Preskočiť na obsah
  |  

Gréci dostanú daňové úľavy, minimálna mzda stúpne

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil daňové úľavy a zvýšenie príjmov pre zamestnancov, dôchodcov a živnostníkov. Opatrenia v hodnote 2,2 miliardy eur začnú platiť v roku 2027, keď Grécko čakajú parlamentné voľby.

Balík zahŕňa ročný príspevok 400 eur pre dôchodcov a 500 eur pre zamestnancov verejného sektora. Nízkopríjmoví farmári a rodiny s tromi deťmi a nízkymi príjmami nebudú platiť daň z príjmu. Vláda tiež zníži preddavky na daň pre živnostníkov a malé podniky.

Mitsotakis oznámil aj zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy na 950 eur a na tisíc eur v roku 2028. Odvody na dôchodkové zabezpečenie sa majú znížiť o 0,5 percenta.

Grécka ekonomika rastie medziročne približne o dve percentá, rýchlejšie než priemer eurozóny. Vláda tento rok očakáva primárny rozpočtový prebytok na úrovni približne štyroch percent HDP, takmer dvojnásobok pôvodného odhadu.

Mitsotakisova stredopravá vláda naďalej vedie v prieskumoch, jej podpora však pre vysoké životné náklady a obvinenia z korupcie klesla pod 30 percent.

(reuters, lud)

  |  

Príprava rekonštrukcie Hlavnej stanice ide podľa plánu

Železnice Slovenskej republiky momentálne neevidujú žiadne zásadné problémy, ktoré by mali ovplyvniť termín dokončenia projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu Hlavnej stanice v Bratislave do konca tohto roka.

Projekcia sa začala vo februári a je naplánovaná na 10 mesiacov vrátane povoľovacích procesov. Úhrada finančných záväzkov zo strany železničiarov nastane až po prevzatí kompletnej dokumentácie.

Projektovú dokumentáciu financujú Železnice SR zo zdrojov Európskej únie a pripravuje ju spoločnosť Dopravoprojekt za zmluvnú cenu takmer 2,1 milióna eur bez DPH so subdodávateľmi. Súčasťou dokumentácie bude zameranie a zakreslenie existujúceho stavu budovy vrátane interiéru, inžinierskych sietí a geodetického zamerania.

Príprava súťažných podkladov na verejné obstarávanie stavebných prác bude možná až po dokončení a preskúmaní projektovej dokumentácie. Podľa hovorkyne dráh Petry Lánikovej preto nie je možné vyhlásiť obstarávanie do konca tohto roka.

Začiatok stavebných prác očakávajú najskôr v roku 2028, pričom predbežné odhadované náklady na rekonštrukciu stanice dosahujú približne 20 miliónov eur.

(tasr, max)

  |  

Fico nevidí dôvod na rast cien energií v budúcom roku

Za prijatie štátneho rozpočtu zodpovedá celá vládna koalícia, nielen Smer, ktorý nominoval ministra financií. Premiér Robert Fico (Smer) na to upozornil vo videu na sociálnej sieti s tým, že koaličné strany sa nemôžu predbiehať v navrhovaní nových výdavkov či rušení daní.

Fico uviedol, že v koalícii zatiaľ platí dohoda, podľa ktorej rozpočet neprinesie nové bremená pre ľudí a firmy. Odmietol tiež úvahy o vyrovnanom rozpočte. Rokovania budú pokračovať budúci týždeň.

Premiér zároveň nevidí dôvod, aby budúci rok rástli ceny energií. Vláda má podľa neho pripravené prostriedky na nevyhnutné kompenzácie.

Slovensko podľa Fica využije právo veta pri schvaľovaní rozpočtu Európskej únie, ak by obsahoval zníženie peňazí pre farmárov. Spoločný postup pri európskom rozpočte a vysokých cenách elektriny chce budúci týždeň riešiť aj V4 s írskym premiérom v Bratislave.

Fica tiež prekvapili úvahy prezidenta Petra Pellegriniho o širokej koalícii po budúcoročných parlamentných voľbách ešte pred ich konaním. Koalícia podľa premiéra zvažuje aj predloženie Vízie Slovensko 2040 parlamentu po jej prerokovaní vládou.

(tasr, lud)

  |  

Zväz Poliakov v Bielorusku odložil kongres

Kongres Zväzu Poliakov v Bielorusku (ZPB) z bezpečnostných dôvodov preložili zo septembra 2026 na marec 2027, oznámila v sobotu predsedníčka organizácie Andželika Borysová.

Počas zasadnutia Najvyššej rady ZPB v meste Bielostok uviedla, že toto rozhodnutie prijali pre obavy o bezpečnosť členov organizácie. „Situáciu budeme pozorne sledovať,“ povedala Borysová novinárom počas schôdzky. „Ak nebude možné usporiadať zjazd v Bielorusku z dôvodu ohrozenia našich ľudí... zvážime iné možnosti,“ zdôraznila.

Na sobotňajšom zasadnutí v Bielostoku sa zišlo vyše 50 členov diaspóry vrátane vedúcich predstaviteľov regionálnych pobočiek a riaditeľov škôl s výučbou v poľskom jazyku, ktoré sú v Bielorusku.

Medzi účastníkmi bol aj známy novinár a aktivista za práva menšín Andrzej Poczobut, ktorého prepustili bieloruské úrady z väzenia začiatkom tohto roka. Žurnalista už skôr povedal, že sa plánuje vrátiť do bieloruskej Hrodny v polovici septembra s cieľom zúčastniť sa na plánovanom zjazde.

Režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka odmieta uznať ZPB už viac ako dve desaťročia. Borysová uviedla, že najvyššia rada ju poverila prijatím opatrení s cieľom získať oficiálne uznanie postavenia organizácie v Bielorusku.

(tasr, pap, lud)

  |  

Kaliňák plánuje návrat leteckých dní na Sliač už budúci rok

Ministerstvo obrany chce v budúcnosti spájať Medzinárodné letecké dni s oslavami Slovenského národného povstania. Tohtoročné podujatie v Piešťanoch je podľa ministra Roberta Kaliňáka (Smer) skúškou pred plánovaným návratom leteckých dní na Letisko Sliač.

„Chceli sme si to vyskúšať ešte predtým, než budúci rok, verím, budeme slávnostne otvárať letisko Sliač,“ povedal Kaliňák. Termín podujatia by sa preto mal v budúcnosti pohybovať okolo 29. augusta podľa toho, na ktorý deň pripadne víkend. Rezort tento rok organizuje letecké dni prvý raz bez účasti súkromných spoločností.

Minister zároveň potvrdil pokračovanie rokovaní s Českom o možnom nákupe lietadiel Aero L-39 Skyfox. Slovensko podľa neho preferuje obchody, z ktorých časť zákaziek smeruje domácim spoločnostiam.

Kaliňák uviedol ako príklad aj rokovania o lietadlách KC-390, ktoré používa české letectvo. Diskutujú podľa neho o možnosti, aby približne tretina hodnoty prípadného obchodu smerovala slovenským firmám.

Skyfox označil za jednu z možností aj na plnenie úloh súvisiacich s rastúcim využívaním dronov, najmä prúdových bezpilotných prostriedkov.

(tasr, lud)

  |  

Whitaker varoval pred hybridnými aktivitami proti NATO

Členské štáty NATO by nemali tolerovať úmyselné hybridné aktivity a Spojené štáty ich pri riešení takýchto incidentov podporia. V sobotu to vyhlásil americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Za znepokojivejší než nedávne prípady ruských dronov útočiacich na Ukrajinu, ktoré zablúdili do vzdušného priestoru členských krajín NATO, označil minulomesačný pokus o dronový útok na nemecké letisko Lipsko/Halle. Nemecko z neho obvinilo Rusko.

„Potom sú tu podľa mňa znepokojivejšie hybridné aktivity, aké sme videli v Lipsku či Poľsku,“ povedal Whitaker na okraj podnikateľskej konferencie v Taliansku.

Členské štáty NATO podľa neho musia byť pripravené a ostražité a pri podobných incidentoch vyslať dôrazný signál. Ak sa podarí určiť ich pôvodcu, ako sa to podľa Whitakera podarilo Nemecku, treba jasne povedať, že takéto konanie je neprijateľné a nebude tolerované.

Terčom sa podľa neho môže stať aj kritická infraštruktúra vrátane energetických zariadení, ktorú by mali monitorovať národné úrady. Reakcia na takéto hrozby je predovšetkým na jednotlivých štátoch, USA ich však pri riešení podobných prípadov podporia.

(reuters, lud)