Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin pre návštevu vyslancov USA zakázal útoky na Kyjev

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil trojdňové pozastavenie útokov na Kyjev, ktoré začína platiť od polnoci. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa Sky News pre agentúru TASS potvrdil, že rozhodnutie súvisí s prípravou stretnutí s americkými vyslancami v ukrajinskom hlavnom meste.

Peskov zároveň uviedol, že Putin sa v sobotu stretne s Jaredom Kushnerom a Stevom Witkoffom.

Tento krok nasledoval po výzve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyhlásil, že Ukrajina počas návštevy predstaviteľov z Washingtonu nevykoná žiadne útoky, a vyzval Rusko na rovnaký postup.

Moskva pôvodne výzvu ignorovala a v noci zasiahla letiská v Kyjeve a neďalekom Boryspile. Zelenskyj tieto údery označil za reakciu na diskusie o možnosti, že by americkí mieroví vyjednávači využili pri nedeľnej ceste na Ukrajinu lietadlo. Ukrajinský vzdušný priestor pritom zostáva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 uzavretý.

(max)

Minúta  |  

Hekeri vydierali Berlín, zverejnili heslá aj núdzové plány

Hekerská skupina Rhysida zverejnila na dark webe približne 5,8 terabajtu dát berlínskej krajinskej správy po tom, čo berlínsky senát odmietol zaplatiť výkupné 30 bitcoinov, teda približne dva milióny eur. Zločinci sprístupnili viac ako 1,4 milióna súborov, informuje Spiegel.

Medzi zverejnenými údajmi sú informácie o správnych priestupkoch, desaťtisíce zmlúv, podklady o kritickej infraštruktúre, súdne dokumenty, núdzové plány, heslá či prihlasovacie údaje.

Nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť informačných technológií predpokladá, že útočníci konajú výlučne s cieľom finančného zisku a nie sú napojení na štátnych či politických aktérov. Zároveň upozornil na ich komplexný viacstupňový postup, ktorý Microsoft označil ako „TerminalFix“.

Rozhodnutie senátu nezaplatiť výkupné podporili aj odborníci. Bianca Kastlová z Chaos Computer Club zdôraznila, že podobným skupinám treba obmedziť zdroje financovania, inak budú v útokoch pokračovať.

Expert na IT bezpečnosť Christof Fischer dodal, že štát má platby vydieračom zakázané zákonom, hoci zverejnenie dát môže mať vážne následky.

(max)

Minúta  |  

USA: Izrael neplánuje nútene vysídliť Palestínčanov z Gazy

Izrael nemá plán nútene vysídliť Palestínčanov z Pásma Gazy, vyhlásil americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee. Reagoval na návrhy dvoch izraelských ministrov na rozsiahle vysídlenie Palestínčanov z enklávy.

„Môžem kategoricky povedať, že Izraelčania nemajú plán vysídliť ľudí z Gazy proti ich vôli,“ povedal Huckabee novinárom v palestínskom meste Turmus Ajjá na Izraelom okupovanom Západnom brehu.

Podľa veľvyslanca by však ľudia, ktorí chcú Gazu opustiť, mali mať právo odísť. Zdôraznil, že nútené vysídľovanie nenavrhujú Izrael ani Spojené štáty a podľa svojich slov nevie o nikom, kto by ho podporoval.

Izraelský minister obrany Israel Kac pritom v stredu vyhlásil, že pre Gazu napokon neexistuje „skutočné riešenie“ bez migrácie.

Krajnopravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vo štvrtok predstavil sedemročný plán na odchod obyvateľstva Gazy prostredníctvom toho, čo označil za „dobrovoľnú emigráciu“.

V Izraeli sa 27. októbra uskutočnia parlamentné voľby.

(reuters, lud)

Minúta  |  

SNS navrhuje vyšší prídavok pre prvákov aj ďalších školákov

Koaličná SNS navrhuje zvýšiť jednorazový prídavok na dieťa pri prvom nástupe do prvého ročníka základnej školy zo súčasných 110 na 200 eur. Zároveň chce rodičom zvýšiť prídavok o 30 eur pred začiatkom každého ďalšieho školského roka.

Poslanci SNS predložili príslušný návrh zákona do Národnej rady. Strana ho odôvodňuje tým, že výdavky na školské tašky, zošity, oblečenie, obuv či ďalšie pomôcky sa neopakujú iba pri nástupe prvákov, ale každý rok.

„Rodinná politika musí byť založená na konkrétnych opatreniach, ktoré ľudia pocítia vo svojich peňaženkách,“ uviedol predseda SNS Andrej Danko.

Podľa riaditeľky jeho kancelárie Zuzany Škopcovej sa navrhovaná pomoc nebude týkať iba detí, ktoré nastúpia do prvého ročníka po nadobudnutí účinnosti zákona. Ak parlament návrh schváli, zvýšený prídavok budú môcť dostať aj rodičia detí, ktoré už základnú školu navštevujú a splnia podmienku školskej dochádzky.

V auguste 2027 by tak podľa SNS mohli pomoc dostať napríklad aj rodičia budúcoročných šiestakov. Strana chce pre návrh hľadať podporu naprieč parlamentom.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Witkoff a Kushner pricestovali do Moskvy rokovať o Ukrajine

Americkí osobitní vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali v sobotu do Moskvy na rokovania o vojne na Ukrajine. Agentúre Reuters to potvrdili dva zdroje oboznámené s návštevou.

Na letisku ich privítal osobitný vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev, ktorý sa zúčastnil aj na všetkých ich predchádzajúcich stretnutiach s Vladimirom Putinom. Kolóna s trojicou následne zamierila do Moskvy.

Americký prezident Donald Trump v piatok naznačil, že Washington má nový konkrétny návrh na ukončenie vojny. Jeho podrobnosti však neuviedol.

Po návšteve Ruska majú Witkoff a Kushner v nedeľu odcestovať na Ukrajinu. Prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Rusko pred ich príchodom do Kyjeva zasiahlo dve ukrajinské letiská.

Postoje Moskvy a Kyjeva k ukončeniu vojny zostávajú výrazne vzdialené. Kremeľ v piatok zopakoval, že Putinova požiadavka, aby sa Ukrajina vzdala celého územia štyroch oblastí, na ktoré si Rusko robí nárok, a upustila od plánov vstúpiť do NATO, zostáva nezmenená.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štáty sa dohodli na dokumente o regulácii autonómnych zbraní

Celkom 128 štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, sa dohodlo na dokumente, ktorý by mohol otvoriť cestu k medzinárodným pravidlám pre autonómne zbrane. Nezáväzný text predstavuje významný posun po viac ako desaťročí rokovaní.

Ide o zbraňové systémy schopné s rôznou mierou autonómie identifikovať a zasahovať ciele, niekedy označované ako „zabijacké roboty“. Obavy z používania smrtiacich autonómnych zbraňových systémov rastú aj v súvislosti s konfliktmi na Ukrajine, v Sudáne a na Blízkom východe.

Štáty dosiahli konsenzus po rokovaniach v Ženeve, ktoré sa pre nezhody o formuláciách pretiahli do noci. Dohoda síce nie je právne záväzná, mohla by však otvoriť cestu k formálnym rokovaniam o medzinárodnej zmluve.

Spojené štáty a Rusko uprednostňujú národné pravidlá pred právne záväznou medzinárodnou reguláciou. Washington presadzoval väčšiu flexibilitu, a to aj v otázkach týkajúcich sa ľudského rozhodovania.

Organizácia Stop Killer Robots výsledok kritizovala. Podľa nej boli zrejme oslabené definícia autonómnej zbrane aj opatrenia na obmedzenie možných škodlivých dosahov na civilistov.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.