Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štáty sa dohodli na dokumente o regulácii autonómnych zbraní

Celkom 128 štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, sa dohodlo na dokumente, ktorý by mohol otvoriť cestu k medzinárodným pravidlám pre autonómne zbrane. Nezáväzný text predstavuje významný posun po viac ako desaťročí rokovaní.

Ide o zbraňové systémy schopné s rôznou mierou autonómie identifikovať a zasahovať ciele, niekedy označované ako „zabijacké roboty“. Obavy z používania smrtiacich autonómnych zbraňových systémov rastú aj v súvislosti s konfliktmi na Ukrajine, v Sudáne a na Blízkom východe.

Štáty dosiahli konsenzus po rokovaniach v Ženeve, ktoré sa pre nezhody o formuláciách pretiahli do noci. Dohoda síce nie je právne záväzná, mohla by však otvoriť cestu k formálnym rokovaniam o medzinárodnej zmluve.

Spojené štáty a Rusko uprednostňujú národné pravidlá pred právne záväznou medzinárodnou reguláciou. Washington presadzoval väčšiu flexibilitu, a to aj v otázkach týkajúcich sa ľudského rozhodovania.

Organizácia Stop Killer Robots výsledok kritizovala. Podľa nej boli zrejme oslabené definícia autonómnej zbrane aj opatrenia na obmedzenie možných škodlivých dosahov na civilistov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Pellegrini: EÚ potrebuje menej ideológie a viac pragmatizmu

Európska únia dnes nie je v najlepšej kondícii a musí riešiť svoje nedostatky, aby zostala atraktívna pre členské aj ďalšie krajiny. Uviedol to v Sobotných dialógoch prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini.

Za problémy označil okrem iného energetickú krízu a ťažkosti s napĺňaním zásobníkov plynu. „EÚ je rozkývaná a musíme dať veľký pozor, aby sme v rámci priorít odstránili tieto nedostatky a znova ju naštartovali,“ povedal.

Pellegrini je presvedčený, že členstvo v Únii má pre Slovensko opodstatnenie a je pre krajinu správnym priestorom. Podľa prezidenta však musí priniesť menej ideológie a viac pragmatizmu. V takom prípade podľa neho zostane príťažlivá aj pre ďalšie štáty.

Prezident zároveň nevidí medzi členskými krajinami výraznejšie snahy o odchod z Európskej únie. „Nevnímam v žiadnej krajine snahy opustiť EÚ,“ uviedol. Pripomenul pritom skúsenosť Spojeného kráľovstva a dôsledky brexitu na krajinu, ktorá sa rozhodla z Únie vystúpiť.

(lud)

Minúta  |  

Prímerie umožní obnoviť napájanie Záporožskej elektrárne

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sprostredkovala miestne prímerie, ktoré má umožniť opravu elektrického vedenia a obnovenie externého napájania Záporožskej jadrovej elektrárne. Prímerie už vstúpilo do platnosti.

Elektráreň pod kontrolou Ruska, ktorá sa nachádza na území Ukrajiny, je od 20. augusta bez externého napájania a pri chladení svojich kľúčových bezpečnostných systémov sa spolieha na núdzové dieselové generátory.

Podľa MAAE sa zásoby nafty v elektrárni znižujú a v priebehu niekoľkých dní jej hrozí úplný výpadok elektriny, ak sa nepodarí obnoviť externé napájanie alebo dopraviť na miesto ďalšiu naftu.

Ukrajinskí technici podľa agentúry začnú s opravami elektrického vedenia ešte v sobotu po odmínovaní oblasti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskva útočí na letiská pred návštevou vyslancov USA

Rusko zaútočilo na ukrajinské letiská v hlavnom meste Kyjev a neďalekom meste Boryspil pred návštevou amerických vyslancov, povedal v sobotu prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský vzdušný priestor je uzavretý od ruskej invázie vo februári 2022. Zelenskyj priznal, že diskutovali aj o možnosti, že by americkí mieroví vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner využili lietadlo na svoju očakávanú návštevu Kyjeva v nedeľu.

„Je zrejmé, že tieto ruské útoky na letiská sú reakciou na diskusie a prípravy na možnosť, že by americká strana použila lietadlo na cestu na Ukrajinu a pristála na letisku v Kyjeve alebo Boryspile,“ zhodnotil ukrajinský prezident.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pracujúci rodičia štyroch detí by dane platiť nemali, navrhuje Hlas

Skupina poslancov koaličného Hlasu predložila do parlamentu novelu zákona o dani z príjmov, ktorou navrhujú trvalé oslobodenie od dane z príjmov pre jedného z rodičov vychovávajúcich alebo v minulosti vychovávajúcich štyri a viac detí. Cieľom je systémová podpora viacdetných rodín.

Právo na daňové zvýhodnenie priznávajú prioritne matke či osvojiteľke, pričom na otca môže prejsť len v definovaných prípadoch, akými sú úmrtie matky alebo nesplnenie podmienok.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane sa nemá viazať len na obdobie nezaopatrenosti detí. Ak rodič splnil podmienku nepretržitej osobnej starostlivosti do ich plnoletosti (pri osvojení minimálne 12 rokov), úľava mu zostane po celú dobu aktívneho pôsobenia na trhu práce aj po osamostatnení detí.

Návrh explicitne vylučuje uplatnenie úľavy v prípadoch, keď rodič úmyselným trestným činom spôsobil smrť svojho dieťaťa.

Opatrenie je naviazané výhradne na aktívny príjem zo zamestnania alebo podnikania, čo má zvýšiť čistý disponibilný príjem a posilniť motiváciu pracovať. Predkladatelia pripúšťajú negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu výpadku dane z príjmov fyzických osôb, zdôrazňujú však pozitívny sociálny vplyv na hospodárenie domácností aj podnikateľské prostredie.

Účinnosť novely navrhujú od 1. januára 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Litva investuje do monitoringu vzdušného priestoru s AI

Litovské ministerstvo národnej obrany vyhlásilo štátnu objednávku na integrovaný systém monitorovania a riadenia vzdušného priestoru v hodnote približne päť miliónov eur. Správu publikovala litovská štátna LRT.

Podľa ministra národnej obrany Robertasa Kaunasa budú systém vyvíjať pomocou umelej inteligencie a v reálnom čase prepojí údaje zo senzorov a radarov armády aj ďalších inštitúcií, čo umožní presnejšie identifikovať drony a včas varovať verejnosť.

Funkčné pilotné riešenie očakávajú začiatkom budúceho roka.

Do roku 2027 by mal systém prepojiť všetky pripojené senzory a opatrenia protivzdušnej obrany. Informácie o detekovaných objektoch odovzdajú miestnym orgánom a správcom kritickej infraštruktúry.

V roku 2028 počítali s prepojením systému na dátové platformy spojencov a s jeho plnou interoperabilitou s integrovanou protivzdušnou a protiraketovou obranou NATO.

Litva reaguje aj na bezpečnostné incidenty z uplynulých rokov, keď na jej územie vletelo sedem ukrajinských dronov podozrivých z prevozu výbušnín a vybavenia ruským zariadením.

Tento rok vyčlenila krajina na protivzdušnú obranu 524 miliónov eur, pričom premiér Mindaugas Sinkevičius avizoval, že väčšia časť budúcoročného rozpočtu na obranu pôjde práve na túto oblasť.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.