To sťažuje bloku prezentovanie jednotného postoja, pričom samit BRICS, ktorý sa konal začiatkom tohto mesiaca, poukázal na limity jeho geopolitických ambícií.
Podobne ako v EÚ, aj v BRICS s rozširovaním členstva narastá napätie a prehlbujú sa rozpory, keďže sa táto aliancia snaží dosiahnuť konsenzus v otázkach, ako sú vojna v Iráne, ruská invázia na Ukrajinu a prístup k vzťahom s Amerikou.
Vznik skupiny BRICS
BRICS vznikol v roku 2006 ako aliancia medzi Brazíliou, Ruskom, Indiou a Čínou, o štyri roky neskôr sa k nemu pridala Južná Afrika. Odvtedy sa k nemu pridávali ďalší členovia, medzi ktorých patria Egypt, Etiópia a Indonézia, ako aj už spomenutý Irán a Spojené arabské emiráty.
Okrem toho sa v roku 2025 k bloku pridalo ďalších 10 „partnerských krajín“, čo je nezvyčajná zmes zahŕňajúca napríklad Bielorusko, Nigériu a Kubu.
Toto voľné zoskupenie v súčasnosti zahŕňa viac ako štvrtinu svetového hospodárstva a približne polovicu svetovej populácie a je vnímané ako alternatíva k dominantnému postaveniu západných – najmä amerických – multilaterálnych zoskupení, ako sú Svetová banka a Skupina siedmich (G7).
Medzi jeho kľúčové návrhy patrí zavedenie spoločnej meny s cieľom vyvážiť dominanciu dolára – čo je cieľ, ktorý sa bloku BRICS ani zďaleka nepodarilo realizovať –, ako aj vytvorenie vlastných bankových a investičných systémov, ako je Nová rozvojová banka.
Hoci tento blok existuje už takmer 20 rokov, jeho skutočné úspechy sú obmedzené a geopolitický vývoj v tomto období prehĺbil napätie medzi členskými štátmi.
Vojna v Iráne
Americko-izraelská vojna v Iráne sa ukazuje ako najnovší klin vrazený medzi členov bloku, čím sa nepotvrdzujú predpovede niektorých analytikov, že by mohla posilniť pozíciu kľúčových členských štátov, ako sú Čína a Rusko.
Po skončení samitu BRICS v indickom Naí Dillí 12. septembra sa vo vydanom vyhlásení vojna priamo nespomenula, hoci ovplyvnila takmer všetky členské krajiny, ani sa v ňom výslovne neuviedli Spojené štáty.
Chýbajúci konsenzus nebol prekvapením. V máji tohto roka sa ministrom zahraničných vecí členských štátov nepodarilo vypracovať spoločné politické stanovisko, pričom uznali, že napätie je neriešiteľné.
Zatiaľ čo niektoré krajiny, ako napríklad Rusko a Irán, uprednostňujú agresívnu protiamerickú líniu, iné sú opatrnejšie a rozhodne menej protizápadné.
Spojené arabské emiráty a stále člensky neistá Saudská Arábia sú v tomto ohľade dvomi kľúčovými hráčmi, pričom obidva štáty majú silné hospodárske a vojenské väzby s USA, hoci zároveň prehĺbili svoje spojenectvo s krajinami BRICS.
Medzitým si Irán svojím konaním nezískal priazeň svojich susedov na Blízkom východe, keďže obidva štáty sa stali terčmi zbraní tejto krajiny vedenej islamistami.
Konanie Iránu by mohlo mať dlhodobé dôsledky na len nedávno nadviazané diplomatické vzťahy medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Hoci sa iránske útoky na saudskú infraštruktúru môžu ukázať ako účinná vojenská odpoveď, v budúcnosti bude pre susednú krajinu ťažšie Iránu dôverovať.
Podobne vojna vystavila ázijské krajiny, ako je India, rastúcemu ekonomickému tlaku, keďže sú vo veľkej miere závislé od ropy prepravovanej cez Hormuzský prieliv.
A, samozrejme, je tu Čína. Z vojny vo veľkej miere profitovala, čo zvýšilo jej význam ako zdroja ropy a posilnilo záujem o jej zelené technológie. Medzitým zavedenie iránskych poplatkov v jüanoch za lodnú dopravu v regióne poskytlo Číne príležitosť spochybniť hegemóniu dolára.
Všetky tieto protichodné názory a skúsenosti s vojnou na Blízkom východe spôsobili, že predloženie ucelenej politiky týkajúcej sa vojny bolo takmer nemožné.
Rozpory týkajúce sa Ameriky
Tieto napätia nie sú nové. Otázka, ako pristupovať k Amerike, už dlho trápi toto začínajúce medzinárodné zoskupenie.
Administratíva bývalého prezidenta Joea Bidena vo veľkej miere odmietala ambície tohto bloku, zatiaľ čo prezident Trump zaujal voči tomuto medzinárodnému zoskupeniu tvrdý postoj, keď vo februári 2025 vyhlásil, že „BRICS je mŕtvy“, a hrozil jeho členom zavedením vysokých ciel.
Niektorí analytici predpovedali, že jeho prístup pravdepodobne posilní alianciu, čím poškodí vzťahy s členmi, ktorí majú vo veľkej miere priaznivé diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi, ako sú Brazília a India.
Keď však v roku 2025 prevzala predsedníctvo v BRICS Brazília, zámerne zmiernila protizápadnú rétoriku, ktorá charakterizovala ruské vedenie.
Aj keď Trump pokračuje vo svojej chaotickej colnej vojne, zdá sa, že India, ktorá preberá rotujúce predsedníctvo, bude skôr nasledovať prístup Brazílie a klásť väčší dôraz na inovácie a prehlbovanie multilaterálnej spolupráce medzi členmi než na agresívny postoj.
Vplyv afrických členov v rámci BRICS bol zreteľný aj v deklarácii bloku z Naí Dillí, ktorá vyzvala na väčšie zastúpenie afrických národov v Bezpečnostnej rade OSN.
Namiesto toho, aby sa blok etabloval ako špecificky protiamerický a protizápadný, ako to predpokladali Rusko, Irán a možno aj Čína, zvolený smer je skôr reformou než revolúciou.
V skutočnosti štyri piliere indického predsedníctva – udržateľnosť, spolupráca, odolnosť a inovácie – znemožňujú vidieť významný rozdiel oproti stereotypnej západnej aliancii.
Toto napodobňovanie západných štýlov riadenia a politických imperatívov je samo osebe príčinou vnútorných debát a rozporov v rámci bloku BRICS.
Rastúca sebadôvera globálneho Juhu
To však neznamená, že by mal Západ krajiny BRICS podceňovať. Po období expanzie nie sú relatívny pokoj na samite v Naí Dillí a chýbajúci konsenzus v otázke Iránu zďaleka znakom toho, že sa táto únia rozpadá.
Niektorí analytici tvrdia, že blok prešiel od expanzie ku konsolidácii, zatiaľ čo iní zastávajú názor, že nevýrazný charakter jeho vyhlásenia je v skutočnosti znakom diplomatického úspechu, keď sa podarilo dosiahnuť určitý konsenzus uprostred hlbokých rozporov a vnútorných protikladov.
Vzhľadom na to, že sa rozvíjajúce ekonomiky dnes posilňujú a pozornosť Ameriky sa čoraz viac obracia dovnútra, pohľad na stretnutie lídrov ako Putin, Módí a Si by mal dať Trumpovi a európskym lídrom dôvod na zamyslenie.
Čoraz viac sa objavujú náznaky, že globálny Juh získava na sebavedomí a snaží sa presadiť.
Bez prirodzeného kultúrneho či politického konsenzu v rámci BRICS však zostáva pre tento blok ťažké podniknúť kolektívne geopolitické kroky, ktoré by predstavovali vážnu výzvu.
Toto zoskupenie je skôr otázkou praktickosti – poskytuje členským štátom vplyv, zatiaľ čo naďalej spolupracujú so zavedenými medzinárodnými organizáciami, čo vedie k nespokojnosti „jastrabích“ členov.
Keď Čína prevezme predsedníctvo v roku 2027, veľa sa bude hovoriť o tom, ako bude formovať politickú agendu BRICS a čo to prezradí o jej postoji voči Západu aj voči jej spojencom v globálnom Juhu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
