Kanadský premiér: Kanada sa pripravuje aj na vojnu s USA

Fanúšikovia svetoznámeho animovaného seriálu South Park budú vo všeobecnosti poznať dej filmu z tejto série, ktorý predstavuje scenár, v ktorom mierumilovní Američania, unavení z javorového sirupu a moralizovania zo strany svojho severného suseda, nakoniec presvedčia Washington, aby sa prebudil zo spánku a vyhlásil Kanaďanom vojnu.

Netreba dodávať, že komédia pramení z domnelej nepravdepodobnosti takéhoto scenára. Kanadský premiér však vo svojom tohtotýždňovom prejave – hoci sa vyjadroval opatrne – potvrdil, že otvorený konflikt so Spojenými štátmi je niečo, čo jeho armáda už zvažovala a na čo vypracovala niekoľko scenárov.

„Myslím si, že v takýchto funkciách máte zodpovednosť,“ povedal Mark Carney, „pozerať sa aj na extrémne riziká na okraji pravdepodobnosti. To je jednoducho riadenie rizík. Nie je to základný scenár, ale bolo by nezodpovedné nepripraviť sa naň.“

Povedané inak: vojna s USA je vysoko nepravdepodobná, ale dostatočne pravdepodobná na to, aby ju Kanada považovala za riziko a primerane sa na ňu pripravila.

Vojenské plánovanie: pravdepodobne krátke cvičenie

V skutočnosti aj na papieri by takáto vojna bola krátka a pre Kanadu by nebola výhodná – aspoň z vojenského hľadiska. Veľmi hrubý odhad bojovej sily oboch krajín, obmedzené na jednotky rozmiestnené v súčasnosti na severoamerickom bojisku, by dal Američanom výhodu v nasadenej sile približne 1,15 milióna vojakov oproti 68 500 Kanaďanom, zatiaľ čo aktívna americká flotila tankov M1 Abrams pozostáva z 2 640 kusov. Na kanadskej strane je na obranu vlasti k dispozícii 74 tankov typu Leopard. Pokiaľ ide o vzdušnú silu, americké vzdušné sily disponujú približne 2 200 modernými stíhacími lietadlami, v porovnaní s približne 80 takýmto lietadlám na kanadskej strane.

Pri pohľade na tieto čísla by sa dalo predpokladať, že žiadna kanadská simulácia konfliktu v plnom rozsahu nedopadla dobre. Ak by to tak bolo, Kanada by bola podľa vojenských analytikov v nevýhode.

Výhody Kanady spočívajú v iných oblastiach

No vojny sa, samozrejme, nevedú len medzi armádami. Najväčšou kanadskou výhodou v takomto konflikte by nebola vojenská, ale politická sila. Jednoducho povedané, Kanaďania by museli dúfať, že politická nálada v USA by sa tak rýchlo obrátila proti prezidentovi, ktorý nariadil vojenskú akciu proti Kanade, že by sa takéto opatrenie stalo politickou samovraždou.

Ďalším faktorom, ktorý stojí za zváženie, je vytrvalosť.

Možno oprávnene tvrdiť, že metlou americkej zahraničnej politiky v posledných desaťročiach je mimoriadne nízka schopnosť krajiny vytrvať v dlhotrvajúcich konfliktoch. Súčasná administratíva napríklad vedie zahraničnú a vojenskú politiku, ktorá sa široko interpretuje tak, že uprednostňuje predovšetkým predchádzanie obetiam na strane USA.

Kanada: nový... Taliban?

Táto zdržanlivosť dáva nepriateľom Západu výhodu. Ako sa presvedčil Taliban v Afganistane, je úplne možné – aj napriek obrovskej vojenskej nevýhode – jednoducho vyčkať na Američanov a znovu prevziať kontrolu v momente, keď už bude americká verejnosť unavená finančnými a ľudskými obetami konfliktu.

Existujú určité náznaky, že Kanada má v tomto smere výhodu, pokiaľ ide o obchodnú vojnu, ktorá v súčasnosti prebieha medzi ňou a Bielym domom. Na papieri majú Američania všetky dôvody domnievať sa, že clá, ktoré zaviedol prezident Trump, budú pre Kanaďanov a ich ekonomiku oveľa bolestivejšie ako pre Američanov. Stalo sa však niečo zvláštne.

Obchodná vojna odhaľuje slabosť USA

Tvárou v tvár obchodnej vojne sa Kanaďania v mimoriadnej miere zomkli okolo svojej vlajky. Kanadská vláda, ktorá sa v prieskumoch verejnej mienky nachádzala na dne, keď Trump po prvýkrát začal svoju donkichotskú rétorickú kampaň proti ich krajine, náhle obrátila volebný vývoj a v posledných federálnych voľbách triumfovala nad konzervatívcami. Carneyho domáca popularita sa teraz blíži k 70 percentám, čo je v súčasnej kanadskej politike nevídané a dosahuje takmer dvojnásobok popularity jeho amerického náprotivku Donalda Trumpa.

Tento model – znášať podstatne väčšie straty a zároveň preukázať odhodlanie znášať náklady stoickejšie než agresor – je pravdepodobne modelom, ktorý by Kanada prijala v skutočnej vojne rovnako ako v obchodnej vojne. Škody spôsobené Amerike by boli menšie, ale zákernejšie: podkopanie viery a dôvery vo vedenie krajiny a nakoniec strata záujmu a odstúpenie.

To je s najväčšou pravdepodobnosťou to, čo kanadskí vojenskí stratégovia simulujú v extrémnom scenári „hraničného rizika“, v ktorom by americký prezident podnikol nejakú vojenskú akciu proti ich krajine. Dobrou správou pre Kanaďanov je skutočnosť, že niekde v Pentagóne budú americkí vojenskí analytici pravdepodobne dospievať k rovnakému záveru.

A vzhľadom na to, ako sa konflikt v Iráne vyvíjal z pohľadu Bieleho domu, je pomerne bezpečné predpokladať, že súčasná americká administratíva si dvakrát rozmyslí, než sa pustí do ďalšieho vojenského dobrodružstva.

Napriek tomu sa svet zmenil, ak kanadský premiér otvorene diskutuje o krízových plánoch svojej krajiny v prípade vojenskej akcie USA.

Od vojny v roku 1812 svet azda nezažil podobné časy.