Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump a technologickí lídri budú rokovať o rizikách AI

Americký prezident Donald Trump bude rokovať so šéfmi technologických spoločností o budúcnosti umelej inteligencie. Diskusia sa má podľa predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona zamerať na hľadanie rovnováhy medzi podporou inovácií a bezpečnostným dohľadom.

Johnson odmietol moratórium na vývoj AI aj rozsiahlu reguláciu. Varoval, že príliš prísne pravidlá by mohli oslabiť Spojené štáty v technologickom súperení s Čínou. Zároveň však podporil väčšiu transparentnosť, nezávislé audity a bezpečnostné opatrenia.

Stretnutie v Bielom dome prichádza v čase rastúcej diskusie o rizikách čoraz výkonnejších modelov umelej inteligencie. Viacerí predstavitelia technologického sektora v posledných týždňoch podporili spomalenie vývoja najpokročilejších systémov a zavedenie dodatočných bezpečnostných mechanizmov.

Trump však opakovane zdôrazňuje potrebu zachovať americký náskok pred Čínou a rozsiahlu novú reguláciu nepovažuje za potrebnú. Washington zároveň s Pekingom diskutuje o možnom mechanizme vzájomného informovania pri závažných bezpečnostných incidentoch súvisiacich s AI.

Na prísnejší postup vyzýva aj časť demokratov. Líder demokratov v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries tvrdí, že Kongres by mal v oblasti bezpečnosti AI konať rýchlejšie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva prevzala správu nad aktívami reťazca Metro

Rusko previedlo miestne aktíva nemeckého maloobchodného reťazca Metro AG pod dočasnú správu. Vyplýva to z dekrétu prezidenta Vladimira Putina zverejneného v pondelok.

Kontrolu nad aktívami získala ruská spoločnosť UK Torg RUS, ktorá vznikla 8. septembra. Podľa ruských firemných údajov ju vlastní Johannes Tolay, generálny riaditeľ ruskej divízie Metra. Dekrét neuvádza dôvod prevodu. Rozhodnutie však prišlo v čase zvýšeného napätia medzi Moskvou a Berlínom pre vojnu na Ukrajine.

Metro prevádzkuje v Rusku 93 veľkoobchodných predajní v 51 regiónoch a zamestnáva približne 12-tisíc ľudí. Ruská dcérska spoločnosť v pondelok informovala, že pokračuje v bežnej prevádzke a plní svoje záväzky voči zákazníkom.

Krok nasledoval po rokovaní ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s jeho nemeckým rezortným kolegom Johannom Wadephulom na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Vzťahy medzi obomi krajinami sa tento mesiac ďalej zhoršili po tom, ako Nemecko obvinilo Rusko z pokusu o dronový útok na letisko Lipsko/Halle a prijalo odvetné opatrenia. Moskva obvinenia odmietla. Rusko už začiatkom septembra previedlo pod dočasnú správu aj miestne aktíva spoločností Nestlé a Auchan.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Taraba vracia kauzu Istrochem na začiatok

Konanie o určení zodpovednosti za environmentálnu záťaž v areáli Istrochemu v Bratislave sa začne odznova. Ministerstvo životného prostredia zamietlo odvolania spoločnosti Istrochem Reality a potvrdilo tri rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, ktorý vyhovel protestom prokurátora.

„Vraciame celý proces na začiatok,“ informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. O tom, kto bude za sanáciu záťaže zodpovedný, sa tak bude rozhodovať opätovne.

Krajská prokuratúra v Bratislave podala na jar tri protesty proti pôvodným rozhodnutiam okresného úradu, ktorými bolo konanie zastavené. Tvrdila, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na to, aby náklady na odstránenie záťaže namiesto povinnej osoby znášal štát.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodnutie rezortu privítal a označil postup prokuratúry za ochranu verejného záujmu a práv štátu. Rozhodnutia ministerstva sú podľa bratislavského magistrátu konečné a nie je možné sa proti nim odvolať, možno ich však preskúmať súdom.

Firma Istrochem Reality protesty prokurátora označovala za nedôvodné. Opozičné PS aj Demokrati, naopak, rozhodnutie vítajú. Sanácia environmentálnych záťaží v areáli bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa odhaduje na približne 350 až 500 miliónov eur.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dánsko počíta s dlhšou misiou NATO v Grónsku

Dánsko očakáva, že NATO si dlhodobo zachová posilnenú vojenskú prítomnosť v Grónsku a širšom arktickom regióne. V pondelok to povedal dánsky minister obrany Jeppe Bruus po minulotýždňovej bezpečnostnej dohode so Spojenými štátmi.

NATO tento rok spustilo misiu Arctic Sentry, ktorej cieľom je posilniť vojenské cvičenia a hliadkovanie v Arktíde. Dánsko by podľa Bruusa chcelo, aby misia pokračovala aj po nasledujúcich rokoch a postupne získala trvalý charakter.

„Zatiaľ sme pomerne optimistickí, že zvýšená vojenská prítomnosť v Grónsku, ale aj v Arktíde, bude pokračovať,“ povedal Bruus v rozhovore pre Reuters v Bruseli.

Bezpečnostná dohoda, ktorú minulý týždeň podpísali americký prezident Donald Trump a predstavitelia Dánska a Grónska, počíta s tým, že Spojené štáty vybudujú na poloautonómnom dánskom území ďalšie dve základne. Zároveň predpokladá väčšiu úlohu NATO v regióne.

Bruus zdôraznil, že rastúci význam Arktídy súvisí aj s klimatickými zmenami a otváraním nových námorných trás. „Rastúci záujem o Arktídu aj zo strany Ruska a Číny si vyžaduje väčšiu prítomnosť NATO na ďalekom severe,“ dodal.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Po zadržaní pri základni v Anglicku preverujú iránsku aj ruskú stopu

Britská polícia v pondelok vypočúvala piatich mužov zadržaných pre podozrenie z trestných činov súvisiacich s výbušninami a terorizmom neďaleko leteckej základne RAF Fairford na západe Anglicka. Polícia zasiahla po upozornení na tri veľké biele dodávky smerujúce k základni. Miestna farmárka uviedla, že predtým videla skupinu maskovaných mužov utekať do polí.

Americký prezident Donald Trump povedal, že podozriví chceli spôsobiť „veľké škody“. Britskí vyšetrovatelia motív nezverejnili, podľa zdroja oboznámeného s vyšetrovaním však považujú za najpravdepodobnejší motív spojený s Iránom. Preverujú aj možnú ruskú sabotážnu operáciu či islamistické sprisahanie.

Britská vláda povolila USA využívať Fairford na útoky proti iránskym raketovým pozíciám, z ktorých napádali lode v Hormuzskom prielive. Iránske Revolučné gardy v júli varovali, že základne využívané na takéto útoky budú legitímnym cieľom.

Polícia vytvorila okolo základne 400-metrovú bezpečnostnú zónu a evakuovala obyvateľov 85 domov. Bezpečnostné opatrenia sprísnili aj na ďalších amerických základniach v Británii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina doručila dronmi potraviny a lieky do okupovaných Olešiek

Ukrajinská armáda pomocou ťažkých dronov doručila potraviny a lieky do Ruskom okupovaného mesta Olešky v Chersonskej oblasti. Podľa oblastného guvernéra Oleksandra Prokudina drony dopravili približne štyri tony potravín a zdravotníckych potrieb súčasne na sto miest v meste.

Olešky ležia na frontovej línii pri rieke Dneper, ktorá oddeľuje ruské a ukrajinské sily, a pod ruskou okupáciou sú od roku 2022. Ukrajinskí predstavitelia upozorňujú na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu.

Prokudin tvrdí, že v meste zostáva takmer dvetisíc ľudí vrátane približne 50 detí bez potravín, elektriny a vody. Ruské sily podľa neho obyvateľom bránia v odchode.

Monitorovacia misia OSN uviedla, že obyvatelia už mesiace čelia nedostatku potravín a veľmi obmedzenému prístupu k základným potrebám. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec povedal, že Rusko nesúhlasilo s návrhmi na evakuáciu civilistov.

Kremeľ minulý týždeň priznal vážne problémy so zásobovaním Olešiek potravinami a liekmi, tvrdí však, že ruská armáda pracuje na ich riešení.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.