Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN vyzýva Trumpa, aby zastavil deportácie migrantov

Experti OSN na ľudské práva vyzvali Spojené štáty, aby zastavili deportácie migrantov do tretích krajín, pretože podľa nich môžu ľudí vystaviť mučeniu, prenasledovaniu či ďalšiemu porušovaniu práv.

Tvrdia, že v rámci týchto dohôd už USA poslali najmenej 23-tisíc občanov tretích štátov do 29 krajín a teritórií.

Medzi rizikové skupiny podľa expertov patria najmä deti, ženy, obete obchodovania s ľuďmi, ľudia so zdravotným postihnutím či osoby bez štátnej príslušnosti.

Kritiku vyvolali aj dohody s krajinami ako Rovníková Guinea či Stredoafrická republika. Americká administratíva svoje kroky už skôr obhajovala ako zákonné a v súlade s imigračnými pravidlami.

Prezident Donald Trump sa zároveň obrátil na Najvyšší súd USA po tom, ako nižšie súdy politiku označili za nezákonnú. Experti OSN oslovili aj vlády 35 krajín a území zapojených do podobných dohôd.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moslimský kazateľ vyzval na boj s kresťanmi

Moslimský kazateľ vystupujúci pod menom Abu Ahmad, ktorý pôsobí v islamskom centre Al Bayyinah na predmestí Melbourne, vyzýval svojich nasledovníkov na nepriateľstvo voči kresťanom a židom a hovoril aj o „uchopení zbraní“. Informoval o tom denník Jerusalem Post s odvolaním sa na miestne médiá.

Výroky zazneli počas júlového kázania, ktorého záznam zverejnilo centrum na sociálnych sieťach. Ahmad v ňom tvrdil, že oddanosť Bohu zahŕňa aj odpor voči jeho nepriateľom a odmietanie blízkych vzťahov s kresťanmi a so židmi.

Prípad vyvolal pozornosť aj pre väzby centra na kontroverzné islamské kruhy v Sydney. Al Bayyinah Islamic Centre podľa médií spolupracovalo s kazateľom Wissamom Haddadom, ktorý bol spájaný s modlitebňou Al Madina Dawah Centre v Bankstowne.

Líderka strany One Nation Pauline Hansonová vyzvala federálnu vládu, aby proti radikálnym islamským kazateľom a centrám zasiahla tvrdšie. Žiada posilnenie právomocí austrálskej kontrarozviedky ASIO a federálnej polície. Ide o politický návrh jej strany, nie o oznámené opatrenie vlády.

Incident prichádza v čase zvýšenej pozornosti voči antisemitizmu a náboženskému extrémizmu v Austrálii. Kráľovská komisia pre antisemitizmus a sociálnu súdržnosť tento rok vypočúvala židovské organizácie, ktoré upozorňovali na rastúce bezpečnostné obavy.

(mja)

Minúta  |  

KDH žiada opravu nádrží v Mlynčekoch

Dve štátne nádrže v Mlynčekoch sa stali predmetom kritiky KDH. Hnutie tvrdí, že jedna zostáva dva roky prázdna, zatiaľ čo druhá presakuje a zarastá. Od rezortu životného prostredia a vodohospodárov žiada jasný harmonogram ich opravy.

Podľa KDH by štát mal najskôr riešiť zanedbané existujúce vodné diela a až potom rozhodovať o nových priehradách. Milan Majerský zároveň upozornil, že nádrže v minulosti slúžili ako zásoba vody pre obec aj hasičov.

Hnutie presadzuje obnovu menších vodných zdrojov, prameňov a zanesených nádrží, ako aj opatrenia na lepšie zadržiavanie vody v krajine.

Otázkou podľa KDH zostáva aj financovanie opráv a termín, kedy sa voda do nádrží vráti. Odpovede chce od ministra životného prostredia žiadať aj v parlamente.

(tasr, mja)

Minúta  |  

NATO volá po tvrdej reakcii na ruské sabotáže

Najlepší spôsob, ako reagovať na ruské sabotáže a ďalšie destabilizačné aktivity v Európe, je podľa vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe Alexusa Grynkewicha verejne pomenovať zodpovednosť Moskvy a zároveň posilniť podporu Ukrajiny.

Grynkewich v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu uviedol, že verejné pripisovanie zodpovednosti štátnym aktérom zvyšuje náklady ich operácií a môže mať odstrašujúci účinok.

„Pochopia, že ich siete sú neúčinné a že musia zmeniť svoje správanie,“ povedal. Podľa neho je cieľom ruských aktivít v Európe oslabiť vôľu spojencov pokračovať v podpore Kyjeva.

V posledných mesiacoch pribudli v európskych krajinách prípady sabotáží, kybernetických útokov, výskytu dronov a ďalších hybridných incidentov, ktoré západné krajiny pripisujú Rusku. Moskva tieto obvinenia viackrát odmietla.

Grynkewich zároveň vyzdvihol misiu NATO Eastern Sentry, ktorú Aliancia spustila 11. septembra na posilnenie ochrany východného krídla.

Podľa neho už misia priniesla výsledky. „Rusi sú oveľa opatrnejší, aby sa s dronmi nedostali cez hranice v Pobaltí alebo do Poľska,“ informoval. Do aktivity sa zapojili viaceré členské štáty NATO vrátane Dánska, Francúzska, Británie a Nemecka.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump a technologickí lídri budú rokovať o rizikách AI

Americký prezident Donald Trump bude rokovať so šéfmi technologických spoločností o budúcnosti umelej inteligencie. Diskusia sa má podľa predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona zamerať na hľadanie rovnováhy medzi podporou inovácií a bezpečnostným dohľadom.

Johnson odmietol moratórium na vývoj AI aj rozsiahlu reguláciu. Varoval, že príliš prísne pravidlá by mohli oslabiť Spojené štáty v technologickom súperení s Čínou. Zároveň však podporil väčšiu transparentnosť, nezávislé audity a bezpečnostné opatrenia.

Stretnutie v Bielom dome prichádza v čase rastúcej diskusie o rizikách čoraz výkonnejších modelov umelej inteligencie. Viacerí predstavitelia technologického sektora v posledných týždňoch podporili spomalenie vývoja najpokročilejších systémov a zavedenie dodatočných bezpečnostných mechanizmov.

Trump však opakovane zdôrazňuje potrebu zachovať americký náskok pred Čínou a rozsiahlu novú reguláciu nepovažuje za potrebnú. Washington zároveň s Pekingom diskutuje o možnom mechanizme vzájomného informovania pri závažných bezpečnostných incidentoch súvisiacich s AI.

Na prísnejší postup vyzýva aj časť demokratov. Líder demokratov v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries tvrdí, že Kongres by mal v oblasti bezpečnosti AI konať rýchlejšie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskva prevzala správu nad aktívami reťazca Metro

Rusko previedlo miestne aktíva nemeckého maloobchodného reťazca Metro AG pod dočasnú správu. Vyplýva to z dekrétu prezidenta Vladimira Putina zverejneného v pondelok.

Kontrolu nad aktívami získala ruská spoločnosť UK Torg RUS, ktorá vznikla 8. septembra. Podľa ruských firemných údajov ju vlastní Johannes Tolay, generálny riaditeľ ruskej divízie Metra. Dekrét neuvádza dôvod prevodu. Rozhodnutie však prišlo v čase zvýšeného napätia medzi Moskvou a Berlínom pre vojnu na Ukrajine.

Metro prevádzkuje v Rusku 93 veľkoobchodných predajní v 51 regiónoch a zamestnáva približne 12-tisíc ľudí. Ruská dcérska spoločnosť v pondelok informovala, že pokračuje v bežnej prevádzke a plní svoje záväzky voči zákazníkom.

Krok nasledoval po rokovaní ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s jeho nemeckým rezortným kolegom Johannom Wadephulom na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Vzťahy medzi obomi krajinami sa tento mesiac ďalej zhoršili po tom, ako Nemecko obvinilo Rusko z pokusu o dronový útok na letisko Lipsko/Halle a prijalo odvetné opatrenia. Moskva obvinenia odmietla. Rusko už začiatkom septembra previedlo pod dočasnú správu aj miestne aktíva spoločností Nestlé a Auchan.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.