Preskočiť na obsah
  |  

Prímerie umožní obnoviť napájanie Záporožskej elektrárne

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sprostredkovala miestne prímerie, ktoré má umožniť opravu elektrického vedenia a obnovenie externého napájania Záporožskej jadrovej elektrárne. Prímerie už vstúpilo do platnosti.

Elektráreň pod kontrolou Ruska, ktorá sa nachádza na území Ukrajiny, je od 20. augusta bez externého napájania a pri chladení svojich kľúčových bezpečnostných systémov sa spolieha na núdzové dieselové generátory.

Podľa MAAE sa zásoby nafty v elektrárni znižujú a v priebehu niekoľkých dní jej hrozí úplný výpadok elektriny, ak sa nepodarí obnoviť externé napájanie alebo dopraviť na miesto ďalšiu naftu.

Ukrajinskí technici podľa agentúry začnú s opravami elektrického vedenia ešte v sobotu po odmínovaní oblasti.

(reuters, max)

  |  

Moskva útočí na letiská pred návštevou vyslancov USA

Rusko zaútočilo na ukrajinské letiská v hlavnom meste Kyjev a neďalekom meste Boryspil pred návštevou amerických vyslancov, povedal v sobotu prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský vzdušný priestor je uzavretý od ruskej invázie vo februári 2022. Zelenskyj priznal, že diskutovali aj o možnosti, že by americkí mieroví vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner využili lietadlo na svoju očakávanú návštevu Kyjeva v nedeľu.

„Je zrejmé, že tieto ruské útoky na letiská sú reakciou na diskusie a prípravy na možnosť, že by americká strana použila lietadlo na cestu na Ukrajinu a pristála na letisku v Kyjeve alebo Boryspile,“ zhodnotil ukrajinský prezident.

(reuters, max)

  |  

Pracujúci rodičia štyroch detí by dane platiť nemali, navrhuje Hlas

Skupina poslancov koaličného Hlasu predložila do parlamentu novelu zákona o dani z príjmov, ktorou navrhujú trvalé oslobodenie od dane z príjmov pre jedného z rodičov vychovávajúcich alebo v minulosti vychovávajúcich štyri a viac detí. Cieľom je systémová podpora viacdetných rodín.

Právo na daňové zvýhodnenie priznávajú prioritne matke či osvojiteľke, pričom na otca môže prejsť len v definovaných prípadoch, akými sú úmrtie matky alebo nesplnenie podmienok.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane sa nemá viazať len na obdobie nezaopatrenosti detí. Ak rodič splnil podmienku nepretržitej osobnej starostlivosti do ich plnoletosti (pri osvojení minimálne 12 rokov), úľava mu zostane po celú dobu aktívneho pôsobenia na trhu práce aj po osamostatnení detí.

Návrh explicitne vylučuje uplatnenie úľavy v prípadoch, keď rodič úmyselným trestným činom spôsobil smrť svojho dieťaťa.

Opatrenie je naviazané výhradne na aktívny príjem zo zamestnania alebo podnikania, čo má zvýšiť čistý disponibilný príjem a posilniť motiváciu pracovať. Predkladatelia pripúšťajú negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu výpadku dane z príjmov fyzických osôb, zdôrazňujú však pozitívny sociálny vplyv na hospodárenie domácností aj podnikateľské prostredie.

Účinnosť novely navrhujú od 1. januára 2027.

(tasr, max)

  |  

Litva investuje do monitoringu vzdušného priestoru s AI

Litovské ministerstvo národnej obrany vyhlásilo štátnu objednávku na integrovaný systém monitorovania a riadenia vzdušného priestoru v hodnote približne päť miliónov eur. Správu publikovala litovská štátna LRT.

Podľa ministra národnej obrany Robertasa Kaunasa budú systém vyvíjať pomocou umelej inteligencie a v reálnom čase prepojí údaje zo senzorov a radarov armády aj ďalších inštitúcií, čo umožní presnejšie identifikovať drony a včas varovať verejnosť.

Funkčné pilotné riešenie očakávajú začiatkom budúceho roka.

Do roku 2027 by mal systém prepojiť všetky pripojené senzory a opatrenia protivzdušnej obrany. Informácie o detekovaných objektoch odovzdajú miestnym orgánom a správcom kritickej infraštruktúry.

V roku 2028 počítali s prepojením systému na dátové platformy spojencov a s jeho plnou interoperabilitou s integrovanou protivzdušnou a protiraketovou obranou NATO.

Litva reaguje aj na bezpečnostné incidenty z uplynulých rokov, keď na jej územie vletelo sedem ukrajinských dronov podozrivých z prevozu výbušnín a vybavenia ruským zariadením.

Tento rok vyčlenila krajina na protivzdušnú obranu 524 miliónov eur, pričom premiér Mindaugas Sinkevičius avizoval, že väčšia časť budúcoročného rozpočtu na obranu pôjde práve na túto oblasť.

(max)

  |  

Nelegálne vstupy do Nemecka klesli, pomohli hraničné kontroly

Nemecká federálna polícia zaznamenala podľa denníka Welt v auguste 3 587 neoprávnených vstupov bez platných dokladov. Ide o najnižší počet za viac ako päť rokov. V porovnaní s júlom to predstavuje pokles o 14 percent a oproti augustu 2025 o 39 percent.

Za prvých osem mesiacov tohto roka zaznamenala polícia na pozemných, vzdušných aj námorných hraniciach celkovo 32 606 neoprávnených vstupov, čo je medziročne o 24 percent menej. Jedným z dôvodov poklesu je zvýšený počet odmietnutí vstupu priamo na hraniciach.

Od septembra 2024 vykonáva Nemecko hraničné kontroly so všetkými susednými krajinami. Po nástupe novej koaličnej vlády vlani v máji nariadil spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt zvýšiť počet odmietnutí vstupu. Odvtedy z hraníc vrátili 43 438 osôb a ďalším 2 203 ľuďom zabránili v prekročení hraníc pre zákaz opätovného vstupu.

Štatistiky nezahŕňajú nezaznamenané prekročenia hraníc, napríklad cez poľné cesty. Počet žiadateľov o azyl preto môže byť vyšší.

V prvej polovici roka požiadalo o azyl prvýkrát 39 646 ľudí, čo je tiež menej ako v minulých rokoch. Tento údaj však zahŕňa aj osoby, ktoré do krajiny vstúpili legálne, napríklad s turistickými vízami.

(max)

  |  

Teplota v Španielsku v septembri atakuje 46 stupňov Celzia

Španielsko sužujú nezvyčajne vysoké septembrové teploty, ktoré nadväzujú na sériu letných vĺn horúčav. V juhozápadnom meste El Granado zaznamenal španielsky štátny meteorologický úrad teplotu 45,7 stupňa Celzia. Ide o najvyššiu nameranú hodnotu v krajine za tento rok, ktorá vyrovnala doterajší septembrový rekord z roku 2016, píše Euronews.

Podľa meteorológov zažilo Španielsko najhorúcejšie obdobie od januára do augusta v histórii meraní, a to s jasným náskokom pred rekordmi z uplynulých štyroch rokov. Už júl pritom v krajine vyhlásili za vôbec najteplejší mesiac v histórii.

Extrémne počasie má vážne následky. Španielsky inštitút verejného zdravotníctva zaznamenal od 1. júna takmer 4 500 úmrtí súvisiacich s horúčavami. Sucho a nízke hladiny riek narúšajú hospodársku činnosť.

Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu a nákladnosť extrémneho počasia krajina nalieha na Európsku komisiu, aby sa adaptácia na zmenu klímy stala kľúčovou ekonomickou a bezpečnostnou prioritou Európskej únie, keďže reaktívne opatrenia už nestačia.

(max)