Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce obmedziť transgender väzňov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA, aby umožnil uplatňovanie politiky obmedzujúcej rodovo afirmatívnu zdravotnú starostlivosť pre transrodových väzňov vo federálnych väzniciach.

Ministerstvo spravodlivosti v pondelok podalo mimoriadnu žiadosť o zrušenie rozhodnutia federálneho sudcu Roycea Lambertha, ktorý výkon opatrenia dočasne zablokoval počas prebiehajúceho súdneho sporu.

Politika prijatá vo februári zakazuje financovanie niektorých medicínskych a chirurgických zákrokov súvisiacich s rodovou identitou, ako aj vybrané úpravy vo väzenskom režime. Psychiatrická starostlivosť má zostať dostupná.

Nové pravidlá by zmenili predchádzajúci systém, ktorý umožňoval poskytovať takúto liečbu väzňom s diagnostikovanou rodovou dysfóriou, ak ju lekári považovali za potrebnú.

Žalobu proti opatreniu podali traja transrodoví väzni z federálnych zariadení v New Jersey, na Floride a v Minnesote. Lamberth v júni dospel k záveru, že nová politika môže byť svojvoľná a v rozpore s pravidlami federálnej správy. Odvolací súd 18. septembra odmietol žiadosť vlády o zrušenie jeho rozhodnutia.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že väzenský úrad má právo uprednostniť psychologickú starostlivosť a zohľadniť bezpečnostné a prevádzkové dôvody pri zmene politiky.

(reuters, mja)

  |  

Praha protestovala proti Babišovej vláde

Na pražskom Staromestskom námestí sa 28. septembra konalo zhromaždenie spolku Milion chvilek, ktoré bolo namierené proti spôsobu vládnutia kabinetu premiéra Andreja Babiša.

Organizátori tvrdia, že koalícia ANO, SPD a Motoristov sebe oslabuje viaceré poistky proti koncentrácii moci a kritizujú napríklad plánované zmeny financovania verejnoprávnych médií či zásahy do fungovania štátnej správy.

Predseda spolku Mikuláš Minář vyzval účastníkov, aby svoj postoj vyjadrili aj v komunálnych a senátnych voľbách 9. a 10. októbra.

Organizátori zároveň zdôraznili význam Senátu ako protiváhy vlády pri schvaľovaní zákonov. Súčasťou podujatia bola aj pripomienka odkazu Václava Havla, ktorý by začiatkom októbra oslávil 90 rokov.

Vládni predstavitelia sa k pondelkovému protestu bezprostredne nevyjadrili.

(tasr, mja)

  |  

OSN vyzýva Trumpa, aby zastavil deportácie migrantov

Experti OSN na ľudské práva vyzvali Spojené štáty, aby zastavili deportácie migrantov do tretích krajín, pretože podľa nich môžu ľudí vystaviť mučeniu, prenasledovaniu či ďalšiemu porušovaniu práv.

Tvrdia, že v rámci týchto dohôd už USA poslali najmenej 23-tisíc občanov tretích štátov do 29 krajín a teritórií.

Medzi rizikové skupiny podľa expertov patria najmä deti, ženy, obete obchodovania s ľuďmi, ľudia so zdravotným postihnutím či osoby bez štátnej príslušnosti.

Kritiku vyvolali aj dohody s krajinami ako Rovníková Guinea či Stredoafrická republika. Americká administratíva svoje kroky už skôr obhajovala ako zákonné a v súlade s imigračnými pravidlami.

Prezident Donald Trump sa zároveň obrátil na Najvyšší súd USA po tom, ako nižšie súdy politiku označili za nezákonnú. Experti OSN oslovili aj vlády 35 krajín a území zapojených do podobných dohôd.

(reuters, mja)

  |  

Moslimský kazateľ vyzval na boj s kresťanmi

Moslimský kazateľ vystupujúci pod menom Abu Ahmad, ktorý pôsobí v islamskom centre Al Bayyinah na predmestí Melbourne, vyzýval svojich nasledovníkov na nepriateľstvo voči kresťanom a židom a hovoril aj o „uchopení zbraní“. Informoval o tom denník Jerusalem Post s odvolaním sa na miestne médiá.

Výroky zazneli počas júlového kázania, ktorého záznam zverejnilo centrum na sociálnych sieťach. Ahmad v ňom tvrdil, že oddanosť Bohu zahŕňa aj odpor voči jeho nepriateľom a odmietanie blízkych vzťahov s kresťanmi a so židmi.

Prípad vyvolal pozornosť aj pre väzby centra na kontroverzné islamské kruhy v Sydney. Al Bayyinah Islamic Centre podľa médií spolupracovalo s kazateľom Wissamom Haddadom, ktorý bol spájaný s modlitebňou Al Madina Dawah Centre v Bankstowne.

Líderka strany One Nation Pauline Hansonová vyzvala federálnu vládu, aby proti radikálnym islamským kazateľom a centrám zasiahla tvrdšie. Žiada posilnenie právomocí austrálskej kontrarozviedky ASIO a federálnej polície. Ide o politický návrh jej strany, nie o oznámené opatrenie vlády.

Incident prichádza v čase zvýšenej pozornosti voči antisemitizmu a náboženskému extrémizmu v Austrálii. Kráľovská komisia pre antisemitizmus a sociálnu súdržnosť tento rok vypočúvala židovské organizácie, ktoré upozorňovali na rastúce bezpečnostné obavy.

(mja)

  |  

KDH žiada opravu nádrží v Mlynčekoch

Dve štátne nádrže v Mlynčekoch sa stali predmetom kritiky KDH. Hnutie tvrdí, že jedna zostáva dva roky prázdna, zatiaľ čo druhá presakuje a zarastá. Od rezortu životného prostredia a vodohospodárov žiada jasný harmonogram ich opravy.

Podľa KDH by štát mal najskôr riešiť zanedbané existujúce vodné diela a až potom rozhodovať o nových priehradách. Milan Majerský zároveň upozornil, že nádrže v minulosti slúžili ako zásoba vody pre obec aj hasičov.

Hnutie presadzuje obnovu menších vodných zdrojov, prameňov a zanesených nádrží, ako aj opatrenia na lepšie zadržiavanie vody v krajine.

Otázkou podľa KDH zostáva aj financovanie opráv a termín, kedy sa voda do nádrží vráti. Odpovede chce od ministra životného prostredia žiadať aj v parlamente.

(tasr, mja)

  |  

NATO volá po tvrdej reakcii na ruské sabotáže

Najlepší spôsob, ako reagovať na ruské sabotáže a ďalšie destabilizačné aktivity v Európe, je podľa vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe Alexusa Grynkewicha verejne pomenovať zodpovednosť Moskvy a zároveň posilniť podporu Ukrajiny.

Grynkewich v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu uviedol, že verejné pripisovanie zodpovednosti štátnym aktérom zvyšuje náklady ich operácií a môže mať odstrašujúci účinok.

„Pochopia, že ich siete sú neúčinné a že musia zmeniť svoje správanie,“ povedal. Podľa neho je cieľom ruských aktivít v Európe oslabiť vôľu spojencov pokračovať v podpore Kyjeva.

V posledných mesiacoch pribudli v európskych krajinách prípady sabotáží, kybernetických útokov, výskytu dronov a ďalších hybridných incidentov, ktoré západné krajiny pripisujú Rusku. Moskva tieto obvinenia viackrát odmietla.

Grynkewich zároveň vyzdvihol misiu NATO Eastern Sentry, ktorú Aliancia spustila 11. septembra na posilnenie ochrany východného krídla.

Podľa neho už misia priniesla výsledky. „Rusi sú oveľa opatrnejší, aby sa s dronmi nedostali cez hranice v Pobaltí alebo do Poľska,“ informoval. Do aktivity sa zapojili viaceré členské štáty NATO vrátane Dánska, Francúzska, Británie a Nemecka.

(reuters, mja)