyradilo z vysielania celý formát Na telo, a to napriek protestom Kovačičových kolegov. Jeho kritici, naopak, moderátora obviňovali zo zaujatosti.

V deň výpovede moderátor avizoval, že bude tento konflikt riešiť súdnou cestou. Jeho pracovný vzťah sa totiž skončil bez toho, aby tento krok schválili odbory. Po odchode z Markízy založil internetovú televíziu 360.

Rozhodnutie prvostupňového súdu zatiaľ nie je právoplatné, no nateraz nie je jasné, či sa Markíza odvolá. V takom prípade by spor riešil Krajský súd Bratislava.

(sme, sab)

  |  

Obec Švedlár vyhlásila mimoriadnu situáciu pre nedostatok vody

Obec Švedlár v okrese Gelnica prijala mimoriadne opatrenia pre nedostatok zrážok a pretrvávajúce sucho. Podľa starostu Arpáda Plachetku mala s nedostatkom vody problémy aj v minulosti, nie však v takom rozsahu.

Dodávka vody z verejného vodovodu bude dostupná od 19.00 do 21.00 h. Počas dňa si obyvatelia môžu pitnú vodu vyzdvihnúť na určenom mieste. Seniorom a osobám s ťažkým zdravotným postihnutím ju v prípade potreby rozvezú. Zabezpečené majú byť aj strategické prevádzky.

Materské školy fungujú v skrátenom dopoludňajšom režime. Žiaci prvého stupňa základnej školy pokračujú v skrátenom prezenčnom vyučovaní, druhý stupeň prešiel na dištančnú formu.

Samospráva vyzvala obyvateľov, aby vodu využívali prednostne na pitie, prípravu stravy a nevyhnutnú hygienu. Naďalej platí zákaz polievania záhrad, napúšťania bazénov a umývania vozidiel.

Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť medzitým informovala, že napriek suchu vo svojej pôsobnosti aktuálne neeviduje problémy so zásobovaním ani výdatnosťou zdrojov. Ťažkosti zaznamenala najmä začiatkom leta, keď viaceré samosprávy obmedzili plytvanie vodou. Koncom júna znížila aj výrobu v úpravni vody Turček, zásobujúcej okresy Žiar nad Hronom a Prievidza.

(tasr, bak)

  |  

Predaj elektromobilov v Nemecku v auguste prudko vzrástol

V auguste zaregistrovali v Nemecku takmer 69-tisíc nových batériových elektrických vozidiel, medziročne o 75,1 percenta viac. Ich podiel na všetkých nových registráciách dosiahol 32,4 percenta.

Celkovo pribudlo na nemeckých cestách približne 212 500 nových automobilov, čo predstavuje medziročný rast o 2,6 percenta. Dopyt po elektrických modeloch podporil obnovený program štátnych dotácií. Už v prvom polroku ich počet stúpol takmer o polovicu.

Porovnanie však ovplyvňuje slabý rok 2025, keď sa predaj po zastavení štátnych príspevkov prudko prepadol. Analytik poradenskej spoločnosti EY Constantin Gall očakáva, že súčasný rast potrvá iba počas poskytovania podpory. Po jej skončení predpokladá ďalší výrazný pokles registrácií.

Z oživenia trhu navyše profitujú najmä zahraniční výrobcovia. Podiel nemeckých značiek sa v auguste znížil o 4,6 percentuálneho bodu po júlovom poklese o 0,9 bodu.

Mimoriadne sa darilo čínskym automobilkám. Ich predaj medziročne vzrástol o 90 percent a trhový podiel sa zvýšil zo 4,4 na rekordných osem percent.

(tasr, bak)

  |  

Sikorski: 40 percent ruských diplomatov robí pre špionážnu sieť

Poľský minister zahraničných vecí označil Rusko za jednu z najvážnejších hrozieb pre európsku bezpečnosť a svetový poriadok. Radosław Sikorski tvrdí, že Moskva chce zničiť bezpečnostnú architektúru kontinentu a nastoliť vzťahy založené na dominancii.

Na stretnutí pri 35. výročí Weimarského trojuholníka zdôraznil spoločnú podporu Poľska, Nemecka a Francúzska pre Ukrajinu. Jej suverenitu považujú tieto krajiny za podmienku bezpečnosti Európy.

Podľa Sikorského Poľsko v súvislosti s ruskými útokmi a sabotážami postupne zatváralo ruské konzuláty. Poznamenal, že po každom podpaľačskom útoku alebo pokuse vyhodiť do vzduchu vlak dal jeden zrušiť, no ďalšie už nezostali.

V Európskej únii podľa jeho odhadu pôsobí viac než dvetisíc diplomatov z Ruska, pričom najmenej 40 percent z nich vykonáva činnosti nezlučiteľné so svojím postavením. Podľa neho vraj zabezpečujú fungovanie špionážnej siete spojenej s útokmi v európskych štátoch.

Minister preto žiada obmedzenie ich pohybu a zníženie počtu víz pre ruských občanov. Členské krajiny by mali vyžadovať biometrické pasy a zakázať vstup bývalým vojakom nasadeným na Ukrajine. Opatrenia by podľa neho sťažili prenikanie diverzantov a agentov pod falošnou identitou.

(tasr, bak)

  |  

Zomrela archeologička Mária Lamiová-Schmiedlová

Vo veku 91 rokov zomrela 2. septembra slovenská archeologička Mária Lamiová-Schmiedlová. O jej úmrtí informoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied.

Narodila sa 5. mája 1935 v Košiciach. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpila do košického pracoviska archeologického ústavu. Po boku Vojtecha Budinského-Kričku sa celé desaťročia podieľala na rozvoji archeológie na východnom Slovensku.

Venovala sa najmä osídleniu regiónu v dobe rímskej a počas sťahovania národov. Realizovala početné terénne výskumy, napísala niekoľko monografií, odborné štúdie, články, správy a recenzie. Vedecké poznatky približovala verejnosti prostredníctvom médií, prednášok a domácich i zahraničných výstav.

Za svoju prácu získala okrem iného Striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra, Cenu cti Jozefa Hajnóczyho a Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotný prínos ku kultúrnemu dedičstvu. Ocenenie jej udelila aj mestská časť Košice-Staré Mesto a obec Zemplín ju vymenovala za čestnú občianku.

Archeologický ústav pripomenul aj jej ľudskosť, optimizmus, láskavosť a pokoru.

(tasr, bak)