Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinský šéf dronov: Rusi už Kyjev za tri dni nedobyjú, Pobaltie môžu

Rusko už nikdy nezrealizuje svoj plánovaný scenár rýchleho víťazstva vo vojne typu „Kyjev za tri dni“, no scenár „Pobaltie za tri dni“ podľa veliteľa ukrajinských Síl bezpilotných systémov Roberta „Maďara“ Brovdiho nemožno vylúčiť.

V rozhovore pre SVT to vysvetlil tým, že krajiny NATO zatiaľ nie sú pripravené na modernú vojnu vedenú pomocou dronov a ďalších technológií. Rusko však výrobu v tomto sektore nepretržite zvyšuje.

Brovdi, ktorý výrazne zmenil spôsob vedenia vojny a pomocou dronových útokov ju preniesol aj na územie Ruska, varoval pred podceňovaním protivníka.

Podobné varovné vyjadrenia ukrajinských, ale aj európskych predstaviteľov sa už v minulosti vyskytli. Časť odborníkov však upozorňuje, že Moskva vzhľadom na jej kapacity a vývoj bojov na Ukrajine nemá dôvod otvoriť ďalší front a dostať sa do priameho konfliktu s členmi NATO.

(unian, sak)

Minúta  |  

Erupcia indonézskej sopky Anak Krakatau zastavila už aj lety

Erupcia indonézskej sopky Anak Krakatau v nedeľu prinútila päť letísk pozastaviť prevádzku a ovplyvnila stovky letov na hlavnom letisku v Jakarte. Na letisku uviazli stovky cestujúcich. Už predtým boli pre erupciu prerušené niektoré školské aktivity a rybolov.

Obmedzenie sa dotklo 301 letov vrátane 58 medzinárodných, uviedol prevádzkovateľ letiska Soekarno-Hatta. Singapore Airlines oznámili, že na zvyšok dňa zrušili lety do Jakarty aj z nej.

Anak Krakatau, ktorá leží približne na polceste medzi ostrovmi Jáva a Sumatra, je aktívna od piatkového večera. Ministerstvo dopravy uviedlo, že v nedeľu skoro ráno zaznamenali sopečný popol už aj na letisku.

Podľa indonézskej meteorologickej agentúry BMKG vystúpil popol na jávskej strane sopky do výšky 6-tisíc metrov a na sumatrianskej strane až do 15-tisíc metrov.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Nemecká AfD sa v krajinských voľbách snaží o zlomový úspech

Voliči vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku v nedeľu rozhodnú v ostro sledovaných voľbách, v ktorých by sa Alternatíva pre Nemecko (AfD) mohla ujať moci na úrovni spolkovej krajiny.

Strana, ktorú krajinská kontrarozviedka klasifikuje ako „pravicovoextrémistickú“, sa pod vedením 35-ročného Ulricha Siegmunda už niekoľko mesiacov drží v prieskumoch na čele s pohodlným náskokom. Existuje reálna možnosť, že v nedeľu získa absolútnu väčšinu, najmä ak sa viaceré menšie strany nedostanú cez päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do krajinského parlamentu.

Voľby v Sasku-Anhaltsku sa pozorne sledujú aj ako ukazovateľ podpory vlády nepopulárneho kancelára Friedricha Merza. Ten sa snažil oslabiť popularitu AfD sprísnením postoja k migrácii a bezpečnosti. Pre AfD sú jedným z dôležitých krokov k úspechu na celoštátnej úrovni vo voľbách plánovaných na rok 2029.

Podľa najnovších prieskumov má AfD v Sasku-Anhaltsku podporu tesne nad 40 percentami, zatiaľ čo Merzovi kresťanskí demokrati (CDU) dosahujú 23 percent.

Absolútna väčšina by AfD umožnila obísť snahu etablovaných strán držať ju mimo vlády prostredníctvom dlhodobej politiky odmietania spolupráce. Ak ju nezíska, najpravdepodobnejším výsledkom je vláda vedená CDU. Presné zloženie koalície však bude závisieť od toho, ktoré strany sa dostanú do parlamentu.

Prvé výsledky sa očakávajú v nedeľu okolo 18.00 h, krátko po zatvorení volebných miestností.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Izrael útočí na juh Libanonu po tom, čo Hizballáh vyslal drony

Izraelská armáda v nedeľu skoro ráno oznámila, že útočí na juh Libanonu v odvete za to, že Hizballáh vyslal dva drony proti izraelským vojakom rozmiestneným v oblasti, ktorú Izrael vyhlásil za bezpečnostnú zónu. Doplnila, že jeden z dronov sa jej podarilo zostreliť, pričom vojaci neutrpeli zranenia.

Pred útokom vydala výzvu na evakuáciu oblastí v okolí budovy v meste Arab Salím na juhu Libanonu. Oznámila, že na budovu zaútočí, pretože ju podľa nej využíva Hizballáh.

Iránom podporované hnutie sa k udalosti bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters, sak)

Minúta  |  

V Belehrade si verejne uctili vojnového zločinca Mladića

V sobotu sa v Belehrade konala spomienková slávnosť na počesť bývalého veliteľa armády Republiky srbskej Ratka Mladića, na ktorej sa zúčastnili desiatky bývalých vojakov, členov rodiny a úradníkov, informuje agentúra AFP.

Mladić zomrel 27. augusta vo väznici v Haagu vo veku 85 rokov. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho odsúdil v roku 2017 na doživotie za genocídu a vojnové zločiny počas vojny v Bosne v 90. rokoch. Po 16 rokoch strávených na úteku ho zadržali v Srbsku v roku 2011.

Mladić bol zodpovedný za obliehanie Sarajeva a masakre v Srebrenici z roku 1995, kde bolo zavraždených 8-tisíc bosnianskych mužov a chlapcov. Medzinárodná justícia to označila za genocídu. Jeho vojnové zločiny počas rozpadu bývalej Juhoslávie mu v medzinárodných médiách vyniesli prezývku „mäsiar z Bosny“.

Jeho telo previezli vo štvrtok do Srbska vládnym špeciálom. Rakva bola zahalená vlajkami a bola prijatá s vojenskými poctami. Mladića v pondelok pochovajú na belehradskom cintoríne, pričom sa očakáva, že na obrad prídu tisíce ľudí.

Na sobotnej spomienkovej slávnosti vo vojenskom zariadení v Belehrade sa zhromaždilo približne 300 smútiacich. Okrem rodiny bol prítomný aj srbský minister spravodlivosti Nenad Vujić a prezident bosnianskej Republiky srbskej Siniša Karan. Desiatky ďalších Mladićových priaznivcov sa zhromaždili pred budovou srbskej armády v centre Belehradu, museli však zostať vonku, pretože sála bola plná. Niektorí niesli vlajky alebo mali na sebe tričká s portrétom Mladića v uniforme a nápisom „Srbský hrdina“.

Počas slávnosti rečníci chválili Mladićovu úlohu počas vojen v 90. rokoch v Bosne a Chorvátsku a opisovali ho ako „vynikajúcu osobnosť ako človeka aj vojaka“.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Kremeľ: USA prišlo s „množstvom nápadov“ na ukončenie vojny

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu viac než tri hodiny rokoval s dvoma americkými vyslancami o ukončení vojny na Ukrajine.

Poradca Kremľa označil rozhovory za „veľmi užitočné“, nenaznačil však, že by priniesli prelom. Jurij Ušakov uviedol, že Američania Steve Witkoff a Jared Kushner „predstavili viacero myšlienok týkajúcich sa možných ciest k urovnaniu“ konfliktu. O aké návrhy išlo, nespresnil.

Putin podľa neho dvojici povedal, že Rusko dosahuje na bojisku „skutočný pokrok“ a je presvedčené, že svoje ciele dosiahne. Zároveň zdôraznil potrebu riešiť „všetky základné príčiny konfliktu“.

Ide o postoje, ktoré Moskva prezentuje dlhodobo. Obe strany v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na veľké vzdialenosti, zatiaľ čo frontová línia zostáva prevažne stabilná.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu potvrdil, že rokovania boli „vecné“ a ďalšie kroky budú oznámené v najbližších týždňoch. Witkoff ani Kushner sa k rokovaniam nevyjadrili. Krátko po stretnutí odleteli a v nedeľu sa majú v Kyjeve stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Rozhovory presiahli rámec obyčajnej výmeny názorov na riešenie ukrajinskej krízy. Pomerne podrobne sa diskutovalo o ekonomických otázkach a potenciálnych veľkých, vzájomne výhodných rusko-amerických projektoch,“ povedal Ušakov s tým, že rokovania boli načasované vhodne a pre obe strany veľmi užitočné.

Rusko a Ukrajina však majú podľa zdrojov agentúry naďalej veľmi odlišné predstavy o mieri. Ukrajina sa odmieta vzdať územia, zatiaľ čo Rusko chce získať zvyšok Doneckej oblasti.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.