Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dopravu pri Doveri narušil protest proti migrácii

Skupiny maskovaných mužov v sobotu zablokovali cesty v okolí anglického prístavu Dover, ktorý je hlavným uzlom trajektovej dopravy do Francúzska. Demonštranti oblečení v čiernom a s kuklami podľa BBC skandovali „Zastavte lode!“, čím odkazovali na príchody žiadateľov o azyl z Francúzska na južné pobrežie Anglicka.

Podľa prístavu Dover a prevádzkovateľa trajektov P&O Ferries boli hlavné cesty vedúce do prístavu v sobotu ráno zablokované, no prístup sa podarilo obnoviť okolo poludnia. Polícia na sociálnej sieti X spresnila, že ešte predpoludním rozohnala účastníkov protestu, avšak nikoho nezatkla.

Po sebe idúce britské vlády sa dlhodobo snažia obmedziť prílev žiadateľov o azyl, ktorí často prichádzajú na preplnených nafukovacích člnoch.

Z oficiálnych vládnych údajov citovaných BBC však vyplýva, že od začiatku roka do 1. septembra prišlo 16 513 ľudí. To predstavuje pokles približne o 43 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslanci SaS chcú zrušiť daň z dividend

Poslanci opozičnej SaS predložili do Národnej rady SR novelu zákona o dani z príjmov, ktorou navrhujú zrušenie dane z dividend. Podľa predkladateľov by tento krok podporil investície, podnikateľské prostredie aj rozvoj slovenského kapitálového trhu. Nadobudnutie účinnosti navrhujú od 1. januára 2027.

Súčasný systém považujú poslanci za opakované zdanenie jedného zisku na úrovni právnickej osoby aj príjemcu dividend. V dôvodovej správe uvádzajú, že pri 24-percentnej dani z príjmov právnických osôb a sedempercentnej dani z dividend dosahuje celkové efektívne zdanenie z tisíceurového zisku 29,32 percenta. Firma najprv odvádza daň z príjmov a po vyplatení zisku majiteľovi sa odvádza ďalšia daň.

Podľa predkladateľov by nulová daň mohla zvýšiť záujem investorov o Slovensko, obmedziť presúvanie kapitálu do krajín s nižším daňovým zaťažením a znížiť motiváciu firiem na využívanie zložitých daňových optimalizácií. Zároveň by mohla podporiť obyvateľov pri investovaní do akcií.

Poslanci poukazujú na to, že slovenské firmy dnes získavajú kapitál najmä cez bankové úvery. Ako príklady krajín, ktoré využitím nízkeho zdanenia kapitálu podporili ekonomiku, uvádzajú Estónsko, Írsko a Singapur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Magyar predĺži migračné opatrenia napriek tlaku EÚ

Maďarský premiér Péter Magyar v sobotu podľa portálu Euractiv oznámil, že jeho vláda predĺži krízové migračné opatrenia do 31. decembra. Politika zameraná proti masovej migrácii funguje od roku 2015 a obnovujú ju každých šesť mesiacov.

Umožňujú okrem iného vracanie žiadateľov o azyl od maďarských hraníc a požadujú, aby o ochranu žiadali na maďarských zastupiteľských úradoch v susednom Srbsku alebo na Ukrajine. Magyar rozhodnutie odôvodnil aj situáciou v španielskej Ceute s tým, že migračné trasy sa menia rýchlo a akúkoľvek právnu medzeru môžu pašeráci zneužiť.

Prístup Budapešti viedol k dlhoročným sporom s Bruselom a k pokute od Súdneho dvora EÚ z roku 2024 vo výške 200 miliónov eur, ktorá denne rastie o milión eur. Magyar, ktorý v apríli zvíťazil vo voľbách, sa snaží vyhnúť trestu, no zachováva si tvrdý postoj.

Tvrdí, že Maďarsko chráni vonkajšie hranice Únie, a dúfa, že v rámci rokovaní o sedemročnom rozpočte získa späť nahromadené pokuty vo výške jednej miliardy eur, ktoré pripisuje bezohľadnosti predchádzajúcej vlády.

Doterajšie mesiace rokovaní s Bruselom prelom nepriniesli, keďže návrhy Únie považuje za nedostatočne prísne. Magyar chce však v nasledujúcich týždňoch vytvoriť zákonný systém, ktorý ochráni hranice aj peniaze Maďarov.

(max)

Minúta  |  

Putin pre návštevu vyslancov USA zakázal útoky na Kyjev

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil trojdňové pozastavenie útokov na Kyjev, ktoré začína platiť od polnoci. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa Sky News pre agentúru TASS potvrdil, že rozhodnutie súvisí s prípravou stretnutí s americkými vyslancami v ukrajinskom hlavnom meste.

Peskov zároveň uviedol, že Putin sa v sobotu stretne s Jaredom Kushnerom a Stevom Witkoffom.

Tento krok nasledoval po výzve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyhlásil, že Ukrajina počas návštevy predstaviteľov z Washingtonu nevykoná žiadne útoky, a vyzval Rusko na rovnaký postup.

Moskva pôvodne výzvu ignorovala a v noci zasiahla letiská v Kyjeve a neďalekom Boryspile. Zelenskyj tieto údery označil za reakciu na diskusie o možnosti, že by americkí mieroví vyjednávači využili pri nedeľnej ceste na Ukrajinu lietadlo. Ukrajinský vzdušný priestor pritom zostáva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 uzavretý.

(max)

Minúta  |  

Hekeri vydierali Berlín, zverejnili heslá aj núdzové plány

Hekerská skupina Rhysida zverejnila na dark webe približne 5,8 terabajtu dát berlínskej krajinskej správy po tom, čo berlínsky senát odmietol zaplatiť výkupné 30 bitcoinov, teda približne dva milióny eur. Zločinci sprístupnili viac ako 1,4 milióna súborov, informuje Spiegel.

Medzi zverejnenými údajmi sú informácie o správnych priestupkoch, desaťtisíce zmlúv, podklady o kritickej infraštruktúre, súdne dokumenty, núdzové plány, heslá či prihlasovacie údaje.

Nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť informačných technológií predpokladá, že útočníci konajú výlučne s cieľom finančného zisku a nie sú napojení na štátnych či politických aktérov. Zároveň upozornil na ich komplexný viacstupňový postup, ktorý Microsoft označil ako „TerminalFix“.

Rozhodnutie senátu nezaplatiť výkupné podporili aj odborníci. Bianca Kastlová z Chaos Computer Club zdôraznila, že podobným skupinám treba obmedziť zdroje financovania, inak budú v útokoch pokračovať.

Expert na IT bezpečnosť Christof Fischer dodal, že štát má platby vydieračom zakázané zákonom, hoci zverejnenie dát môže mať vážne následky.

(max)

Minúta  |  

USA: Izrael neplánuje nútene vysídliť Palestínčanov z Gazy

Izrael nemá plán nútene vysídliť Palestínčanov z Pásma Gazy, vyhlásil americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee. Reagoval na návrhy dvoch izraelských ministrov na rozsiahle vysídlenie Palestínčanov z enklávy.

„Môžem kategoricky povedať, že Izraelčania nemajú plán vysídliť ľudí z Gazy proti ich vôli,“ povedal Huckabee novinárom v palestínskom meste Turmus Ajjá na Izraelom okupovanom Západnom brehu.

Podľa veľvyslanca by však ľudia, ktorí chcú Gazu opustiť, mali mať právo odísť. Zdôraznil, že nútené vysídľovanie nenavrhujú Izrael ani Spojené štáty a podľa svojich slov nevie o nikom, kto by ho podporoval.

Izraelský minister obrany Israel Kac pritom v stredu vyhlásil, že pre Gazu napokon neexistuje „skutočné riešenie“ bez migrácie.

Krajnopravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vo štvrtok predstavil sedemročný plán na odchod obyvateľstva Gazy prostredníctvom toho, čo označil za „dobrovoľnú emigráciu“.

V Izraeli sa 27. októbra uskutočnia parlamentné voľby.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.