Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón preveril pracovníkov na detektore po úniku správ

Americkí vládni vyšetrovatelia podrobili približne 50 dôstojníkov a civilných zamestnancov Spoločného štábu Ozbrojených síl USA testom na detektore lži. Vyšetrovanie sa podľa New York Times zameralo na úniky informácií novinárom vrátane utajovaných údajov o znižujúcich sa zásobách kľúčovej munície počas vojny s Iránom.

Testy uskutočnili v auguste po sérii správ o znížených zásobách dôležitej munície vrátane rakiet dlhého doletu a striel do systémov Patriot. Pre Spoločný štáb pritom pracuje približne 1 500 až 2 000 dôstojníkov a ďalších pracovníkov.

Hovorca Pentagónu Sean Parnell uviedol, že ministerstvo sa k interným personálnym ani vyšetrovacím záležitostiam nevyjadruje. Zdôraznil však, že úniky utajovaných informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti berie mimoriadne vážne a vyšetruje ich.

Prezident Donald Trump vyvíjal tlak na pátranie po zdrojoch únikov a správy kritizujúce prístup USA k vojne s Iránom označil za zradné.

Vyšetrovanie podľa New York Times prehĺbilo v Pentagóne atmosféru nedôvery. Minister obrany Pete Hegseth zároveň čelí kritike za obmedzovanie prístupu novinárov, zásahy týkajúce sa denníka Stars and Stripes a za pozastavenie či oddialenie povýšenia najmenej 80 dôstojníkov.

Na Hegsethov odchod verejne vyzval aj republikánsky senátor Thom Tillis, ktorý kritizoval jeho riadenie rezortu. Trump však ministra naďalej podporuje a tvrdí, že odvádza „fantastickú prácu“.

(max)

Minúta  |  

Číňana zachránili z tunela desať dní po zrútení ľadovca

Záchranári v Nepále vytiahli v sobotu živého čínskeho občana menom Luhaitao z 225 metrov dlhého tunela vodnej elektrárne Upper Trishuli-1. Zachránili ho desať dní po tom, čo sa 26. augusta na hornom toku rieky zrútil ľadovec.

Masa ľadu, skál a blata sa následne prehnala himalájskym údolím. Katastrofa si vyžiadala viac ako 1 300 obetí a vyše 5 600 ľudí je stále nezvestných.

Už v piatok sa záchranárom podarilo vyslobodiť dvoch ľudí z iného tunela v neďalekej elektrárni Upper Trishuli 3A na rovnakej rieke.

Podľa odhadov záchranárov mohlo po zrútení ľadovca uviaznuť v tuneloch spojených so šiestimi vodnými elektrárňami najmenej 900 ľudí.

Zábery zverejnené nepálskou armádou zachytávajú Luhaitaa pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti vo vrtuľníku, ktorý ho previezol do vojenskej nemocnice. Muž pôsobil vyčerpane a dezorientovane, na oblečení a pokožke mal zaschnuté blato a prach.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dopravu pri Doveri narušil protest proti migrácii

Skupiny maskovaných mužov v sobotu zablokovali cesty v okolí anglického prístavu Dover, ktorý je hlavným uzlom trajektovej dopravy do Francúzska. Demonštranti oblečení v čiernom a s kuklami podľa BBC skandovali „Zastavte lode!“, čím odkazovali na príchody žiadateľov o azyl z Francúzska na južné pobrežie Anglicka.

Podľa prístavu Dover a prevádzkovateľa trajektov P&O Ferries boli hlavné cesty vedúce do prístavu v sobotu ráno zablokované, no prístup sa podarilo obnoviť okolo poludnia. Polícia na sociálnej sieti X spresnila, že ešte predpoludním rozohnala účastníkov protestu, avšak nikoho nezatkla.

Po sebe idúce britské vlády sa dlhodobo snažia obmedziť prílev žiadateľov o azyl, ktorí často prichádzajú na preplnených nafukovacích člnoch.

Z oficiálnych vládnych údajov citovaných BBC však vyplýva, že od začiatku roka do 1. septembra prišlo 16 513 ľudí. To predstavuje pokles približne o 43 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslanci SaS chcú zrušiť daň z dividend

Poslanci opozičnej SaS predložili do Národnej rady SR novelu zákona o dani z príjmov, ktorou navrhujú zrušenie dane z dividend. Podľa predkladateľov by tento krok podporil investície, podnikateľské prostredie aj rozvoj slovenského kapitálového trhu. Nadobudnutie účinnosti navrhujú od 1. januára 2027.

Súčasný systém považujú poslanci za opakované zdanenie jedného zisku na úrovni právnickej osoby aj príjemcu dividend. V dôvodovej správe uvádzajú, že pri 24-percentnej dani z príjmov právnických osôb a sedempercentnej dani z dividend dosahuje celkové efektívne zdanenie z tisíceurového zisku 29,32 percenta. Firma najprv odvádza daň z príjmov a po vyplatení zisku majiteľovi sa odvádza ďalšia daň.

Podľa predkladateľov by nulová daň mohla zvýšiť záujem investorov o Slovensko, obmedziť presúvanie kapitálu do krajín s nižším daňovým zaťažením a znížiť motiváciu firiem na využívanie zložitých daňových optimalizácií. Zároveň by mohla podporiť obyvateľov pri investovaní do akcií.

Poslanci poukazujú na to, že slovenské firmy dnes získavajú kapitál najmä cez bankové úvery. Ako príklady krajín, ktoré využitím nízkeho zdanenia kapitálu podporili ekonomiku, uvádzajú Estónsko, Írsko a Singapur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Magyar predĺži migračné opatrenia napriek tlaku EÚ

Maďarský premiér Péter Magyar v sobotu podľa portálu Euractiv oznámil, že jeho vláda predĺži krízové migračné opatrenia do 31. decembra. Politika zameraná proti masovej migrácii funguje od roku 2015 a obnovujú ju každých šesť mesiacov.

Umožňujú okrem iného vracanie žiadateľov o azyl od maďarských hraníc a požadujú, aby o ochranu žiadali na maďarských zastupiteľských úradoch v susednom Srbsku alebo na Ukrajine. Magyar rozhodnutie odôvodnil aj situáciou v španielskej Ceute s tým, že migračné trasy sa menia rýchlo a akúkoľvek právnu medzeru môžu pašeráci zneužiť.

Prístup Budapešti viedol k dlhoročným sporom s Bruselom a k pokute od Súdneho dvora EÚ z roku 2024 vo výške 200 miliónov eur, ktorá denne rastie o milión eur. Magyar, ktorý v apríli zvíťazil vo voľbách, sa snaží vyhnúť trestu, no zachováva si tvrdý postoj.

Tvrdí, že Maďarsko chráni vonkajšie hranice Únie, a dúfa, že v rámci rokovaní o sedemročnom rozpočte získa späť nahromadené pokuty vo výške jednej miliardy eur, ktoré pripisuje bezohľadnosti predchádzajúcej vlády.

Doterajšie mesiace rokovaní s Bruselom prelom nepriniesli, keďže návrhy Únie považuje za nedostatočne prísne. Magyar chce však v nasledujúcich týždňoch vytvoriť zákonný systém, ktorý ochráni hranice aj peniaze Maďarov.

(max)

Minúta  |  

Putin pre návštevu vyslancov USA zakázal útoky na Kyjev

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil trojdňové pozastavenie útokov na Kyjev, ktoré začína platiť od polnoci. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa Sky News pre agentúru TASS potvrdil, že rozhodnutie súvisí s prípravou stretnutí s americkými vyslancami v ukrajinskom hlavnom meste.

Peskov zároveň uviedol, že Putin sa v sobotu stretne s Jaredom Kushnerom a Stevom Witkoffom.

Tento krok nasledoval po výzve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyhlásil, že Ukrajina počas návštevy predstaviteľov z Washingtonu nevykoná žiadne útoky, a vyzval Rusko na rovnaký postup.

Moskva pôvodne výzvu ignorovala a v noci zasiahla letiská v Kyjeve a neďalekom Boryspile. Zelenskyj tieto údery označil za reakciu na diskusie o možnosti, že by americkí mieroví vyjednávači využili pri nedeľnej ceste na Ukrajinu lietadlo. Ukrajinský vzdušný priestor pritom zostáva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 uzavretý.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.