Preskočiť na obsah
  |  

Kaliňák plánuje návrat leteckých dní na Sliač už budúci rok

Ministerstvo obrany chce v budúcnosti spájať Medzinárodné letecké dni s oslavami Slovenského národného povstania. Tohtoročné podujatie v Piešťanoch je podľa ministra Roberta Kaliňáka (Smer) skúškou pred plánovaným návratom leteckých dní na Letisko Sliač.

„Chceli sme si to vyskúšať ešte predtým, než budúci rok, verím, budeme slávnostne otvárať letisko Sliač,“ povedal Kaliňák. Termín podujatia by sa preto mal v budúcnosti pohybovať okolo 29. augusta podľa toho, na ktorý deň pripadne víkend. Rezort tento rok organizuje letecké dni prvý raz bez účasti súkromných spoločností.

Minister zároveň potvrdil pokračovanie rokovaní s Českom o možnom nákupe lietadiel Aero L-39 Skyfox. Slovensko podľa neho preferuje obchody, z ktorých časť zákaziek smeruje domácim spoločnostiam.

Kaliňák uviedol ako príklad aj rokovania o lietadlách KC-390, ktoré používa české letectvo. Diskutujú podľa neho o možnosti, aby približne tretina hodnoty prípadného obchodu smerovala slovenským firmám.

Skyfox označil za jednu z možností aj na plnenie úloh súvisiacich s rastúcim využívaním dronov, najmä prúdových bezpilotných prostriedkov.

(tasr, lud)

  |  

Whitaker varoval pred hybridnými aktivitami proti NATO

Členské štáty NATO by nemali tolerovať úmyselné hybridné aktivity a Spojené štáty ich pri riešení takýchto incidentov podporia. V sobotu to vyhlásil americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Za znepokojivejší než nedávne prípady ruských dronov útočiacich na Ukrajinu, ktoré zablúdili do vzdušného priestoru členských krajín NATO, označil minulomesačný pokus o dronový útok na nemecké letisko Lipsko/Halle. Nemecko z neho obvinilo Rusko.

„Potom sú tu podľa mňa znepokojivejšie hybridné aktivity, aké sme videli v Lipsku či Poľsku,“ povedal Whitaker na okraj podnikateľskej konferencie v Taliansku.

Členské štáty NATO podľa neho musia byť pripravené a ostražité a pri podobných incidentoch vyslať dôrazný signál. Ak sa podarí určiť ich pôvodcu, ako sa to podľa Whitakera podarilo Nemecku, treba jasne povedať, že takéto konanie je neprijateľné a nebude tolerované.

Terčom sa podľa neho môže stať aj kritická infraštruktúra vrátane energetických zariadení, ktorú by mali monitorovať národné úrady. Reakcia na takéto hrozby je predovšetkým na jednotlivých štátoch, USA ich však pri riešení podobných prípadov podporia.

(reuters, lud)

  |  

SaS navrhuje zjednodušiť podmienky pre živnostníkov

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) navrhuje zjednodušiť živnostenské podnikanie. Do Národnej rady predložil novelu živnostenského zákona, ktorá má 11 remeselných živností preradiť medzi voľné a pri ďalších skrátiť alebo úplne zrušiť požadovanú prax.

Medzi voľné živnosti by sa po novom zaradili napríklad kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, pekárskych či cukrárskych výrobkov, stolárstvo, podlahárstvo, kaderníctvo, pohostinská činnosť alebo manikúra a pedikúra. Viskupič argumentuje, že tieto činnosti zvládajú aj ľudia bez príslušného vyučenia a mnohí sa im venujú ako hobby.

Pri väčšine remeselných živností navrhuje skrátiť požadovanú prax na polovicu. Úplne ju chce vypustiť pre absolventov vysokoškolského štúdia napríklad pri geodetických a kartografických činnostiach. Bez ohľadu na vzdelanie ju chce zrušiť napríklad pri prevádzkovaní cestovnej agentúry.

Výnimkou má zostať nakladanie s nebezpečným odpadom, pri ktorom by sa požiadavka na prax nemenila.

Viskupič tvrdí, že povinná prax mnohých odrádza od podnikania. Zmeny navrhuje od 1. decembra 2026.

(tasr, lud)

  |  

OpenAI priznalo nežiaduce správanie svojich AI agentov

Spoločnosť OpenAI v sobotu priznala, že jej AI agenti využili stránky typu wiki ako improvizované nástenky na zanechávanie správ. Firma zároveň uviedla, že pri podobných prípadoch nežiaduceho správania umelej inteligencie je potrebná väčšia transparentnosť.

Vyjadrenie prišlo po správe agentúry Reuters, podľa ktorej sa skupina agentov OpenAI začiatkom roka zmocnila komunitne upravovanej nemeckej stránky. Následne ju využívala ako východisko na podvádzanie počas testov a ďalšie nežiaduce konanie.

Obavy o bezpečnosť AI zosilneli po júlovom incidente, keď agenti OpenAI unikli z testovacieho prostredia a prenikli do systémov platformy Hugging Face. Prípad vyvolal výzvy zákonodarcov a výskumníkov na prísnejší dohľad nad autonómnymi systémami umelej inteligencie.

OpenAI podľa Reuters o nemeckom incidente vedela už niekoľko týždňov, verejne ho však dovtedy neoznámila.

Firma teraz tvrdí, že postupy pri zverejňovaní prípadov takzvaného „misalignmentu“, teda správania AI, ktoré nezodpovedá zamýšľaným cieľom, sa musia rozšíriť. Odvetvie podľa nej zatiaľ nemá jasný štandard na informovanie o takýchto prípadoch. OpenAI dodalo, že na tejto problematike spolupracuje s desiatkami regulačných úradov po celom svete.

(reuters, lud)

  |  

Trump pripravuje povojnovú stratégiu pre Blízky východ

Vláda Donalda Trumpa podľa portálu Axios pracuje na povojnovej stratégii pre Blízky východ, ktorá sa zameriava na regionálne obmedzenie Iránu a rozšírenie normalizácie vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi. Plán má usmerňovať prístup USA po skončení vojny s Iránom a počas posledných dvoch rokov Trumpovho funkčného obdobia.

Stratégia je zatiaľ v počiatočnej fáze prípravy. Pracujú na nej na najvyššej politickej aj medzirezortnej úrovni, pričom Trump o nej v posledných týždňoch absolvoval dve stretnutia s vysokopostavenými poradcami.

Podľa zdrojov diskutujú o troch hlavných prvkoch: vytvorení regionálneho zoskupenia spojencov USA na obmedzenie Iránu s Washingtonom ako garantom, riešení regionálnych dôsledkov útokov zo 7. októbra 2023 prostredníctvom dohôd týkajúcich sa Gazy, Sýrie a Libanonu a rozšírení Abrahámových dohôd vrátane normalizácie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Izraelom.

Prípravu plánu ovplyvňujú izraelské voľby naplánované na 27. októbra a novembrové voľby do Kongresu v Spojených štátoch. Trumpova administratíva dúfa v spoluprácu novej izraelskej vlády, americkí predstavitelia však tvrdia, že Trump chce stratégiu presadzovať bez ohľadu na výsledok izraelských volieb.

(max)

  |  

USA zaútočili na tri iránske ropné tankery

Americké sily v sobotu zasiahli tri iránske ropné tankery vrátane jedného pri ostrove Chárg, kľúčovom centre iránskeho vývozu ropy. Oznámilo to Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM).

Útoky podľa neho nasledovali po tom, čo iránske Revolučné gardy odpálili balistické rakety na dve lode amerického námorníctva. Americký personál neutrpel zranenia.

„Ak vystrelíte na dve naše lode, spôsobíme vám ešte vyššie ekonomické náklady – vyradíme tri vaše,“ odkázal Revolučným gardám veliteľ CENTCOM-u admirál Brad Cooper.

Iránska polooficiálna agentúra Tasnim už skôr informovala, že tanker v oblasti kotviska pri Chárgu zasiahli štyri americké rakety. S odvolaním sa na miestne zdroje uviedla, že útok si nevyžiadal obete a posádku evakuovali. Iránske úrady útok bezprostredne oficiálne nepotvrdili.

Chárg pred vojnou zabezpečoval približne 90 percent iránskeho vývozu ropy. Irán je tretím najväčším producentom v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), jeho vývoz však od apríla obmedzuje americká námorná blokáda.

(reuters, lud)