Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael útočí na juh Libanonu po tom, čo Hizballáh vyslal drony

Izraelská armáda v nedeľu skoro ráno oznámila, že útočí na juh Libanonu v odvete za to, že Hizballáh vyslal dva drony proti izraelským vojakom rozmiestneným v oblasti, ktorú Izrael vyhlásil za bezpečnostnú zónu. Doplnila, že jeden z dronov sa jej podarilo zostreliť, pričom vojaci neutrpeli zranenia.

Pred útokom vydala výzvu na evakuáciu oblastí v okolí budovy v meste Arab Salím na juhu Libanonu. Oznámila, že na budovu zaútočí, pretože ju podľa nej využíva Hizballáh.

Iránom podporované hnutie sa k udalosti bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters, sak)

Minúta  |  

V Belehrade si verejne uctili vojnového zločinca Mladića

V sobotu sa v Belehrade konala spomienková slávnosť na počesť bývalého veliteľa armády Republiky srbskej Ratka Mladića, na ktorej sa zúčastnili desiatky bývalých vojakov, členov rodiny a úradníkov, informuje agentúra AFP.

Mladić zomrel 27. augusta vo väznici v Haagu vo veku 85 rokov. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho odsúdil v roku 2017 na doživotie za genocídu a vojnové zločiny počas vojny v Bosne v 90. rokoch. Po 16 rokoch strávených na úteku ho zadržali v Srbsku v roku 2011.

Mladić bol zodpovedný za obliehanie Sarajeva a masakre v Srebrenici z roku 1995, kde bolo zavraždených 8-tisíc bosnianskych mužov a chlapcov. Medzinárodná justícia to označila za genocídu. Jeho vojnové zločiny počas rozpadu bývalej Juhoslávie mu v medzinárodných médiách vyniesli prezývku „mäsiar z Bosny“.

Jeho telo previezli vo štvrtok do Srbska vládnym špeciálom. Rakva bola zahalená vlajkami a bola prijatá s vojenskými poctami. Mladića v pondelok pochovajú na belehradskom cintoríne, pričom sa očakáva, že na obrad prídu tisíce ľudí.

Na sobotnej spomienkovej slávnosti vo vojenskom zariadení v Belehrade sa zhromaždilo približne 300 smútiacich. Okrem rodiny bol prítomný aj srbský minister spravodlivosti Nenad Vujić a prezident bosnianskej Republiky srbskej Siniša Karan. Desiatky ďalších Mladićových priaznivcov sa zhromaždili pred budovou srbskej armády v centre Belehradu, museli však zostať vonku, pretože sála bola plná. Niektorí niesli vlajky alebo mali na sebe tričká s portrétom Mladića v uniforme a nápisom „Srbský hrdina“.

Počas slávnosti rečníci chválili Mladićovu úlohu počas vojen v 90. rokoch v Bosne a Chorvátsku a opisovali ho ako „vynikajúcu osobnosť ako človeka aj vojaka“.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Kremeľ: USA prišlo s „množstvom nápadov“ na ukončenie vojny

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu viac než tri hodiny rokoval s dvoma americkými vyslancami o ukončení vojny na Ukrajine.

Poradca Kremľa označil rozhovory za „veľmi užitočné“, nenaznačil však, že by priniesli prelom. Jurij Ušakov uviedol, že Američania Steve Witkoff a Jared Kushner „predstavili viacero myšlienok týkajúcich sa možných ciest k urovnaniu“ konfliktu. O aké návrhy išlo, nespresnil.

Putin podľa neho dvojici povedal, že Rusko dosahuje na bojisku „skutočný pokrok“ a je presvedčené, že svoje ciele dosiahne. Zároveň zdôraznil potrebu riešiť „všetky základné príčiny konfliktu“.

Ide o postoje, ktoré Moskva prezentuje dlhodobo. Obe strany v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na veľké vzdialenosti, zatiaľ čo frontová línia zostáva prevažne stabilná.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu potvrdil, že rokovania boli „vecné“ a ďalšie kroky budú oznámené v najbližších týždňoch. Witkoff ani Kushner sa k rokovaniam nevyjadrili. Krátko po stretnutí odleteli a v nedeľu sa majú v Kyjeve stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Rozhovory presiahli rámec obyčajnej výmeny názorov na riešenie ukrajinskej krízy. Pomerne podrobne sa diskutovalo o ekonomických otázkach a potenciálnych veľkých, vzájomne výhodných rusko-amerických projektoch,“ povedal Ušakov s tým, že rokovania boli načasované vhodne a pre obe strany veľmi užitočné.

Rusko a Ukrajina však majú podľa zdrojov agentúry naďalej veľmi odlišné predstavy o mieri. Ukrajina sa odmieta vzdať územia, zatiaľ čo Rusko chce získať zvyšok Doneckej oblasti.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Nemecký startup úspešne vypustil do vesmíru raketu

Nemecký startup Isar Aerospace v sobotu vypustil z nórskej základne svoju prvú raketu do vesmíru. Bezposádková raketa Spectrum, ktorá je určená na vynášanie malých a stredne veľkých nákladov, odštartovala z arktického kozmodrómu Andøya. Niesla päť malých satelitov.

Ide o prvý komerčný let z kontinentálnej Európy, ktorý dosiahol obežnú dráhu. Kontinent sa tak priblížil k možnosti vynášať satelity na obežnú dráhu z vlastného územia.

Podľa nórskej ministerky priemyslu a obchodu Cecilie Myrsethovej ide o prelomový moment pre európsky vesmírny sektor: „Skutočnosť, že teraz môžeme vypúšťať satelity z Andøye, posilňuje nórsku aj európsku bezpečnosť v turbulentných časoch, v ktorých žijeme.“

Medzi globálnych hráčov na trhu vynášania satelitov patrí SpaceX Elona Muska, či francúzsky ArianeGroup – spoločný podnik Airbusu a Safranu využívajúci kozmodróm vo Francúzskej Guyane v Južnej Amerike.

Spoločnosť Isar sa o vypustenie rakety pokúsila už pred 18 mesiacmi, no tá sa krátko po štarte z rovnakého miesta zrútila do mora a explodovala. Nikto vtedy neutrpel zranenia. Sobotňajší štart mal podľa bavorskej spoločnosti slúžiť ako „kvalifikačná misia rakety aj jej prvý let s nákladom“.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Vannacci: Pravicové sily sú budúcnosťou Európy

Predstaviteľ talianskej pravice Roberto Vannacci vyzval Európsku úniu, aby zastavila politickú integráciu a namiesto toho bránila svoju kultúrnu identitu. Bývalý premiér Mario Monti v reakcii varoval pred jeho „fašistickou rétorikou“.

Vannacci je bývalý generál a jeho strana Futuro Nazionale sa len sedem mesiacov po vzniku stala štvrtou najpopulárnejšou politickou silou v Taliansku. S Montim diskutoval o európskej integrácii na podnikateľskej konferencii TEHA Ambrosetti pri jazere Como.

EÚ by podľa Vannacciho mala výrazne obmedziť byrokraciu a stať sa „platformou spolupráce, nie nátlaku“. Namiesto pravidiel, ktoré podľa neho brzdia ekonomickú iniciatívu, by mala chrániť svoju „kultúru a civilizáciu“. Vyhlásil tiež, že pravicové sily predstavujú budúcnosť Európy, pričom poukázal na nemeckú AfD a francúzske Národné združenie.

Monti, ktorý viedol Taliansko počas dlhovej krízy v rokoch 2011 až 2012, povedal, že ho desí predstava Vannacciho strany pri moci. Varoval pred podnecovaním nespokojnosti a nevôle Talianov podobne, ako to robil diktátor Benito Mussolini.

Vannacciho prejav sprevádzal zdvorilý potlesk, Montiho slová prijalo publikum srdečnejšie.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Miliardárov vo svete pribúda, ich počet dosiahol nový rekord

Počet dolárových miliardárov na celom svete v minulom roku stúpol na rekordných 3 795, keďže tvorbu bohatstva globálne poháňa boom umelej inteligencie. Ukázala to analýza poradenskej spoločnosti Altrata.

Vlaňajšie zvýšenie počtu miliardárov o 8,2 percenta bolo najväčším medziročným rastom za päť rokov. Kombinovaný majetok miliardárov v roku 2025 sa zväčšil o 12,8 percenta na rekordných 15,1 bilióna amerických dolárov (12,99 bilióna eur), uviedla poradenská spoločnosť.

Počet ľudí vlastniacich majetok v hodnote najmenej jednej miliardy amerických dolárov v Spojených štátoch v minulom roku stúpol o 11,6 percenta na 1 337. USA sú krajinou s najväčším počtom miliardárov a rast ich počtu bol vlani rýchlejší ako v ktoromkoľvek inom regióne sveta.

Počet miliardárov v Európe sa v roku 2025 zvýšil o 7,9 percenta na 1 081 a počet miliardárov v Ázii stúpol o 6,5 percenta na 881.

(tasr, cnbc, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.